Dopad dohodnutých zmien je známy. Výsledná suma je nižšia ako boli pôvodné prepočty
Ministerstvo zdravotníctva predložilo do parlamentu balík legislatívy, potrebný pre naplnenie dohody medzi vládou a Lekárskym odborovým združením (LOZ). Redakcia Medicíny už informovala o dopadoch dohody na štátny rozpočet. Ak by sa mali naplniť všetky požiadavky obsiahnuté v dohode, sektor zdravotníctva by si vyžadoval zhruba 600 miliónov eur. O podobnej sume hovorila aj Asociácia nemocníc Slovenska, ktorá potrebné zdroje odhadovala na úrovni 500 miliónov eur. V čase konsolidácie by navýšenie rozpočtu zdravotníctva o pol miliardy eur nebolo možné. Potvrdil to aj minister financií Ladislav Kamenický. Sektor zdravotníctva podľa jeho slov peniaze naviac nedostane.
Ako zmenili dohodu s LOZ?
Po schválení legislatívnych dokumentov vládou sa však situácia zmenila. A odhady finančných dopadov dohody medzi vládou a LOZ sa výrazne zmenili. Dôvodom sú zmeny v dohode medzi Lekárskym odborovým združením a ministerstvom zdravotníctva.
Lekárski odborári trvali na skrátení týždenného pracovného času zo 40 hodín na 37,5 hodiny. Asociácia nemocníc tento krok kritizovala a tvrdila, že túto podmienku nebude vedieť pretaviť do praxe. Podľa materiálu, ktorý vláda predložila do parlamentu sa táto zmena nemusí týkať neštátnych nemocníc. Štátne nemocnice ju budú musieť zaviesť na príkaz ministra od 1. septembra.
Lekárske odborové združenie v zmluve s vládou vyrokovalo, že po novom by sa všetkým lekárom mal započítať do pracovného času aj odpočinok po dennej zmene a nadčasoch. Ani táto požiadavka v predloženej legislatíve nie je.
Ďalšou požiadavkou bolo zastavenie tvorby dlhu štátnych nemocníc. Dopadová štúdia však s týmto krokom nepočíta. Rovnako v materiáloch nie sú spomenuté financie na úrovni zhruba 250 miliónov eur, ktoré budú pravdepodobne potrebné pre zachovanie úrovne poskytovania zdravotnej starostlivosti z minulého roka.
Čo prinesie skrátená pracovná doba?
Podľa podkladov ministerstva zdravotníctva bude mať skrátenie pracovnej doby zo 40 hodinového týždenného pracovného času na 37,5 hodiny dopad 4,4 milióna eur. Najdrahšou položkou sú mzdy zdravotníkov, ktoré sa budú valorizovať namiesto 6,44 percenta o 9,66 percenta. Celkovo to bude stáť 23,8 milióna eur. Náklady sú však kryté úsporami, ktoré na úrovni 1,8 milióna má priniesť pomalšia valorizácia miezd tých lekárov, ktorí majú menej než polovičný úväzok v nemocnici a zároveň pracujú v iných zdravotníckych zariadeniach. Ďalšie úsporné opatrenia majú priniesť 26,4 milióna eur.
Lekári však pre skrátenie pracovného času na 37,5 hodiny budú musieť podľa ministerstva zdravotníctva odpracovať viac nadčasov, pre zachovanie produkcie. „Keďže dôjde k zníženiu fondu riadneho pracovného času, a aby sa zabránilo k pomernému výpadku produkcie,“ uvádza ministerstvo. Táto zmena pracovného času sa týka 7 644 lekárov. Čo bude mať vplyv aj na financie. Priemerná hodinová mzda za rok 2025 za prácu nadčas bola podľa dát Národného centra zdravotníckych informácií určená na úrovni 40,09 eura. Kým hodinová mzda v riadom pracovnom čase bude tento rok nižšia, na úrovni 31,41 eura.
Tým že lekári budú budú namiesto 40 hodín pracovať týždenne 37,5 hodiny, pri nezmenenom počte celkových odpracovaných hodín sa 2,5 hodiny týždenne bude odmeňovať vyššou priemernou hodinovou sadzbou, teda sadzbou za nadčas.
Kým v minulom roku lekári odpracovali mesačne priemerne 129 hodín v riadnom pracovnom čase a 38 hodín nadčasu, po skrátení týždenného pracovného času sa tento pomer zmení. Po novom by podľa doterajších dát mali odpracovať priemerne 120,4 hodiny v riadnom pracovnom čase a 46,6 hodiny nadčasov mesačne.
V roku 2025 si bude táto zmena vyžadovať zhruba 4,4 milióna eur, keďže má platiť od 1. septembra 2025. Výdavky na túto zmenu pracovného času sa však zmenia v budúcom roku a budú si vyžadovať viac než 14 miliónov eur.
Zdravotnícky expert investičnej spoločnosti Penta Martin Krchňavý však upozorňuje na to, že ak by sa zmena dĺžky pracovného času nakoniec predsa len týkala aj súkromných nemocníc, náklady by sa navýšili o 6,2 milióna eur v roku 2025 a o 18,5 milióna eur v roku 2026. Zároveň podľa jeho názoru nie je zrejmé ako ministerstvo zohľadnilo fakt, že niektoré nemocnice, ako napríklad nemocnica v Trnava, majú v kolektívnych zmluvách ukotvenú 35 hodinovú týždennú pracovnú dobu pre nepretržitú prevádzku.
Koľko budú stáť platy lekárov
Pre výpočet koeficientov miezd zdravotníckych pracovníkov sa používa rast priemernej mesačnej mzdy v národnom hospodárstve spred dvoch rokov. Pre rok 2025 tak platí rast priemernej mesačnej mzdy z roku 2023, ktorý bol na úrovni 9,66 percenta.
Kým vláda spočiatku chcela pre konsolidáciu verejných financií siahnuť na platy lekárov, pôvodne si nárast miezd mal vyžiadať niečo cez štyri miliardy eur. Ak by platy lekárov neboli predmetom konsolidácie, v roku 2025 by stáli 4,26 miliardy eur. Od 1. marca 2025 sa však valorizácia platov zdravotníkov v nemocniciach upravuje z 6,44 percenta na 9,66 percenta a štát to bude stáť necelých 24 miliónov eur. V roku 226 však tieto náklady narastú na 33,7 milióna eur.
Martin Krchňavý upozornil na to, že v schválenom štátnom rozpočte sa však počítalo s úsporou 107 miliónov eur. Podľa jeho názoru preto nie je jasné, či bude reálny dopad vyšší alebo mala byť rozpočtovaná úspora nižšia. Každopádne tým, že sa automat vracia do pôvodného stavu, nepredpokladá, že sa ministerstvu podarí usporiť 107 miliónov eur.
Usporia na súbežných úväzkoch?
Financie plánuje ministerstvo zdravotníctva ušetriť na novom opatrení, podľa ktorého sa lekárom, ktorí majú menej než polovičný úväzok v nemocniciach a zároveň pracujú v inom zdravotníckom zariadení, nebude valorizovať plat o 9,66 percenta, ale o 6,44 percenta. Podľa dostupných dát by tak rezort mal ušetriť 1,8 milióna eur, v roku 2026 až 3,8 milióna.
Pokiaľ však nemocnice lekárom preklasifikujú úväzok v nemocnici a nebudú spadať do množiny lekárov, ktorým sa bude mzda valorizovať pomalšie, ich mzda vzrastie o 9,66 percenta a rezortu sa nebude musieť podariť usporiť plánované financie.
Kde chce štát usporiť
Ministerstvo zdravotníctva plánuje podľa dohodnutej zmluvy s LOZ v rámci centralizácie riadenia nemocníc produkčný, prevádzkový a personálny audit štátnych nemocníc. Auditom chce ministerstvo zistiť, aký je dopyt po zdravotníkoch v konkrétnych nemocniciach, aká je efektivita čiastočných úväzkov lekárov a či sa dodržiava dohodnutý pracovný čas. Výsledkom majú byť ukazovatele, ktoré by pomohli optimalizovať nemedicínske prevádzkové náklady a medicínskej procesy, obstarávanie liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu (ŠZM) a zdravotníckej techniky.
Očakáva sa, že v rokoch 2026 až 2028 sa v rezorte vďaka tomuto auditu ušetrí minimálne 19,2 milióna eur. Konkrétne, referencovaním cien a podmienok nákupu ŠZM na úrovni desiatich miliónov a benchmarkovaním cien a podmienok obstarávania tovarov a služieb 9,2 milióna eur.
Okrem toho schválený rozpočet pre rok 2025 počíta s úsporou na úrovni 153 miliónov eur. Kým v minulosti sa definované úspory ministerstvu nepodarili splniť, pre súčasný rok očakáva, že dôjde ešte k dodatočnej úspore minimálne na úrovni 7,21 milióna eur, ktorú má priniesť dekategorizácia liekov, vstup generík a biosimilárnych liekov, úspory na MEA zmluvách či revíziou úhrad liekov. Potenciálne by však sektor mal usporiť až 224,3 milióna eur.
Podľa Krchňavého však nové úsporné opatrenia boli umelo vyčíslené v takej výške, aby sa dopad na rozpočet rovnal nule. V schválenom rozpočte sa totiž počítalo s nešpecifikovanou úsporou 153 miliónov eur, ktorá nepočítala s dohodou s LOZ. „K tomu úplne zanikla úspora 107 miliónov eur, dokonca sa navýšili mzdové náklady z titulu skrátenia pracovnej doby o 4,4 milióna eur a usporí sa na viacúväzkových lekároch 1,8 milióna eur. Sumárne je tak nutné v roku 2025 usporiť v zdravotníctve 262,6 milióna eur,“ vysvetlil M. Krchňavý.
Ministerstvo zdravotníctva uvádza úspory v celkovej sume 224,3 milióna eur, ktoré sa majú dosiahnuť znížením DPH na lieky a zdravotnícke pomôcky (96,6 milióna eur) a úsporami na liekoch a pomôckach (97,7 milióna). Aké konkrétne úsporné opatrenia v oblasti liekov a pomôcok majú byť zavedené, však rezort zatiaľ nespresnil. Financie má priniesť aj úspora na zdravotníckom materiály v nemocniciach (30 miliónov eur). Ani v tejto oblasti neboli opatrenia predstavené.
„Takto v rozpočte na rok 2025 chýba minimálne 38,3 milióna eur eur a ďalších 127,7 milióna závisí od realizovateľnosti úspor, ktoré sa historicky nedarilo napĺňať. Ak by sme optimisticky uvažovali, že sa podarí naplniť aspoň polovica úspor, teda 64 miliónov, tak v rozpočte na rok 2025 bude stále chýbať 102 miliónov eur,“ priblížil M. Krchňavý.
Pôvodne mala stáť dohoda pol miliardy
Ako uviedol pre Medicínu zdravotnícky analytik Martin Smatana, predbežné prepočty rátali s viacerými predpokladmi. Napríklad jednou z podmienok je, že sa zastaví zadlžovanie štátnych nemocníc. Toto opatrenie by stálo 200 až 250 miliónov eur. Ak by bolo skrátenie pracovného času povinné pre všetky nemocnice s predpokladom, že žiadna nemocnica nemá upravenú pracovnú dobu a nedošlo by k zmene produkcie ani iným opatreniam. Ak by takzvané náhradné voľno bolo povinné a zavedené od marca 2025 a všetci zamestnanci dostali navýšenie 9,66 percenta a dorovnali by sa aj potreby ambulantného sektora, finančný dopad by činil viac než pol miliardy eur.
Ako pre Medicínu uviedol zdravotnícky analytik Martin Smatana, od podpísania dohody s LOZ sa niektoré podmienky zmenili. Napríklad, skrátenie pracovnej doby bude po novom iba možnosťou a nie povinnosťou pre nemocnice. Neplatí to pre štátne ústavné zariadenia, ktoré zavedenie zmeny dĺžky týždenného pracovného času zo 40 hodín na 37,5 hodiny dostanú od ministra zdravotníctva Kamila Šaška príkazom.
Martin Smatana však dodáva, väčšina štátnych nemocníc už mala v zmluvách alebo kolektívnych dohodách týždenný pracovný čas v dĺžke 37,5 hodiny. Dopad tohto kroku je teda čiastkový oproti negatívnym scenárom, ktoré sa pôvodne pohybovali do 80 až 100 miliónov eur. Po novom by malo ísť o navýšenie o 4,4 milióna eur v roku 2025 a 14 miliónov eur v roku 2026.
Takzvaný „extra“ deň voľna, ktorý žiadalo LOZ sa zákonne neukotvil. Toto opatrenie bude na rozhodnutí jednotlivých nemocníc. V tomto prípade sa predpokladalo, že náklady na opatrenie budú až 40 miliónov eur. Keďže to ale neprešlo do legislatívy, vplyv na financie bude minimálny, ak vôbec.
Predložený materiál však vôbec neriešil zadlžovanie nemocníc, čiže ani potrebných 200 až 250 miliónov eur na dofinancovanie. Podľa Martina Smatanu ešte presná čiastka nie je zrejmá, keďže stále nie sú definitívne čísla o hospodárení nemocníc. „Stále ale platí, že dlhy nemocníc nie sú vykryté a uvidíme, čo prinesie sľúbený deň voľna v praxi. Dopady legislatívy sú však výrazne nižšie, ako boli prvé predpoklady,“ uzavrel M. Smatana.
