Štátne nemocnice mali podľa balíka peňazí od zdravotných poisťovní ošetriť o viac než 55-tisíc pacientov viac. Pacienti tak dostávajú neskoršie termíny
Diskusia o financovaní zdravotníctva je mimoriadne zložitá, preto nie je pochýb o tom, že sa vo verejnom diskurze objavia skreslené informácie, ktorých výpovedná hodnota je príliš nízka na to, aby boli smerodajné.
O financovaní nemocníc podľa konečného užívateľa výhod zo strany zdravotných poisťovní začal pravidelne informovať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Pre pochopenie týchto dát je nevyhnutné porozumieť terminológii, s ktorou úrad pracuje. Vo výstupoch uvádza napríklad základnú sadzbu Centra pre klasifikačný stupeň. Ide o sumu, ktorú by zdravotné poisťovne mali podľa ministerstva zdravotníctva platiť za jednu normalizovanú hospitalizáciu. Tá sa v terminológii označuje ako takzvaný case-mix. Efektívna základná sadzba, teda úhrada za jednu normalizovanú hospitalizáciu už zohľadňuje náročnosť jednotlivých výkonov, ktoré nemocnice vykazujú poisťovniam podľa mechanizmu DRG. Efektívny case-mix zasa hovorí o tom, koľko normalizovaných hospitalizácii nemocnica vykonala za dané časové obdobie.
Kto získal najviac?
Podľa dát, ktoré zverejňuje úrad pre dohľad je zrejmé, že verejné nemocnice, ktoré spravuje štát, kraje či mestá, mali v minulom roku o 10 percent vyššie efektívne základné sadzby ako všetky súkromné nemocnice, a až o 17 percent vyššie, než nemocnice v sieti Penta Hospitals.
Ak sa totiž pozrieme na dáta, ktoré zverejňuje nezávislý úrad, zistíme, že štátne nemocnice mali podľa balíka peňazí, ktorý od poisťovní dostali, ošetriť o viac než 55-tisíc pacientov viac. Krajské a mestské nemocnice ošetrili dokonca viac pacientov, než mali zaplatené, presnejšie o 323 pacientov viac. Ostatné verejné nemocnice naplnili úhradu od poisťovní na 94 percent a mali ošetriť o 2 269 pacientov viac v roku 2024.
Ak sa pozrieme na súkromné nemocnice, podľa objemu financií by mali nemocnice siete Penta ošetriť o 3 493 pacientov viac, iné súkromné o 4 274 viac pacientov a nemocnice v sieti Agel až o 9 030 pacientov viac. Pri porovnaní verejných a súkromných nemocníc je podľa dát zrejmé, že súkromné nemocnice ošetrili v minulom roku v pomere viac pacientov než verejné. Presnejšie, aj keď verejné nemocnice dostali od zdravotných poisťovní dostatok financií, ošetrili o takmer 60-tisíc pacientov menej, než mali. Rozpočet tak naplnili na 88 percent. Súkromným nemocniciam sa podarilo rozpočet naplniť na 91 percent a na čakacích listinách im ostalo necelých 18-tisíc pacientov.
Kto bol najvýkonnejší?
Pri porovnaní najlepšie platených nemocníc a najvýkonnejších nemocníc podľa dát úradu pre dohľad je zrejmé, že najvyššiu efektívnu sadzbu za jednu normalizovanú hospitalizáciu mali v minulom roku detské nemocnice, ktoré za jednu takúto hospitalizáciu dostali takmer 4 700 eur. Nasledujú univerzitné nemocnice, nemocnice v kategórii „iné súkromné“, nemocnice ministerstva obrany a vnútra a súkromné nemocnice Agelu, ktorých efektívna základná sadzba bola na úrovni 3 300 eur. Medzi najhoršie platenými nemocnicami sa v rebríčku umiestnili krajské a mestské nemocnice, ktoré v minulom roku dostali od zdravotných poisťovní za jednu normalizovanú hospitalizáciu 2 816 eur a nemocnice Penty, ktoré získali 2 950 eur.
Najviac normalizovaných hospitalizácii sa však podarilo vykonať fakultným nemocniciam, viac než 170-tisíc. Tie nasledovali univerzitné nemocnice s počtom viac než 127-tisíc a na treťom mieste sa umiestnili nemocnice Penty, ktoré vykonali viac než 102-tisíc normalizovaných hospitalizácií. Najmenej pacientov ošetrili onkologické ústavy a nemocnice v správe rezortu obrany a vnútra. Treba však podotknúť, že ide dohromady o štyri zdravotnícke zariadenia.
DRG nie je univerzálnym „liekom“
Jednotliví stejkholderi volajú po spravodlivom financovaní nemocníc na základe DRG. Ako však upozorňuje analytik Dušan Zachar z INEKO, veľké štátne nemocnice poskytujú aj jednoduché zdravotné výkony, ktoré sú hodnotené v rámci mechanizmu DRG nižšou váhou, čiže majú nižšie medicínsko-ekonomické náklady. Preto by mohol tento mechanizmus priniesť štátnym nemocniciam ďalšie straty. Pretože DRG systém síce prepláca výkony nemocniciam, no do úvahy neberie ich bazálne účtovníctvo. Dôležité je podotknúť, že mechanizmus DRG neprináša do nemocníc viac peňazí, ale iné prerozdelenie súčasných disponibilných zdrojov medzi rôzne nemocnice.
Mechanizmus DRG určuje finančnú náročnosť hospitalizácie na základe toho, čo sa pacientovi robilo a čo mu vlastne je. Pre posúdenie sa používa tzv. relatívna váha, na základe ktorej sa určí, či je napríklad operácia slepého čreva pre nemocnicu náročnejšia než hospitalizácia pacienta po infarkte. Pomocou relatívnej váhy sa získa cena za hospitalizáciu. DRG systém potom podľa toho, čo nemocnica vykonala, vypočíta celkový účet za isté obdobie, ktorý prepláca zdravotná poisťovňa. V súčasnosti sú nemocnice platené paušálnymi platbami, ktoré si vyrokujú so zdravotnými poisťovňami na dané časové obdobie.
Faktom však je, že ak by boli nemocnice platené iba na základe tohto úhradového mechanizmu, verejné nemocnice by prišli o 42 miliónov eur a súkromné by dostali o 42 miliónov eur viac. Dôvodom je totiž výkonnosť nemocníc, ktorá v štátnych nemocniciach dlhodobo klesá. A potvrdzujú to aj dáta úradu pre dohľad.
Na financovaní nemocníc podľa mechanizmu DRG trvali aj lekárski odborári. Do memoranda s vládou sa im podarilo presadiť, aby úhradový mechanizmus DRG tento rok tvoril aspoň 15 percent úhrad zdravotníckych výkonov v nemocniciach. V roku 2026 sa tieto úhrady majú zvýšiť na 30 percent a v roku 2027 až na 40 percent celkovej produkcie nemocníc.
Napríklad v Českej republike je v nemocniciach platených na základe DRG 55 percent výkonov v súčasnom roku. Postupné zvyšovanie minimálneho podielu DRG výkonov na celkových úhradách by prispelo na Slovensku k spravodlivému modelu, ktorý by motivoval nemocnice k vyššiemu výkonu a smeroval by k vyváženému pomeru medzi platbami za výkon a za dostupnosť.
Ako poisťovne platili nemocnice v minulom roku?
Úrad pre dohľad konštatuje, že súkromné nemocnice dostali minulý rok o zhruba 56 miliónov eur viac, ako by dostali, keby ich produkcia bola uhrádzaná podľa základnej sadzby, ktorú stanovuje Centrum pre klasifikačný systém na ministerstve zdravotníctva. Tento rozdiel spôsobuje najmä Všeobecná zdravotná poisťovňa, ktorá podľa dát zvýhodňuje nemocnice v sieti Agel a nemocnice zaradené do skupiny „iné súkromné“. Ide najmä o menšie alebo špecializované nemocnice ako napríklad Nemocnica Malacky či Nemocnica Milsrdní bratia v Bratislave. V rámci štátnych nemocníc zasa VšZP výrazne prepláca detské nemocnice a tie, ktoré patria do pôsobnosti rezortu obrany a vnútra. V prípade VšZP žiadna skupina nemocníc nie je výrazne nedofinancovaná. Štátna zdravotná poisťovňa už avizovala, že zmení úhradové mechanizmy nemocniciam tak, aby v plnej miere zohľadňovali ich produkciu.
V prípade zdravotnej poisťovne Dôvera sa ukazuje, že prepláca detské nemocnice a zariadenia v skupine „iné súkromné“. Na druhej strane podľa dát nedostatočne platí štátnym fakultným nemocniciam.
V prípade zdravotnej poisťovne Union nie je vidieť podľa ÚDZS výraznejšie rozdiely pri preplácaní alebo nedofinancovaní nemocníc v porovnaní so základnou sadzbou, ktorú nemocniciam stanovuje CKS.
Spravodlivý pohľad na financovanie
Z dát ÚDZS vyplýva, že najštedrejšie boli platené detské nemocnice, nemocnice v pôsobnosti ministerstva vnútra a obrany, nemocnice v sieti Agel a nemocnice v skupine „iné súkromné“. Tieto zariadenia dostali výrazne väčší objem financií, než aký im určilo CKS na ministerstve zdravotníctva. Na druhej strane, boli podľa dát nedostatočne financované fakultné nemocnice a onkologické ústavy. Pre reálne zhodnotenie toho, či boli nemocnice financované dostatočne, je však dôležité brať do úvahy celkový objem peňazí, ktoré nemocnice dostali za celý rok 2024. Teda aj spomínaných 191 miliónov eur, ktoré dostali štátne nemocnice dodatočnou platbou zo systému verejného zdravotného poistenia a boli použité na bežnú prevádzku nemocníc.
Po pripočítaní peňazí z dofinancovania sa univerzitným nemocniciam zvýšila efektívna základná sadzba, respektíve cena za jednu normalizovanú hospitalizáciu na 4 121 eur. Celkovo dostali univerzitné nemocnice minulý rok 524,7 milióna eur a vykonali viac než 127-tisíc normalizovaných hospitalizácií. To znamená, že univerzitné nemocnice dostali reálne o takmer 880 eur za jednu normalizovanú hospitalizáciu viac, než by podľa CKS mali. Celkovo tak dostali univerzitné nemocnice od štátu o 27 percent viac, čo činí 112 miliónov eur, než stanovilo ministerstvo zdravotníctva.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojej tabuľke uvádza, že fakultné nemocnice dostali o sedem percent nižšie platby, než mali. Tieto nemocnice však dostali dodatočne od štátu takmer 73 miliónov eur na oddlženie. Ak ale tieto financie vezmeme do úvahy, zistíme, že platba za jednu normalizovanú hospitalizáciu fakultným nemocniciam bola na úrovni 3 190 eur. Pričom CKS stanovilo sumu za jednu normalizovanú hospitalizáciu na 2 963 eur. Ak úrad pre dohľad tvrdí, že fakultné nemocnice nie sú financované dostatočne zo strany zdravotných poisťovní, v tomto prípade dáta úradu hovoria o tom, že fakultné nemocnice dostali celkovo o 38 miliónov eur viac, než stanovuje ministerstvo zdravotníctva.
Dodatočné financie dostali minulý rok aj detské nemocnice. Dáta ukazujú, že práve tieto sú platené najštedrejšie. Ich príjmy na jednu normalizovanú hospitalizáciu prekročili rezortom stanovenú hranicu až o 45 percent. Detské nemocnice si na minulý rok vyrokovali so zdravotnými poisťovňami lepšie podmienky, a tie im poslali o 16,5 milióna eur viac než stanovuje ministerstvo zdravotníctva. Napriek štedrým platbám od zdravotných poisťovní im však štát poslal dodatočné financie, konkrétne takmer 19 miliónov eur. Celkovo dostali tieto nemocnice viac než 114 miliónov eur a vykonali 24 360 normalizovaných hospitalizácii. Takto sa detským nemocniciam zvýšili platby na jednu normalizovanú hospitalizáciu až na 4 693 eur, kým suma určená CKS bola na úrovni 3 242 eur.
