Ministerstvo zdravotníctva zverejnilo konečnú podobu programovej vyhlášky. Tá zdravotným poisťovniam určuje, koľko peňazí majú poslať nemocniciam, ambulantným lekárom či na lieky
Vláda mala na rok 2026 vyčleniť pre zdravotníctvo 10,67 miliardy eur, čo malo byť o 9,6 percenta viac, ako bolo v rozpočte v roku 2025. Úspory v prerozdeľovacej vyhláške sú vyčíslené vo výške približne 242 miliónov eur. Na liekoch a zdravotníckych pomôckach by sa malo ušetriť 135 miliónov eur.
Tento rok sa navýšili odvody ekonomicky aktívnym opäť o jedno percento. Aj preto pacienti očakávajú lepšiu dostupnosť zdravotnej starostlivosti, riešenie narastajúcich poplatkov v ambulantnej sfére, zníženie narastajúcich doplatkov za lieky a zlepšenie dostupnosti liekov vo výnimkových režimoch či zlepšenie výsledkov v oblasti zdravia, upozorňuje Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP). Pre konsolidáciu verejných výdavkov však štát nastavil limit výdavkov na zdravotnú starostlivosť. V roku 2026 je určený na úrovni 8,8 miliardy eur a v roku 2027 na úrovni 9,2 miliardy eur.
Nemocnice sa uprednostnia
Asociácia súkromných lekárov (ASL) pre Medicínu uviedla, že dôvodová správa k vyhláške otvorene potvrdzuje to, na čo ambulantný sektor dlhodobo upozorňuje – systematické a dlhoročné uprednostňovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti na úkor ambulancií a SVaLZ.
„Za posledných päť rokov sa zdroje pre nemocnice zvýšili o 92 percent, zatiaľ čo pre špecializovanú ambulantnú starostlivosť iba o 43 percent a pre všeobecnú ambulantnú starostlivosť o 62 percent. Tento nepomer je alarmujúci. Napriek opakovaným upozorneniam nedochádza k žiadnej systémovej korekcii tohto trendu a v programovej vyhláške naďalej absentuje mechanizmus, ktorý by historické podfinancovanie ambulantného sektora začal reálne odstraňovať,“ uviedol prezident ASL Marián Šóth.
Medziročné navýšenie zdrojov pre ambulantný sektor a SVaLZ je podľa jeho slov nedostatočné a nereflektuje skutočný vývoj nákladov. Vo východiskách sa uvádza nárast mzdových nákladov o 6,57 percenta, no ambulantný sektor potrebuje výrazne vyšší rast miezd, ak má aspoň postupne dosiahnuť porovnateľné podmienky s ústavnými zariadeniami. Bez toho ambulantný sektor nebude schopný získať ani udržať zdravotnícky personál.
„Inflácia na úrovni 4,4 percenta predstavuje len časť reality – ambulancie čelia rastu cien energií, dodávok, služieb aj dosahom transakčnej dane. Tieto náklady neboli plnohodnotne pokryté ani v minulom roku, čo znamená, že sa kumulujú a vytvárajú ďalší finančný tlak. Na rozdiel najmä od štátnych ústavných zariadení ambulantný sektor nie je predmetom oddlžovania, nečerpá žiadne investičné stimuly ani systémovú finančnú pomoc zo strany štátu. Všetky náklady na svoju prevádzku znášame v plnom rozsahu sami vrátane odvodov do Sociálnej poisťovne,“ dodal M. Šóth.
Ambulantný sektor zároveň nemá vytvorené zdroje na stabilizačné príspevky a už dnes nedokáže konkurovať mzdovým podmienkam nemocníc. Ak sa tento trend nezmení, podľa ASL reálne hrozí oslabovanie ambulantnej siete, obmedzovanie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre pacientov a postupný kolaps niektorých regiónov. O rozvoji ambulantnej starostlivosti za týchto podmienok pritom nie je možné hovoriť.
Napriek negatívnemu trendu však ASL pozitívne hodnotí podporu jednodňovej zdravotnej starostlivosti. Očakáva však, že deklarácie budú sprevádzané konkrétnymi krokmi. „Vyzývame VšZP, aby obnovila zmluvné vzťahy so zariadeniami, s ktorými bola spolupráca v minulosti ukončená, a aby sa podpora tohto segmentu premietla aj do reálnej zmluvnej a finančnej politiky,“ podotýka asociácia.
Zväz ambulantných poskytovateľov (ZAP) poukázal na diskriminačnú podporu sestier v ústavnej zdravotnej starostlivosti voči podpore sestier v ambulantnom sektore. Uvádza, že tento krok bude znižovať konkurencieschopnosť ambulantného sektora.
„Stále ešte nevieme, aký vplyv budú mať na ambulancie ceny energií. Lekári nám hlásia, že niekde narástlo nájomné dvoj-, troj- či štvornásobne. Bohužiaľ, niekde ten finančný nedostatok budeme musieť sanovať. Jednoznačne sa to dotkne aj pacientov, minimálne v náraste cien za priame platby. Pričom ide o jediné legálne peniaze, ktoré si lekári môžu od pacientov vyberať. Našich lekárov to vôbec neteší, ale, žiaľ, nemajú momentálne v rukách žiaden iný prostriedok, cez ktorý by to mohli riešiť,“ povedala výkonná riaditeľka ZAP Naďa Trenčanská Bedušová.
Čo to znamená pre pacientov
Aká však bude realita pre pacientov? Prezidentka AOPP Mária Lévyová upozornila, že v rámci pripomienkového konania k vyhláške asociácia podala návrh na zvýšenie maximálnej sumy výdavkov pre osobitné prípady úhrady liekov na rok 2026 zo sumy 34 miliónov eur na 45 miliónov eur, tak ako tomu bolo v predchádzajúcich rokoch.
„Máme obavy, že napriek vyčleneniu finančných zdrojov na kategorizáciu nových liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetík vo výške 94,9 milióna eur, pri nejasných pravidlách v zákone o úhradách liekov a pri úsporných opatreniach na lieky tento rok vo výške 135 miliónov, nové lieky do kategorizácie nebudú vstupovať v takej frekvencii, ako by sme si priali. K miernemu navýšeniu sumy na lieky vo výnimkovom režime napokon došlo, a to vo výške takmer 40 miliónov eur. Napriek tomu nie je isté, či sa pacienti so závažnými ochoreniami k modernej liečbe vo výnimkovom režime nedostanú ešte ťažšie ako po minulé roky,“ dodala M. Lévyová.
Asociácia rovnako vyzývala aj na zrušenie úsporných opatrení v rámci ochranných limitov v navrhovanej výške 47 miliónov eur. Optimalizačné a úsporné opatrenia v oblasti liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín podľa AOPP nesmú viesť k zvýšeniu spoluúčasti poistencov, u ktorých je spotreba viazaná na liečbu zachraňujúcu život alebo na stabilizačnú liečbu.
Na nemocničnú starostlivosť je vyčlenených takmer 3,3 miliardy eur. Nemocnice združené v Asociácii nemocníc Slovenska avizujú, že žiadali na úpravu miezd zdravotníkov 135 miliónov eur, no vyčlenených majú iba 31 miliónov, čo môže spôsobiť problémy s vyplatením miezd zdravotníkom a ohroziť dostupnosť zdravotnej starostlivosti v 78 nemocniciach, ktoré nie sú v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu.
Dosahy ešte analyzujú
Keďže definitívne prerozdelenie peňazí v sektore je známe iba krátko, zdravotné poisťovne spočiatku analyzujú jeho dosahy v širšom kontexte pre nemocnice, ako aj pre ambulancie, lieky a pre ostatných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti.
Štátna VšZP však prízvukuje, že zabezpečenie dostupnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti pre poistencov bude jej absolútnou prioritou. Ako každý rok, aj teraz čakajú poisťovňu náročné rokovania s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, pri ktorých bude potrebné nájsť konsenzus.
Najmenšia súkromná zdravotná poisťovňa Union upozornila na to, že verzia vyhlášky zverejnená v Zbierke zákonov je iná ako tá, ktorá bola v medzirezortnom pripomienkovom konaní. A poisťovňa tak musí analyzovať jej dosahy. „Následne pristúpime k príprave stratégie nákupu zdravotnej starostlivosti a ku krokom smerujúcim k úprave zmluvných podmienok,“ uzavrela hovorkyňa Unionu Bea Dupaľová Ksenzsighová.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
