Tomáš Szalay, expert na zdravotníctvo, SaS
Zdravotníctvo ako sektor nie je „stratové“. Je to odvetvie, v ktorom sa ročne pretočí okolo 12 miliárd eur a ktoré vytvára významnú spoločenskú hodnotu. Straty dnes generujú najmä štátne nemocnice – nie preto, že by zdravotná starostlivosť bola ekonomicky neudržateľná, ale preto, že štát dlhodobo toleruje systém bez zodpovednosti a bez tvrdých pravidiel hospodárenia. Slovenské zdravotníctvo je možno drahé v pomere k výsledkom, ktoré dosahuje. Neefektivita vyplýva z absencie merateľných cieľov. Nemáme manažment cesty pacienta, nemeriame výsledky liečby a neodmeňujeme kontinuitu ani koordináciu starostlivosti. Platobné mechanizmy dnes odmeňujú produkciu výkonov a hospitalizácií, nie výsledok pre pacienta. Ak systém odmeňuje počet výkonov, bude produkovať výkony – nie zdravších pacientov. Riešením nie je iba viac peňazí, ale zmena logiky: definovať ciele, merať výsledky, odmeňovať kvalitu a efektivitu a zaviesť skutočnú zodpovednosť za hospodárenie štátnych nemocníc.
Henrieta Tulejová, analytička a partnerka Advance Institute
V slovenskom zdravotníctve vidíme viaceré oblasti „straty“. Mnohým napadnú dlhy nemocníc a niekedy i zdravotných poisťovní. Vážnejším problémom sú straty z pohľadu pacientov – stratené roky života a zdravia, ktoré mohol človek žiť bez bolesti a obmedzovania chorobou. Slovensko ročne stráca oproti priemernému počtu odvrátiteľných úmrtí v Európe niekoľko tisíc ľudí ročne. Sú to ľudia, ktorí zomreli zbytočne pred 75. rokom života na liečiteľné ochorenia. Preto, lebo naše zdravotníctvo nefunguje efektívne a kvalitne. Čo môžeme robiť, aby sme túto stratu a zaostávanie za zvyškom Európy zmenšili? Každý by sa mal starať o svoje zdravie alebo chorobu – chodiť na preventívne prehliadky, zapájať sa do skríningových programov, aby sa prípadné ochorenie, najčastejšie onkologické alebo mozgu či srdca, zachytilo včas a dalo sa liečiť. Potrebujeme v zdravotníctve presmerovať peniaze do oblastí, ktoré povedú k zlepšovaniu poskytovania a dostupnosti starostlivosti a zdravotného stavu. Znamená to opustiť súčasný preregulovaný systém programovej vyhlášky, ktorá rozdeľuje peniaze podľa typu poskytovateľov a konzervuje súčasný neefektívny stav. Oproti Európe máme výrazne viac zbytočných úmrtí na mŕtvice alebo onkologické ochorenia, a preto by sme mali peniaze nasmerovať do týchto oblastí. Pre mŕtvice to znamená stále zlepšovať dostupnosť a kvalitu akútnej liečby v niektorých regiónoch, ale najmä investovať do vybudovania následnej starostlivosti a posilnenia kapacít všeobecných lekárov pomáhať týmto pacientom. Pri onkologických ochoreniach zasa zlepšiť zapojenie občanov do skríningových programov a zrýchliť cestu pacienta od zachytenia v skríningu až po liečbu. Súčasťou týchto riešení musí byť aj uvažovanie nad tým, kde míňame peniaze zbytočne, a odstraňovanie týchto zbytočných nákladov.
Viliam Novotný, expert na zdravotníctvo, Demokrati
Predovšetkým treba povedať, že zdravotníctvo nie je stratové. V strate sú štátne nemocnice a často aj Všeobecná zdravotná poisťovňa. Príčinou je nezadefinovaný nárok, netransparentné financovanie a mäkké rozpočtové kritériá. Na Slovensku nie je jasný nárok pacientov na starostlivosť, preto sa poisťovne snažia všetkým všetko zaplatiť. Keďže na to nemajú dosť peňazí, platia menej, ako by bolo potrebné na krytie reálnych nákladov. Už 15 rokov zavádzame spravodlivé platby v nemocniciach – systém DRG –, ale doteraz platia poisťovne nemocniciam netransparentne – každému ináč, dokonca aj v rovnakých typoch nemocníc za rovnakú starostlivosť. Štát „kŕčovite drží“ väčšinu zdravotníctva v rukách, ale namiesto reštrukturalizácie siete nemocníc a transformácie tých štátnych pasívne toleruje ich večné zadlžovanie a dokonca ich v tom podporuje pravidelným oddlžovaním z našich peňazí. Potrebujeme zásadnú reformu zdravotníctva.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
