Štátne nemocnice pohlcujú väčšinu zdrojov. Audit pritom ukazuje systémové rezervy za stovky miliónov
Financovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti na Slovensku trpí výraznou asymetriou. Redakcia Medicína získala materiál ministerstva zdravotníctva, ktorý prezentuje pomer financií smerujúcich do nemocníc. Podľa dát až 58,44 percenta všetkých verejných peňazí určených pre nemocničný sektor ide do zariadení Asociácie štátnych nemocníc (AŠN), ktorá zastrešuje 24 nemocníc.
Asociácia nemocníc Slovenska (ANS), združujúca 78 zariadení vrátane súkromných, krajských a ostatných nemocníc, dostáva 36,39 percenta zdrojov. Zvyšných 5,6 percenta si delí 13 nemocníc kategorizovaných ako ‚iné‘. Zariadenia ministerstva vnútra do prepočtu zahrnuté neboli.
Kľúčovým ukazovateľom je pomer. Zatiaľ čo AŠN spravuje necelú štvrtinu nemocničných zariadení z celkového počtu, disponuje viac ako polovicou všetkých peňazí. Na jednu štátnu nemocnicu tak v priemere pripadá neporovnateľne väčší objem zdrojov než na zariadenie z inej kategórie. Táto nerovnováha nadobúda nový rozmer vo svetle zistení auditov, ktoré odhalili závažné nedostatky v hospodárení práve v štátnom sektore.
Pomer financií by nemuseli byť prekvapivým, ak by bol sprevádzaný vyššou produktivitou, lepšími výsledkami a finančnou stabilitou štátnych zariadení. Audit spoločnosti PwC a ďalších poradenských firiem však naznačuje opak. Práve nemocnice, ktoré spotrebujú najväčší podiel verejných zdrojov, vykazujú významné prevádzkové rezervy, slabé dátové riadenie a nedostatočné využitie kapacít.
Audit, ktorý mal byť „šokujúci“
Ministerstvo zdravotníctva si objednalo prevádzkové a personálne audity v piatich veľkých štátnych nemocniciach – v Univerzitnej nemocnici Bratislava, vo Fakultnej nemocnici s poliklinikou F. D. Roosevelta, Fakultnej nemocnici s poliklinikou Žilina a Fakultnej nemocnici Nitra, ako aj vo Východoslovenskom ústave srdcových a cievnych chorôb.
Premiér Robert Fico ešte pred konferenciou avizoval „šokujúce“ zistenia. Namiesto detailnej prezentácie však verejnosť dostala len všeobecné závery bez konkrétnych dát. Sumárna analytická správa, ktorá sa medzičasom dostala do médií, zverejnená nebola.
Práve tento kontrast medzi očakávaniami a výslednou komunikáciou vyvolal v sektore silnú frustráciu. Manažéri nemocníc aj odborná verejnosť očakávali prvý komplexný pohľad na hospodárenie štátnych zariadení. Namiesto toho ministerstvo prezentovalo len zovšeobecnené tvrdenia bez jasného pomenovania zodpovednosti.
Otázniky vyvoláva aj samotný proces komunikácie auditu. Podľa viacerých zdrojov z prostredia zdravotníctva prebehlo deň pred konferenciou koordinačné stretnutie so zástupcami Lekárskeho odborového združenia, na ktorom sa dolaďovala finálna podoba prezentovaných záverov. Predseda odborárov Peter Visolajský pritom podľa viacerých svedectiev žiadal, aby sumarizačná správa nebola publikovaná v plnom rozsahu.
Potenciálne úspory v stovkách miliónov eur ročne
Najzásadnejším zistením auditov je odhad potenciálnych úspor. V piatich analyzovaných nemocniciach identifikovala PwC rezervy vo výške 91,3 milióna eur ročne. Pri prepočte na všetky štátne nemocnice by systém mohol podľa metodiky auditu ušetriť približne 255 miliónov eur ročne.
To je suma, ktorá prevyšuje aktuálne predpokladanú stratu štátnych nemocníc na rok 2026, odhadovanú na 228 miliónov eur.
Audit pomenoval niekoľko hlavných oblastí neefektivity. Medzi nimi nadstav lekárov pri súčasnom nedostatku sestier, rozsiahle nadčasy, benefity nad rámec zákonných podmienok, slabé využitie operačných sál, neefektívne obstarávanie liekov a zdravotníckeho materiálu, vysoké penále a úroky z omeškania či absenciu kvalitných dát pre riadenie nemocníc.
Najväčší potenciál úspor bol identifikovaný v oblasti personálnych nákladov. Len dodržiavaním limitov platového automatu by nemocnice mohli ušetriť 11,2 milióna eur. Optimalizácia nadčasov predstavuje ďalších viac ako 39 miliónov eur ročne a redukcia benefitov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv ďalších 11,6 milióna eur.
Tieto zistenia sú mimoriadne citlivé v kontexte dlhodobého tlaku odborových organizácií na rast miezd zdravotníkov. Audit totiž naznačuje, že problém slovenského nemocničného sektora nemusí spočívať iba v nedostatku peňazí, ale aj v spôsobe ich distribúcie a využívania.
Dva svety nemocničného sektora
Rozdelenie financií poukazuje na to, že väčšina zdrojov smeruje do segmentu, ktorý podľa auditov vykazuje najväčšie systémové rezervy.
Nemocnice združené v ANS fungujú vo výrazne tvrdšom ekonomickom prostredí. Väčšina z nich nemá garanciu oddlžovania zo strany štátu a musia hospodáriť pod väčším tlakom poisťovní.
Naopak štátne nemocnice dlhodobo fungujú v režime akejsi finančnej záchrany. Straty sa pravidelne sanovali oddlžovaním, čo výrazne oslabilo tlak na efektivitu hospodárenia. Aj audit PwC nepriamo naznačuje, že súčasný model vytvára prostredie s nižšou motiváciou na kontrolu nákladov.
Zaujímavé je pritom porovnanie s VÚSCH, ktorý ako akciová spoločnosť nevykázal zásadné porušenia a podľa auditu funguje efektívnejšie než príspevkové organizácie štátu. PwC preto odporúča analyzovať aj vplyv právnej formy nemocníc na hospodárenie.
Bez transparentnosti budeme prestupovať na mieste
Audity mali byť začiatkom odbornej diskusie o efektivite nemocničného sektora. Namiesto toho sa stali príkladom opatrnej komunikácie, v ktorej sa citlivé dáta prezentovali iba selektívne.
Väčší podiel zdrojov by mohol byť oprávnený, keďže tieto veľké štátne nemocnice nesú neporovnateľne väčšiu záťaž z hľadiska komplexnosti prípadov, nie len počtu. Tento argument obstojí len dovtedy, kým sa nepozrieme dovnútra. Audit totiž neodhalil, že štátne nemocnice dostávajú viac preto, lebo toho viac vyprodukujú. Odhalil, že operačné sály sú vyťažené na 40 percent, obložnosť klesá, lekárov je nadmerný počet a dáta o výkonnosti sú v mnohých prípadoch nekompletné alebo vôbec neexistujú.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou informoval o produktivite v sektore za minulý rok. Celkový objem produkcie klesol vo väčšine verejných nemocníc, a to o zhruba päťtisíc pacientov. Opačný trend zaznamenal úrad pri súkromných nemocniciach, ktorým sa podarilo ošetriť o takmer dvetisíc pacientov viac než v roku 2024. Najväčší podiel na objeme hospitalizácií mali iné súkromné zariadenia a nemocnice Penty. Nemocnice v skupine Agel zaznamenali mierny pokles poštu hospitalizácií.
„Z pohľadu štruktúry je zrejmé, že najvyšší casemix dlhodobo dosahujú univerzitné a špecializované ústavy, čo potvrdzuje ich orientáciu na najnáročnejšie prípady. Naopak, súkromní poskytovatelia pracujú s nižšou priemernou náročnosťou, avšak zabezpečujú významný podiel celkového objemu starostlivosti,“ píše úrad pre dohľad.
Verejná diskusia by sa nemala sporiť o to, či veľké nemocnice majú dostávať viac peňazí. Ale o to, či majú dostávať viac peňazí bez toho, aby museli preukázať, čo za ne poskytujú.
Práve transparentnosť však bude kľúčová, ak chce štát obhájiť, prečo viac ako polovica zdrojov smeruje do segmentu štátnych nemocníc. Bez verejne dostupných dát o produktivite, kvalite a nákladovej efektivite totiž nemožno objektívne posudzovať, či sú peniaze rozdelené spravodlivo a účelne.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
