Niektoré faktúry za materiál nezaplatili už tri roky. Hrozí, že pacientom budú dávať nekvalitný materiál
Slovenským štátnym nemocniciam hrozí, že im dodávatelia prestanú dodávať zdravotnícky materiál a pomôcky. Reálne hrozí, že štátne nemocnice pre narastajúce dlhy a faktúry po splatnosti prídu o ďalší materiál, bez ktorého nebudú môcť vykonávať tisícky operácií.
Umelé kĺby a ďalšie zdravotnícke pomôcky, ktoré už pacienti dostali, štátne nemocnice firmám nezaplatili. V štandardných podmienkach by šlo o nepredstaviteľný stav, ktorý by viedol k rozviazaniu obchodných partnerstiev.
O alarmujúcom stave informovala Slovenská asociácia dodávateľov zdravotníckych pomôcok známa pod skratkou SK+ MED. Tá združuje 26 dodávateľov na Slovensku.
„Ak štát nezačne situáciu riešiť systémovo, dodávatelia budú nútení obmedziť alebo ukončiť dodávky niektorých pomôcok. To v praxi znamená odkladanie operácií a zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti,“ uviedla výkonná riaditeľka asociácie Katarína Danková.
Tri roky nezaplatené faktúry
Najväčšie pohľadávky má asociácia voči Univerzitnej nemocnici Bratislava – viac než 21 miliónov eur ku koncu roka 2025. Z toho po lehote splatnosti takmer 18 miliónov eur. Univerzitná nemocnica Martin dlží firmám takmer 21 miliónov eur, pričom až 18,7 milióna eur je po splatnosti. Na treťom mieste je košická univerzitná nemocnica, voči ktorej pohľadávky stúpli na necelých 18 miliónov eur, pričom 14,3 milióna je po splatnosti. „Tieto tri nemocnice nám tvoria okolo 80 percent našich pohľadávok. V niektorých nemocniciach sú tie faktúry aj tri roky po splatnosti a nie sú stále zaplatené,“ dodala K. Danková.
Celková suma pohľadávok sa vyšplhala na viac než 109 miliónov eur, z čoho 81 miliónov eur je po splatnosti. Podľa vyjadrení asociácie sa priemerná doba úhrady faktúr za dodaný materiál a pomôcky pohybuje na úrovni okolo 170 dní.
Systém tak podľa asociácie funguje na úkor dodávateľov, ktorí financujú zdravotnú starostlivosť namiesto štátu.
V rokoch 2024 a 2025 dostali štátne nemocnice 191 miliónov eur navyše, z ktorých mali financovať aj svoje záväzky. Firmy tak mali argument, ktorým dokázali vyjednávať a s nemocnicami a žiadať od nich financie. V roku 2025 sa vďaka týmto financiám znížili pohľadávky firiem voči štátnym nemocniciam iba o 14 miliónov eur.
„Štát vyžaduje od nás všetkých, aby sme všetky faktúry platili včas. Ak tak neurobíme, vypnú nám elektrinu alebo dostaneme penále. Žijeme v bizarnej dobe, kedy štát desiatky rokov nedodržiava zákon a štandardné obchodné podmienky. Napriek tomu štátnym nemocniciam firmy stále tie zdravotnícke pomôcky dodávajú. Táto situácia začína byť neúnosná,“ povedala pre Medicínu K. Danková.
Pre rok 2026 ministerstvo zdravotníctva štátnym nemocniciam nevyčlenilo dodatočné financie v extra balíku. Tie sa totiž premietli do zvýšených základných sadzieb, ktoré sú rozhodujúce pri financovaní nemocníc podľa ich výkonu. Tento rok je 30 percent produkcie nemocníc financovaných podľa výkonnosti, resp. mechanizmu DRG. Ostatnú produkciu nemocniciam platia zdravotné poisťovne paušálnymi platbami.
Hrozia ďalšie žaloby?
„Financie premietnuté do vyšších sadzieb nie sú nijak viazané na uhladenie dlhov voči dodávateľom. A už vôbec nereflektujú ani na prebiehajúci súdny spor s Európskou komisiou, ktorý Slovenská republika prehrala pred dvomi rokmi. Doteraz nepoznáme systémové opatrenia. Jediné čo vidíme sú enormne narastajúce pohľadávky,“ hovorí K. Danková.
Aktuálne prebieha súdny spor Európskej komisie so Slovenskou republikou pre nedodržiavanie smernice o oneskorených platbách. Európska komisia v minulosti zažalovala Slovenskú republiku za to, že nespĺňa smernicu Únie o oneskorených platbách.
Súdny dvor v septembri 2024 v rozsudku potvrdil, že štátne nemocnice porušujú smernicu, keďže neplatia faktúry do 60 dní. Slovensko dostalo od Európskej komisie čas na zavedenie systémových riešení, ktoré majú tento problém vyriešiť. Ak sa situácia nezlepší, Európska komisia môže podať ďalšie žaloby a navrhne ďalšie sankcie. Slovensku už teraz hrozí pokuta 800-tisíc eur a penále 50-tisíc eur za každý deň, kým štátne nemocnice nebudú platiť faktúry načas.
Redakcia Medicíny sa obrátila na ministerstvo zdravotníctva s novinárskymi otázkami o riešeniach situácie. Ministerstvo však do publikovania článku na otázky nereagovalo.
Katarína Danková za asociáciu SK+ MED pre Medicínu dodala, že je v kontakte s ministerstvom zdravotníctva aj s Európskou komisiou. No nemá zatiaľ žiadne bližšie informácie, ako chce Slovenská republika problém záväzkov riešiť. „Podľa dostupných zdrojov to zatiaľ nevyzerá tak, že by ministerstvo zdravotníctva doručilo nejaké systémové opatrenia, ktoré by naozaj priniesli výsledky,“ prezradila.
Dotujú nemocnice na úkor vlastného dlh
Dodávateľské firmy sa pre dlhy zo strany nemocníc neustále zadlžujú. Množstvo spoločností funguje na úverovaní z bánk a musia si peniaze neustále požičiavať a čakať, kým dostanú určitú úhradu od nemocnice.
Asociácia SK+ MED združuje najmä distribučné spoločnosti, ktoré podnikajú na Slovensku. „Sú to firmy so slovenským zázemím, ktoré by sme mali prioritne chrániť. A práve tieto sa dostávajú do tej najväčšej existenčnej krízy. Sú už na hranici existencie a jednoducho nevidíme nejaký svetlý bod v budúcnosti,“ podotkla K. Danková.
Asociácia pripomína, že ak štát nepríde so systémovým riešením, niektoré spoločnosti pristúpia k vyraďovaniu svojich produktov z kategorizačného zoznamu. Hrozí tak, že niektoré zdravotnícke pomôcky nebudú dostupné a slovenskí pacienti budú mať prístup iba k menej kvalitným zdravotníckym pomôckam.
„Ministerstvu zdravotníctva je to asi jedno aj z toho dôvodu, že na pozadí tohto marazmu sa oddlžujú aspoň ich spriaznené firmy. V priebehu minulého roka som pri vybraných spoločnostiach zaznamenal viaceré simulované právne úkony tzv. novácie záväzkov. Ide o právny akt, pri ktorom z dlhu spravíte znovu aktuálne splatný záväzok, čím dostanete vybrané výdavky mimo poradia veriteľov. V tomto prípade ide o trestný čin zvýhodnenia veriteľa, ale týmto nemám mandát sa zaoberať a tak to nechám na orgány činné v trestnom konaní. Treba povedať, že tu si štát likviduje nemocnice sám a nepotrebuje k tomu žiadne temné sily z vonka,“ podotkol bývalý generálny tajomník služobného úradu na ministerstve zdravotníctva a dnes expert na zdravotníctvo hnutia Sme rodina Peter Ferjančík.
Nemocnice stoja najviac mzdy
Aj asociácia SK+ MED upozorňuje na problém narastajúcich nákladov pre mzdy, ktoré spôsobuje uzákonený platový automat. Ten lekárom a zdravotníckom garantuje pravidelnú valorizáciu platov každý rok bez ohľadu na ich výkonnosť v práci či vykonané operácie.
Katarína Danková dodala, že je verejne známe, že v niektorých zdravotníckych zariadeniach len mzdové náklady tvoria zhruba 90 percent z celkových nákladov. „Preto sa pýtame, z čoho majú nemocnice platiť ďalšie záväzky, ako sú napríklad záväzky voči dodávateľom zdravotníckych pomôcok alebo aj Sociálnej poisťovne,“ pýta sa.
Aj pre obrovské náklady na mzdové ohodnotenie personálu nemocniciam nezostávajú dostatočné financie na investície a modernizáciu nemocníc. Rovnako nie sú schopné splácať faktúry za už dodaný a použitý materiál. „Výsledkom je, že napriek rastúcim nákladom na mzdy sa nezvyšuje výkon nemocníc, čakacie lehoty na operačné zákroky sa predlžujú a dodávatelia nemajú aj viac ako rok uhradené svoje faktúry,“ dodáva asociácia.
V štátnych nemocniciach od schválenia tzv. platového automatu výrazne stúpli náklady na mzdy. Informovala o tom Asociácia štátnych nemocníc (ANS), ktorá združuje 24 štátnych nemocníc. Porovnanie mesiacov január až august 2024 a január až august 2025 ukázali výrazné zvýšenie personálnych nákladov, ktoré majú zásadný dopad na hospodárenie štátnych nemocníc. Asociácia uviedla, že niektoré štátne nemocnice musia použiť viac ako 80 percent z výnosov od zdravotných poisťovní na úhradu mzdových nákladov. A na krytie ostatných nákladov nemocníc im už nezostávajú dostatočné disponibilné zdroje. Riaditelia nemocníc sú nútení kontinuálne prijímať opatrenia na racionalizáciu nákladov aj v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva.
„Memorandum, spolu s tzv. platovým automatom, je v súčasnej podobe neudržateľné,“ uviedol viceprezident ANS Igor Pramuk. Asociácia hovorí dlhodobo o potrebe legislatívnych zmien a nastavenia mzdového ohodnotenia podľa výkonnosti lekárov.
Téma financovania nemocníc
S neuhrádzaním faktúr dodávateľom úzko súvisí téma financovania nemocníc a ich výkonnosť. Pri celkovom porovnaní verejných a súkromných nemocníc podľa posledných dát, ktoré zverejnil Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) je zrejmé, že najviac peňazí smeruje práve do zariadení v gescii štátu.
Napríklad v roku 2024 smerovalo do štátnych a verejných nemocníc 2,25 miliardy eur, kým do súkromných nemocníc smerovala necelá miliarda eur. Objem financií, ktorý bol v roku 2024 vyčlenený na financovanie zdravotnej starostlivosti, bol na úrovni 8,012 miliardy eur. Komplexné dáta za rok 2025 ešte nie sú dostupné, preto pre objektívne zhodnotenie vychádzame z účtovných závierok nemocníc za rok 2024.
Pri porovnaní prvých troch kvartálov rokov 2024 a 2025 čísla ÚDZS ukazujú, že celonárodná výkonnosť nemocníc medziročne klesla. Nemocnice v gescii štátu ošetrili v medziročnom porovnaní o 8 600 pacientov menej. Produkcia klesla najmä v nemocniciach ministerstva obrany a vnútra (4,7 percenta), v univerzitných nemocniciach (o 4,5 percenta) a onkologických ústavoch (o 3,7 percenta). Produkciu sa, naopak, podarilo zvýšiť detským nemocniciam (o 5,7 percenta) či nemocniciam v skupine „iné súkromné“, kam patrí napríklad nemocnica v Malackách či Sanatórium Koch (o 4,2 percenta).
Výkonnosť v súkromných nemocniciach sa zasa zvýšila o 1,4 percenta. Nemocnice Penty boli produktívnejšie o 1,5 percenta a s počtom 87-tisíc vykonaných hospitalizácií dosiahli 17-percentný celonárodný podiel. Nemocniciam Agelu efektivita, naopak, klesla o 0,7 percenta. Zariadenia v skupine „iné súkromné“ medziročne zvýšili efektivitu až o 7,7 percenta.
Téma financovania nemocníc je mimoriadne citlivou, keďže toky financií priamo ovplyvňujú zdravie a život pacientov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo úrad pre dohľad začal vyhodnocovať dáta o financovaní nemocníc. Navyše bola to jedna z požiadaviek Lekárskeho odborového združenia, ktorá je súčasťou posledného schváleného memoranda s Vládou SR.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
