V skutočnosti táto rezerva dáva zdravotným poisťovniam priestor na rokovanie, ak by poskytovatelia pri rokovaní žiadali väčšiu časť z ich hotovostných rezerv, tvrdí odborník
Rekordný rozpočet pre sektor zdravotníctva sa rozdelí medzi jednotlivé segmenty takzvanou programovou vyhláškou. Tá je aktuálne medzirezortnom pripomienkovom konaní. Už teraz je však jasné, že väčšinu z tohto navýšenia „zhltnú“ mzdy, inflácia a vyššia spotreba liekov. Ministerstvo zdravotníctva avizovalo, že programovú vyhlášku pripraví už v novembri. Aj keď ju má ministerstvo zverejniť do 1. februára v danom roku, zatiaľ tento termín nikdy nedodržalo. Zdá sa, že tento rok sa ministerstvu zdravotníctva podarí zákon dodržať.
Ako sa rozdelia miliardy
Celkové výdavky na verejné zdravotné poistenie majú v roku 2026 dosiahnuť 9,2 miliardy eur, čo je o 564 miliónov eur viac ako v minulom roku. Najväčšiu časť z tejto sumy tvoria výdavky na samotnú zdravotnú starostlivosť vo výške 8,85 miliardy eur. Do zdravotnej starostlivosti tak pôjde o 541 miliónov eur viac než v roku 2025. Ministerstvo zdravotníctva dodalo, že väčšinu z tohto navýšenia „zhltnú“ mzdy, inflácia a vyššia spotreba liekov.
Výdavky zdravotníckych zariadení by mali dosiahnuť 4,5 miliardy eur. Na riešenie havarijných stavov, modernizáciu a obnovu prístrojov pôjde v takmer 59 miliónov eur. Na výstavbu nových nemocníc, prístrojové vybavenie a modernizáciu zasa 726,6 milióna eur, z čoho 292 milióna eur pôjde priamo zo štátneho rozpočtu a 326,5 milióna eur z Plánu obnovy a odolnosti SR. Z plánu obnovy sa má financovať predovšetkým výstavba Univerzitnej nemocnice Martin a Fakultnej nemocnice Banská Bystrica.
Z Plánu obnovy a odolnosti SR bude ďalších 358 miliónov eur smerovať na rozšírenie psychiatrických stacionárov, vybudovanie centier pre poruchy autistického spektra a na humanizáciu nemocničných oddelení.
Peniaze sú prerozdelené aj medzi inštitúcie podriadené ministerstvu zdravotníctva. Napríklad na činnosť Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je vyčlenených 34,3 milióna eur. Z tejto sumy takmer 31 miliónov pošlú úradu zdravotné poisťovne. Národný inštitút pre hodnotu a technológie v zdravotníctve má dostať v tomto roku 2,7 milióna eur. Úrad verejného zdravotníctva SR a jeho 36 regionálnych úradov zasa necelých 74 miliónov eur. Financie vyčlenil štát aj pre Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ktorému pošle vyše ôsmich miliónov eur. Detenčný ústav v Hronovciach dostane 3,7 milióna a Národné centrum zdravotníckych informácií získa takmer 34 miliónov eur.
Mierne zvýšenie oproti inflácii
Výdavky verejného zdravotného poistenia narastú o 6,5 percenta, čo je mierne nad predikovanú infláciu. Teoreticky by malo teda reálne množstvo zdrojov narásť. Podľa analytika INESS Martina Vlachynského je však otázne, ako vždy, či sa naplnia odhadované úspory. „Aj toto mierne navýšenie však asi sotva uspokojí celý sektor – nespokojnosť ambulantného sektora sa sotva zmení, takisto trajektória zadlžovania nemocníc. Rozpočet nie je reforma,“ uviedol.
Asociácia na ochranu práv pacientov považuje navýšenie rozpočtu pre zdravotníctvo za dobrú správu, no obáva sa, že nebude dostatočný. Pochybnosti má v možnosti objemu financií pokryť infláciu, rastúci dopyt po zdravotnej starostlivosti, ktorý súvisí so starnutím populácie a so zhoršovaním zdravotného stavu obyvateľov.
Hlavné riziko sa ukazuje najmä na miere inflácie, s ktorou počíta Národná banka Slovenska. Inflácia by sa mala pohybovať na úrovni 4,2 percenta, kým výdavky na zdravotníctvo sa majú zvýšiť o 6,55 percenta. Prezidentka asociácie Mária Lévyová v tejto súvislosti uviedla, že je zjavné, že rozpočet pre zdravotníctvo v lepšom prípade pokryje náklady na tohtoročný rozsah zdravotnej starostlivosti, ale so zvýšením počtov výkonov či zavádzaním modernej liečby zrejme nepočíta. Pacienti si ju podľa nej budú musieť hradiť z vlastného vrecka, pričom najviac to pocítia v ambulanciách a za lieky.
„Vata“ za pol miliardy
„Navyše vláda si necháva otvorené zadné dvierka na pol miliardy eur, ktoré do systému nemusí vôbec poslať,“ upozornila Mária Lévyová, podľa ktorej to, že stav verejných financií je zlý, vidí už každý. „No zdravie a liečba pacientov nepočká,“ dodala.
Približne 550 miliónov eur totiž štát nemusí do zdravotníctva vôbec poslať, a to v prípade lepšieho ekonomického vývoja a výberu poistného od zamestnancov a ekonomicky aktívnych ľudí. O tom, či tieto peniaze budú napokon smerovať do zdravotníctva, bude musieť rozhodnúť vláda na základe predložených dát.
„Takéto opatrenie by bolo v čase konsolidácie namieste, ak by sme dlhodobo patrili ku krajinám s vysokými výdavkami na zdravotnú starostlivosť. Pravdou je však presný opak. Dlhodobo patríme ku krajinám EÚ, ktoré dávajú na zdravotníctvo menej, pacienti z roka na rok uhrádzajú v rámci neregulovaných poplatkov viac a stále máme nie veľmi lichotivé štatistiky v oblasti dožitia,“ dodala M. Lévyová.
To, že ide v rozpočte o novinku, pripomína aj M. Vlachynský. Ide o akúsi rozpočtovú rezervu vo výške 550 miliónov eur. „Pomenovanie je to dosť zavádzajúce. Nejde totiž o rezervu na výdavky v zdravotníctve, v ktorých sa notoricky tvoria počas roka diery nútiace štát k akútnemu dofinancovaniu,“ pripomína odborník. Je to podľa neho skôr rezerva na strane príjmov, ktorá má podobu povinných hotovostných zostatkov na účtoch poisťovní.
„Výpadky na strane príjmov sú pritom menej časté, keďže rast nominálnej mzdy (od ktorej závisia príjmy zdravotného systému) sa darí predikovať pomerne dobre a úspešnosť výberu odvodov je na rozdiel od daní vysoká, blíži sa k hodnote sto percent,“ dodáva.
V skutočnosti táto rezerva dáva zdravotným poisťovniam priestor na rokovanie, ak by poskytovatelia pri rokovaní žiadali väčšiu časť z ich hotovostných rezerv. Nebudú to však žiadne nové peniaze v systéme.
„Vyše pol miliardy eur sa zdá veľa, ale v skutočnosti to predstavuje náklady na prevádzku zdravotného systému ani nie na tri týždne. Ako taký nástroj to nie je zlé, ale opäť ide len o naháňanie symptómov. Ale logika celej rozpočtovej zmeny je nešťastná. Zdravotné odvody by nemali byť zneužité na skryté zdanenie pracujúcich a sanáciu rozpočtu. Na to slúži daň z príjmov či DPH a, samozrejme, hlavne šetrenie na úrovni štátu,“ podotýka odborník z INESS.
Štát má opäť v pláne v zdravotníctve ušetriť. Mária Lévyová upozornila na to, že snahy o dlhoročné šetrenie v zdravotníctve majú, prirodzene, opačný efekt. Zvyšujú spotrebu poskytovanej zdravotnej starostlivosti a náklady a zhoršujú výsledky v oblasti zdravia.
Nedodržaný prísľub platieb
Asociácia na ochranu pacientov v súvislosti so zmenami v platbách štátu za svojich poistencov dodala, že štát by mal dodržiavať vlastné záväzky a platbu navyšovať. Od tohto roka mal štát pôvodne navýšiť túto platbu zo 4,5 percenta na päť percent.
„Toto navýšenie platieb štátu za takmer tri milióny poistencov, najmä starších ľudí a detí, ktorí vo zvýšenej miere využívajú zdravotnú starostlivosť, nemalo financovať nejaký nadštandard. Štát sa mal svojimi platbami len priblížiť k tomu, čo platia zamestnanci a ekonomicky aktívni ľudia,“ povedala Mária Lévyová.
V rozpočte podľa analytika Martina Vlachynského vidieť účtovný efekt konsolidácie. „Rastú príjmy v podobe vyšších zdravotných odvodov pracujúcich, ale klesá platba za poistencov štátu, respektíve už štvrtýkrát za 20 rokov sa mení technika jej výpočtu,“ podotkol M. Vlachynský.
V roku 2004 bola platba odvodená z pevnej sumy na percento priemernej mzdy, v roku 2020 to bola pevná suma, v roku 2024 sa zaviedlo opäť odvodenie platby na percento. A v roku 2026 ide opäť o pevnú sumu. „Naplnil sa sľub ministra financií, že zvýšenie zdravotných odvodov sa robí kvôli konsolidácii rozpočtu verejných financií, nie na zvýšenie zdrojov v rozpočte,“ pripomenul analytik.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
