Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP), Dôvera a Union predložili Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) svoje obchodno-finančné plány na rok 2026. Všetky tri inštitúcie plánujú uzavrieť rok 2026 so ziskom
Spomedzi nich vyniká Dôvera, ktorá okrem zisku plánuje aj výplatu dividendy z nerozdelených ziskov vo výške 26,2 milióna eur. Ostatné dve poisťovne informácie o tom, ako naložia so ziskom, neposkytli.
„Vzhľadom na to, že vyplatená dividenda je nahradená takmer identickou sumou neprerozdeleného zisku dosiahnutého v minulom roku, nedôjde k zníženiu finančnej stability zdravotnej poisťovne a budeme aj naďalej pripravení čeliť prípadným rizikám. Akcionár plánuje vyplatenú dividendu investovať do rôznych zdravotníckych projektov, ktoré zlepšia zdravotnú starostlivosť o pacientov,“ vysvetlil PR špecialista Dôvery Matej Štepianský.
Napriek pozitívnym číslam poisťovne zhodne upozorňujú, že systém verejného zdravotného poistenia operuje v roku 2026 v mimoriadne napätých podmienkach, ktoré ponechávajú len minimálny priestor na vyrovnanie sa s negatívnymi vplyvmi.
Riziká stále sú
Jedným z kľúčových faktorov ovplyvňujúcich príjmovú stránku zdravotných poisťovní je vývoj zamestnanosti a miezd. Prognózy ministerstva financií síce predpokladajú mierny rast nominálnych miezd, no zároveň signalizujú pokles zamestnanosti a dosahy konsolidačných opatrení na podnikateľské prostredie. Ak by sa makroekonomické prognózy nenaplnili, mohol by vzniknúť výpadok príjmov z odvodov od ekonomicky aktívnych poistencov – a práve tu naráža systém na štrukturálny problém.
Medzera v sieti bezpečnosti
Osobitným systémovým rizikom je podľa poisťovní nový spôsob výpočtu platby za poistencov štátu, zavedený od roku 2026. Kompenzačný mechanizmus, ktorý počíta s dodatočnými financiami pre celý sektor, sa aktivuje iba vtedy, ak príjmy od ekonomicky aktívnych poistencov klesnú o viac ako 1,5 percenta oproti prognóze zo septembra. Pri menšom, no stále hospodársky citlivom výpadku poisťovne žiadnu kompenzáciu nedostanú a vzniknutý schodok budú musieť pokryť z vlastných zdrojov. Poisťovne tento stav označujú za systémové riziko, ktoré destabilizuje financovanie zdravotnej starostlivosti práve v čase ekonomického spomalenia.
V prípade výraznejšieho výpadku príjmov Union predpokladá aktiváciu kompenzačného mechanizmu zo strany štátu. Zároveň však otvorene priznáva, že súčasné nastavenie systému nepovažuje za optimálne. Hranicu 1,5 percenta pre aktiváciu kompenzácie by podľa nej bolo vhodné znížiť, keďže v podmienkach slovenského zdravotníctva predstavuje približne sto miliónov eur, čo poisťovňa označuje za významný dosah na financovanie systému. Svoje výhrady poisťovňa Union komunikovala počas legislatívneho procesu s ministerstvom financií aj ministerstvom zdravotníctva.
Dôvera pripomína, že v ideálnej situácii by neexistoval ani kompenzačný mechanizmus, ani programová vyhláška a cenová regulácia, ale ani platový automat a iné zásahy zo strany štátu, ktoré považuje za umelé. „Žiaľ, sme ďaleko od ideálneho sveta. Preto je výsledkom kompenzačný mechanizmus. Ide o veľkú sumu, ktorá by zásadne ovplyvnila nákupnú politiku zdravotných poisťovní. Pokiaľ ide o výšku prahu, tak ide o spoločensko-politické rozhodnutie,“ dodáva M. Štepianský.
Na rozdiel od ďalších poisťovní VšZP aktuálne nastavenie kompenzačného mechanizmu pri výpadku príjmov akceptuje. Prah 1,5 percenta označuje za výsledok odborného konsenzu, ktorý rešpektuje.
Náklady na lieky sú rizikom
Výdavky na lieky predstavujú dlhodobo sledovanú položku. V roku 2025 všetky tri poisťovne prekročili svoj plánovaný liekový rozpočet. Toto riziko sa teda nielen identifikovalo, ale aj reálne prejavilo. Na rok 2026 poisťovne opäť upozorňujú na možnú nedostatočnú realizáciu úsporných opatrení, dobiehajúcich kategorizácií a zmien indikácií drahších liekov. Pridáva sa k tomu neistota okolo legislatívnych zmien v oblasti úhrad liekov na výnimku, ktoré môžu výrazne navýšiť finančné nároky bez zodpovedajúceho krytia v rozpočte.
Poisťovňa Union priznala, že v roku 2025 prekročila plánovaný liekový rozpočet o 3,8 percenta vrátane vratiek od farmaceutických spoločností. Bez započítania vratiek by bol podľa nej nárast ešte výraznejší. VšZP uviedla, že plánovaný rozpočet na lieky v roku 2025 prekročila iba asi o jedno percento. Zdravotná poisťovňa Dôvera prekročila hranicu o 18,2 milióna eur, teda o 3,4 percenta. Nebolo to však žiadnym prekvapením, už keď sa tvoril rozpočet a prijímala sa programová vyhláška, bolo podľa Dôvery na sto percent jasné, že limit bude prekročený.
Tlak zo strany poskytovateľov
Programová vyhláška ministerstva zdravotníctva generuje ďalší tlak na výdavkovú stranu. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti – najmä v ústavnom a ambulantnom sektore – očakávajú navýšenie platieb. Ak by ich nároky prekročili medziročný nárast zdrojov zakotvený vo vyhláške, poisťovne by čelili riziku prekročenia celkových plánovaných nákladov, prípadne nesplnenia limitov stanovených zákonom pre jednotlivé typy starostlivosti.
Paralelne existuje riziko nerealizácie úsporných opatrení, ktoré rezort zdravotníctva zohľadnil pri nastavovaní limitov. Poisťovne však upozorňujú, že nemajú kontrolu nad tým, či a ako sa tieto opatrenia skutočne realizujú, no dôsledky ich nesplnenia by niesli práve ony.
Ako to vidia poisťovne
Zdravotná poisťovňa Union v reakcii pre Medicínu uviedla, že obchodno-finančný plán na rok 2026 pripravovala zodpovedne a pri jeho tvorbe zohľadnila nielen očakávania vyplývajúce z programovej vyhlášky, ale aj vlastné ekonomické predpoklady. Za hlavné riziká do budúcnosti vníma Union najmä neistotu okolo financovania liekovej politiky a pripravovaných legislatívnych zmien. Podľa poisťovne deklarované zdroje nemusia postačovať na pokrytie plánovaných opatrení.
Dôvera pripomína, že poisťovne musia rešpektovať programovú vyhlášku ministerstva, ktorou rozdeľuje finančné prostriedky do jednotlivých typov zdravotnej starostlivosti. Preto vždy rokuje v rámcoch, ktoré sú definované. „Zároveň robíme maximum pre účelné, efektívne a hospodárne využívanie financií,“ podotkol M. Štepianský.
Všeobecná zdravotná poisťovňa dodala, že aktuálne hospodári mierne lepšie, než predpokladal obchodno-finančný plán na rok 2026. Podľa VšZP sa príjmy vyvíjajú v súlade s plánom, pričom výdavky sú zatiaľ nižšie. Z tohto dôvodu poisťovňa v súčasnosti nepovažuje za opodstatnené predpokladať nenaplnenie plánovaného hospodárskeho výsledku.
Rok 2026 prinesie slovenským zdravotným poisťovniam záťažový test. Systém je nastavený tak, že pri súbehu viacerých negatívnych faktorov – makroekonomickom výpadku, náraste liekových nákladov a nenaplnení úspor – sa kladné hospodárenie môže rýchlo zmeniť na stratu. Identifikované riziká nie sú nové, no ich potenciálna kumulácia v prostredí konsolidácie verejných financií robí z roku 2026 jeden z náročnejších rokov pre stabilitu slovenského systému verejného zdravotného poistenia.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
