Štátny tajomník Michal Štofko priznal, že mzdový automat lekárov vyvoláva určitú špirálu, ktorá v budúcnosti narastie na sumu, neudržateľnú pre nikoho
Nemocnice čelia vážnej situácii. Nároky na mzdy lekárov a zdravotníkov stúpli natoľko, že im doterajšie financovanie od zdravotných poisťovní prestáva stačiť. Situáciu v nemocniciach potvrdili zástupcovia Asociácie štátnych nemocníc Miriam Lapuníková (riaditeľka banskobystrickej nemocnice s poliklinikou F. D. Roosvelta) a Alexander Mayer (riaditeľ Univerzitnej nemocnice Bratislava) na konferencii týždenníka Trend Zdravotnícky manažment.
Univerzitná nemocnica Bratislava zrealizovala v posledných dňoch interné gremiálne porady. Jedným z dôvodov bolo, že najväčšia nemocnica na Slovensku zaznamenala pomerne výrazný pokles výkonnosti za posledných osem mesiacov. Aj keď výkonnosť zamestnancov podľa A. Mayera klesá každým rokom, za prvých osem mesiacov tohto roka klesla zhruba o šesť až osem percent.
„Mojou povinnosťou je v prvom rade dočerpávať to, čo nám zdravotná poisťovňa dá. Teda prospektívne rozpočty. No keď ich neviete dočerpať, vzhľadom na pokles produkcie a pokles ukončených hospitalizácií, tak treba zapnúť sily. A bez zamestnancov a zdravotníkov a všetkých tých, ktorí pracujú v nemocnici, to nepôjde. Ja to sám, ako štatutár neurobím. Pre tento dôvod vznikla diskusia, ktorá vyvolala tak emočné reakcie, až osobné útoky na mňa zo strany pána Visolajského,“ priznal riaditeľ nemocnice, ktorý predpokladá, že na avizovanej tlačovej konferencii Lekárskeho odborového združenia bude predseda odborárov Peter Visolajský požadovať odvolanie Alexandra Mayera z postu riaditeľa UNB.
Začnú kontrolovať dochádzku
Dôvodov, prečo sa nemocnica dostala do aktuálneho nepriaznivého stavu je podľa A. Mayera viacero. „Či už je to ľudský potenciál človeka, prístup k pacientovi, skrátená pracovná doba, množstvo súkromných ambulancií, ktoré tu v Bratislave máme, do ktorých je pre lekárov asi lepšie „utiecť“ z práce z nemocnice skôr a venovať sa medicíne vo svojej ambulancii. Ale toto sú systémové veci, ktoré ja nezmením. Ja sa teším, že ukončujeme súťaž na elektronickú dochádzku. Všetky nemocnice ju majú, len UNB ju nemala,“ dodal s tým, že na sledovanie dochádzky personálu nemala nemocnica pridelené finančné zdroje. Zavedenie dochádzkového systému bude pravdepodobne opäť vytvárať tlak na odchody lekárov a zdravotníkov do súkromnej praxe.
Na otázku, či zamestnanci nemocnice nedodržiavajú pracovnú dobu A. Mayer dodal, že je akýmsi verejným tajomstvom, že personál z nemocníc uteká, manažment pritom robí námatkové kontroly dochádzky. Kým však nefunguje v nemocnici elektronická dochádzka, nie je úplne možné odchody zamestnancov manažovať a kontrolovať.
Situácia je zlá vo všetkých nemocniciach
Situácia sa však od podpísania memoranda medzi vládou a lekárskymi odborármi zhoršila aj v ostatných nemocniciach. Miriam Lapuníková a Alexander Mayer ako viceprezidenti Asociácie štátnych nemocníc potvrdili, že všetky štátne nemocnice hlásia rast mzdových nákladov, skrátenie pracovného času a nevyhnutnosť ešte intenzívnejšieho manažmentu a práce s jednotlivými oddeleniami. Alexander Mayer očakáva, že zozbierané dáta v ostatných nemocniciach prezident asociácie Mongi Msolly bude verejne komunikovať, nakoľko situácia nie je jednoduchá.
„Plne rešpektujem memorandum a podpísanie sociálneho zmieru a to, čo sa udialo v decembri minulého roka. Ale ten dopad tu je a treba o ňom rozprávať,“ dodal A. Mayer s tým, že nakoľko s obdobnými problémami zápasia všetky štátne nemocnice, ich dôvodom nie je individuálne manažérske zlyhanie tak, ako to komunikujú lekárski odborári.
„Na poradách som nútený dohovárať dospelým ľuďom – pracujme a prijímame pacientov. A keď máme voľné miesto, tak prijmime pacienta a neotáčajme ho. Je to naša robota postarať sa o pacienta a musíme to robiť,“ priznal v diskusii riaditeľ UNB.
Problémom je skrátená pracovná doba
S obdobnými problémami zápasí aj banskobystrická nemocnica s poliklinikou F. D. Roosvelta. Jej riaditeľka Miriam Lapuníková potvrdila slová Alexandra Mayera. „Veľmi veľký dopad na produkciu má určite skrátenie pracovného času na sedem a pol hodín. Jeden z kľúčových faktorov poklesu produkcie je aj zmena metodiky v oblasti výkazníctva v kontexte DRG. Lebo pacienti sa nám presúvajú medzi jednotlivými typmi zdravotnej starostlivosti, ale zároveň potrebujeme počkať, kým budeme mať dáta z celého roka,“ vysvetlila.
Manažment nemocnice s poliklinikou v Banskej Bystrici sa v prípade veľkých výkyvov v produkcii pravidelne stretáva so zamestnancami a situáciu priebežne rieši. Miriam Lapuníková priznáva, že pre veľké nemocnice nie je jednoduché produkciu merať a kontrolovať vo vzťahu k zmenám vo výkazníctve.
Problém však vidí aj z pohľadu pacienta, keďže nemocnica nevie garantovať to, aby chodili lekári do práce riadne oddýchnutí. Pretože nemocnica nevie kontrolovať to, kedy lekári vykonávajú súkromnú prax okrem pracovného pomeru, ktorý majú v nemocnici. Rovnako ako v UNB, aj nemocnica v Banskej Bystrici totiž eviduje medziročný pokles výkonov.
Bojujú aj súkromné nemocnice
S dôsledkami memoranda s odborármi lekárov zápasia aj súkromné nemocnice. Šéf spoločnosti Agel SK Michal Pišoja v diskusii potvrdil, že nemocniciam sa ťažšie získava personál. Respektíve personál v nemocniciach Agelu požaduje vyššie ohodnotenie, ktoré by bolo porovnateľné s ohodnotením v štátnych nemocniciach.
„Všetci sme rukojemníkmi tohto memoranda. Náklady na mzdy nám stúpli v rozmedzí od siedmych do desiatich percent. Situácia v našich nemocniciach je podobná ako v štátnych. Sledovanie výkonnosti je v našich nemocniciach obmedzené pre implementáciu plánu obnovy. Pretože skoro všetky zdravotnícke zariadenia, ktoré patria do skupiny Agel aktuálne prechádzajú väčšou alebo menšou rekonštrukciou,“ dodal Michal Pišoja s tým, že pre stavebné práce zaznamenal Agel zásadný prepad produkcie, čo sa zmení až v rokoch 2026 a 2027, keď sa práce ukončia. Šéf Penta Hospitals Slovensko Radoslav Čuha uviedol, že náklady na mzdy sa zvýšili aj v ich nemocniciach, a to zhruba o 14 percent.
Podľa najnovších dát Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou štátnym nemocniciam v medziročnom porovnaní klesla výkonnosť o osem percent. V mestských a krajských nemocniciach o deväť percent. A nemocniciam Penty o necelé dve percentá. „Všetci sme konfrontovaní s poklesom produkcie,“ dodal R. Čuha.
Otvoria diskusie s LOZ?
Pre vysoký nárast mzdových nákladov štátne nemocnice očakávajú, že sa zákon o odmeňovaní lekárov bude musieť zmeniť. „Čo sa týka nárastu mzdových nákladov, myslím si, že naozaj bude nevyhnutné systém zrevidovať. Napríklad u nás vnímame nárast nákladov okolo desiatich percent. Uvidíme, aký bude ku koncu roka. Musíme si uvedomiť, že vplyv prijatých absolventov v septembri sa nám prejaví až koncom roka. No nárast mzdových nákladov je jednoznačný a musíme pracovať aj s prevádzkou,“ vysvetlila riaditeľka banskobystrickej nemocnice a viceprezidentka Asociácie štátnych nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva vníma situáciu podľa štátneho tajomníka Michala Štofka veľmi citlivo. A priznal, že aktuálnu situáciu v nemocniciach bude nevyhnutné riešiť aj z pozície ministerstva.
„Smerujeme k veľmi náročnej diskusii s LOZ. Cieľom memoranda nebolo predĺžiť čakacie lehoty alebo znižovať produkciu alebo neposkytovať zdravotnú starostlivosť v rovnakom objeme, ako to bolo v minulosti. Cieľom memoranda bolo naplniť požiadavky zástupcov LOZ optikou zabezpečenia stability. Veľmi citlivo sa reagovalo na zastavenie mzdového automatu, čo bola prvá výtka LOZ. Veľkým cieľom odborárov bolo, aby boli zabezpečené ekonomicky oprávnené náklady v nemocniciach. No nie je jednoduché definovať ekonomicky oprávnené náklady. Každá nemocnica má nejakú mieru neefektivity. Ekonomicky oprávnené náklady sú tie, ktoré kryjú efektívnu produkciu, nie neefektivitu,“ reagoval štátny tajomník M. Štofko.
Zmeny sa robia ťažko
Pre odvrátenie nepriaznivej situácie v nemocniciach sú riaditelia nemocníc nútení robiť opatrenia, ktoré by viedli k vyššej efektivite a produktivite. Alexander Mayer dodal, že UNB nastavuje reformy tak, ako jej to káže zriaďovateľ, teda ministerstvo zdravotníctva.
Na otázku, či reformným krokom v nemocnici bránia práve lekárski odborári odpovedal, že podporu z ich strany nevidí. „Každé jedno opatrenie, ktoré prijímame v nemocnici s tým, aby sme analyzované dáta preniesli na zlepšenie či zefektívnenie, je prijímané len s kritikou. Ukážte mi jeden príklad, ktorý sme spravili, konkrétne v UNB, ktorý by sa stretol s pochvalou, a ktorý by bol pozitívne prijatý zo strany odborárov. Ja si na taký nespomínam,“ povedal riaditeľ UNB s tým, že vedenie nemocnice predkladá opatrenia na zlepšenia nie na základe domnienok, ale analýz a dát.
V najväčšej nemocnici na Slovensku však nepôsobí iba LOZ. V celej nemocnici pôsobí celkovo 11 odborových združení. A manažment musí zo zákona rokovať so všetkými. Riaditeľ A. Mayer zároveň dodal, že nie všetky opatrenia, na ktoré apeloval LOZ, vníma negatívne a práca odborárov priniesla aj isté pozitívne zmeny.
Zákon sa musí zmeniť, tvrdí rezort
Šéf lekárskych odborárov Peter Visolajský vo verejných debatách uviedol, že za negatívnymi hospodárskymi výsledkami štátnych nemocníc je zlé manažovania nemocníc, nevýhodné zmluvy s poisťovňami a nie nedostatok financií, keďže zdravotné poisťovne dostali zdroje na to, aby náklady na požiadavky odborárov pokryli.
Štátny tajomník Michal Štofko priznal, že pri rokovaní s LOZ sa spočiatku uzatvoril rozpočet a až následne sa doladila finálna dohoda medzi odborármi a ministerstvom. „Áno, posledná zmena, ktorá sa týkala úpravy miezd, už nebola pretavená do navýšenia výdavkových limitov. To navýšenie išlo na úkor úspor. To znamená, že sme museli hľadať ďalšie úspory, ktoré by mali svojim spôsobom zabezpečiť to, aby tieto mzdové prostriedky boli dostupné. A tie úspory boli predovšetkým v liekoch, ale išli aj na vrub nemocníc,“ vysvetlil zástupca ministra.
Zdravotné poisťovne podľa jeho slov dostanú zdroje na to, aby vykryli mzdové nárasty. No zmluvy medzi poisťovňami a nemocnicami už uzatvorené sú, a tie nereflektujú aktuálne nárasty.
Nemocnice však nemajú iba mzdové náklady. A podľa M. Štofka je veľmi otázne, čo bude možné z rozpočtu pre zdravotníctvo v budúcom roku pokryť, keďže má byť vyšší o pol miliardy eur. Pretože okrem miezd je nevyhnutné pristúpiť aj ku kategorizácii nových liekov, či sanovať investičný dlh.
„Nemyslím si, že tieto zdroje využívame úplne efektívne. Áno, vnímame, že personál sa stabilizuje minimálne na úrovni lekárov. Lekári nám rastú, ale potrebujeme nejakým spôsobom zabezpečiť aj to, aby pacient dostal tú starostlivosť, ktorú dostať má,“ podotkol štátny tajomník.
Alexander Mayer v reakcii na vyjadrenie štátneho tajomníka dodal, že v nemocnici klesá výkonnosť zamestnancov a nemocnica nedokáže napĺňať prospektívne rozpočty z poisťovní. Preto nie je možné, aby si nemocnica nárokovala vyššie úhrady. Pre napĺňanie prospektívnych rozpočtov však nemocnica musí pristúpiť k reformným krokom, pre ktoré však Peter Visolajský verejne lynčuje riaditeľa UNB.
„My sme museli presúvať peniaze z jedného účtu na druhý, aby sme mali na výplaty. Doteraz to stačilo. Teraz to už nestačí a je z toho humbuk. Ale upozorňujeme na situáciu, aby nedošlo ku katastrofe. Je nevyhnutné o tom hovoriť. Nie je manažérskym zlyhaním, keď otvorene pomenúvame problémy,“ dodal A. Mayer.
Aj keď mzdové náklady vzrástli aj v banskobystrickej nemocnici, financie od zdravotných poisťovní ich nateraz podľa riaditeľky nepokrývajú. „Ale treba si povedať, že ono to má viacero strán. To, čo povedal štátny tajomník Michal Štofko, je absolútna pravda. To, čo povedal riaditeľ Alexander Mayer, je pravda. To, čo robia zdravotné poisťovne je správne. A teraz ako z tohto celého vyjsť von?“ pýta sa M. Lapuníková.
Štátny tajomník Michal Štofko na záver dodal, že legislatívne zakotvený mzdový automat vyvoláva určitú špirálu, ktorá v budúcnosti narastie na sumu, ktorá nebude udržateľná pre nikoho.
„Takýto nárast nebude udržateľný v dlhodobom horizonte v žiadnom prípade. Ja pevne verím, že v nejakom momente aj zástupcovia odborov pochopia, že tá mzda je už dostatočne konkurencieschopná voči iným štátom a súčasne, že je dostatočná na to, aby si zdravotnícky personál bol vedomý svojej ceny, svojej hodnoty a aby videl, že tá mzda už je dostatočná na to, aby mohol vykonávať profesiu so všetkou úctou a vážnosťou, aká jej prináleží,“ uzavrel.
