Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou žiada komplexný pohľad na rozdeľovanie financií medzi nemocnicami
Analýza Centra pre klasifikačný systém (CKS) pri Ministerstve zdravotníctva SR rozprúdila spor o tom, či sú štátne fakultné a krajské nemocnice systémovo znevýhodňované pri úhradách od zdravotných poisťovní. Lekárske odborové združenie (LOZ) závery z pracovného stretnutia na rezorte zdravotníctva označilo za dôkaz o tunelovaní štátneho zdravotníctva. Na základe zistení lekárski odborári požiadali preverenie situácie generálnou prokuratúrou.
Čo zistilo ministerstvo
Podľa analýzy CKS na ministerstve zdravotníctva boli v roku 2025 najhoršie hradenou skupinou nemocnice III. Typu, teda fakultné a krajské nemocnice, ktoré ako jediné dostávali od poisťovní platby pod úrovňou stanovenej základnej sadzby. Ide o sumu, ktorú stanovuje CKS, a ktorú by mali nemocnice dostávať za jednu normalizovanú hospitalizáciu. Jedna normalizovaná hospitalizácia už reflektuje náročnosť konkrétneho výkonu.
Naopak nemocnice I. typu, teda najmenšie zariadenia, prevažne súkromné, mali mať úhrady len mierne nižšie než univerzitné nemocnice, hoci rozsah a náročnosť poskytovanej starostlivosti sú podľa CKS neporovnateľné.
Údaje tiež ukazujú, že nemocnice v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a samosprávnych krajov dostávajú v rámci rovnakých skupín nižšie úhrady než zariadenia iných vlastníkov – teda súkromné nemocnice. Pritom náklady na liečbu sú v rámci jednotlivých skupín podľa dát CKS porovnateľné bez ohľadu na zriaďovateľa.
Z prezentácie tiež vyplýva, že ak by štátne fakultné nemocnice dostávali rovnaké platby ako ostatné nemocnice v ich skupine, hospodárili by v roku 2025 vyrovnane. Rok 2025 bol podľa CKS zároveň prvým rokom, keď bolo v systéme DRG dostatok zdrojov na pokrytie všetkých nákladov nemocníc. Problémom teda podľa centra nie je nedostatok peňazí, ale spôsob ich rozdelenia.
V diskusii o financovaní nemocníc je potrebné pozrieť sa aj na náročnosť výkonov, ktoré jednotlivé skupiny nemocníc robia. Redakcia Medicíny sa pozrela na štruktúru výkonov jednotlivých úrovní nemocníc za rok 2024. Dáta ministerstva zdravotníctva ukazujú, že univerzitné nemocnice robia až 93,72 percenta výkonov, ktoré prislúchajú zariadeniam prvej až tretej úrovne. Komplikovanejšie výkony, ktoré prislúchajú nemocniciam štvrtej a piatej úrovne robia univerzitné nemocnice sporadicky, presnejšie iba okolo šiestich percent.
Významný rozdiel nie je ani pri fakultných nemocniciach. Väčšina výkonov, presnejšie 98,08 percenta prislúcha profilu zariadení prvej až tretej úrovne. Fakultné nemocnice síce robia aj náročnejšie výkony, no iba v pomere 1,98 percenta.
Rovnako sme sa pozreli aj na profil výkonov vo všetkých nemocniciach pre komplexný pohľad. Nemocnice vykonávajú najčastejšie výkony prislúchajúce druhej úrovni – je ich až 50,82 percenta. Najnáročnejšie a najkomplikovanejšie výkony sa na celonárodnej úrovni vyskytujú iba v pomere 0,16 percenta.
Metodické medzery, ktoré diskusia ignoruje
Popri hlavných záveroch, ktoré CKS prezentovalo, obsahujú tabuľky aj detaily, ktoré do samotných záverov premietnuté nie sú, hoci by mohli výsledné porovnanie ovplyvniť.
Prvým je cirkularita základnej sadzby. Zástupca LOZ na stretnutí sám upozornil, že metodika výpočtu základných sadzieb obsahuje indexy odvodené z minulých úhrad. Ak sa aktuálne platby porovnávajú so sadzbou, ktorá čiastočne vychádza z historicky nerovnomerného rozdeľovania peňazí, porovnanie môže starú nerovnosť čiastočne zdediť. Druhým je chýbajúca jednodňová zdravotná starostlivosť v produkcii nemocníc, na čo upozornili priamo regionálne nemocnice v diskusii.
Tretím, a pravdepodobne najzávažnejším, je nerovnomerná kvalita vstupných dát. Z prezentácie CKS, ktorou LOZ argumentovalo svoje stanoviská vyplýva, že podiel validovaných, teda správne vykázaných dát klesol za nemocnice Agelu v roku 2024 na len štyri percentá. V roku 2025 stúpli správne vykázané dáta od skupiny Agel na 18,5 percenta. Teda stále výrazne pod úrovňou štátnych nemocníc (93,6 percenta) či nemocníc v pôsobnosti VÚC (61,8 percenta). Ak sa časť porovnaní medzi skupinami opiera aj o dáta, z ktorých je použiteľná len necelá pätina, ide o krehký základ na vyvodzovanie záverov o nákladovosti či produkcii danej skupiny. CKS na tento závažný fakt v prezentácii osobitne neupozorňujú.
Súvisiaci problém je aj celkový pokles validity dát zo 88 percent na 80 percent medzi rokmi 2024 a 2025, ktorý ministerstvo vysvetľuje sprísnením kontrol. To je pravdepodobne opodstatnené vysvetlenie, no v kombinácii s extrémne nízkou validitou pri niektorých prevádzkovateľoch to znamená, že závery o porovnateľných nákladoch naprieč skupinami stoja na neúplnej a nerovnomerne kvalitnej dátovej báze.
Ďalším závažným nedostatkom v diskusii je, že nákladové dáta boli v čase stretnutia (23. jún 2026) len modelované. Potvrdzuje to poznámka pod jedným zo slajdov v prezentácii CKS, ktorá uvádza, že modelované náklady mali byť doplnené až v priebehu júla 2026. Napriek tomu prezentácia už na tomto stretnutí formulovala silné tvrdenie, že fakultné nemocnice MZ SR by pri rovnakých platbách ako ostatné nemocnice v skupine hospodárili vyrovnane. Ide teda o záver postavený na dátach, ktoré v danom momente ešte neboli finálne.
Napokon, porovnanie nákladovosti na úrovni skupín je založené na priemeroch, z ktorých bolo vylúčených päť poskytovateľov s nepoužiteľnými dátami, bez toho, aby prezentácia uviedla, akú váhu títo vylúčení predstavovali v rámci svojej skupiny a akým smerom by ich prípadné zahrnutie priemery posunulo.
LOZ hovorí o tunelovaní zdravotníctva
Predseda Lekárskeho odborového združenia Peter Visolajský závery prezentácie CKS napriek zásadným nedostatkom interpretuje ako dôkaz, že štátne nemocnice sú systémovo znevýhodňované v prospech súkromných zariadení patriacich finančným skupinám. Za problém považuje aj to, že jeden vlastník nemocníc má aj zdravotnú poisťovňu, ktorá sa podľa neho podieľa na nastavovaní úhrad.
Lekárski odborári sa pre tieto informácie stretli s generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. Ich cieľom je preveriť, či pri nastavovaní úhrad nedochádza k porušeniu princípu rovnakého zaobchádzania alebo inému konaniu spôsobujúcemu škodu štátu.
Závery úradu pre dohľad o tom, ako platia zdravotné poisťovne jednotlivé skupiny nemocníc pritom hovoria o opaku. Napríklad štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) bola v roku 2025 najštedrejšia k nemocniciam skupiny Agel. VšZP ich preplatila o 19 percent. Súkromná zdravotná poisťovňa Dôvera podľa úradu pre dohľad minulý rok najlepšie platila štátne nemocnice. Preplatila ich o 13 percent. V prípade Unionu úrad pre dohľad zhodnotil relatívne vyrovnanejšie rozdeľovanie prostriedkov v porovnaní s ostatnými poisťovňami
Chýba širší kontext
Do diskusie o financovaní nemocníc sa pridal aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V svojom stanovisku upozornil na to, že hodnotenie výlučne na základe úhrad v systéme DRG neposkytuje úplný obraz o spravodlivom financovaní, keďže nezahŕňa všetky zdroje, ktoré nemocnice reálne dostávajú.
Podľa revidovaných údajov úradu pre dohľad získali štátne nemocnice mimo systému DRG dodatočné zdroje vo výške 191 miliónov eur. Pričom viaceré zariadenia čerpali aj ďalšie prostriedky. „Súčasne viaceré nemocnice čerpali ďalšie prostriedky prostredníctvom segmentov SVaLZ, ambulantnej zdravotnej starostlivosti, jednodňovej zdravotnej starostlivosti alebo za vzdelávanie medikov,“ uviedol úrad pre dohľad.
Zaujímavý je aj postoj úradu ku konfliktu záujmov na strane ministerstva, keď má ako centrálny regulátor dosah na náklady a výdavky zdravotníctva a zároveň ako vlastník kľúčových nemocníc nesie v konečnom dôsledku zodpovednosť za ich ekonomickú situáciu vrátane dlhov.
Úrad zároveň upozorňuje na štrukturálne faktory rastu nákladov: na mzdy zdravotníckych pracovníkov ide viac ako 60 percent z medziročného nárastu zdrojov, ďalších 20 až 25 percent smeruje na lieky, čím zostáva len obmedzený priestor na investície a modernizáciu. Chýbajúce motivačné prvky v odmeňovaní zdravotníkov podľa úradu tiež zvyšujú tlak na náklady, najmä v štátnych nemocniciach.
Prečo je kľúčové stanovisko úradu pre dohľad
Spomedzi všetkých troch stanovísk má osobitnú váhu pripomienka Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že hodnotenie financovania nemocníc len cez úhrady v systéme DRG neposkytuje úplný obraz. Konkrétne kvôli dodatočným 191 miliónom eur, ktoré získali iba štátne nemocnice mimo mechanizmu DRG.
Podstatné pritom je, odkiaľ tieto peniaze plynú. Ide o prostriedky z verejného zdravotného poistenia, teda z odvodov občanov, ktoré do štátnych nemocníc smerujú cez zdravotné poisťovne mimo štandardného úhradového mechanizmu DRG. Súkromní vlastníci nemocníc túto možnosť nemajú. Ak chcú svoje zariadenie dofinancovať nad rámec toho, čo im uhradia poisťovne, musia použiť vlastný kapitál, teda zdroje pochádzajúce zo zisku vlastníka, nie z verejného zdravotného poistenia.
To zásadne mení charakter porovnania. Ak má diskusia posúdiť, či sú štátne nemocnice skutočne znevýhodnené v úhradách od poisťovní, samotný fakt, že dostávajú aj 191 miliónov eur navyše, ešte neznamená, že celkovo financovanie je spravodlivé alebo dostatočné, ako napokon priznáva aj samotný úrad. Zároveň to však ani nie je priamo porovnateľné so situáciou súkromných nemocníc, ktoré si prípadné dofinancovanie musia zabezpečiť z vlastných, súkromných zdrojov. Toto dodatočné financovanie štátnych nemocníc prezentácia ministerstva, ktorá rozprúdila diskusiu o nedostatočnom financovaní štátnych nemocníc, explicitne nerobí. Hoci by mohlo výrazne zmeniť interpretáciu toho, kto je v systéme skutočne znevýhodnený a kto zvýhodnený.
Čo ukázala prezentácia ministerstva zdravotníctva
Na stretnutí pracovnej skupiny pre financovanie DRG 23. júna 2026 predstavilo CKS podrobné dáta za roky 2024 a 2025. Kvalita nahlásených dát sa pritom medziročne zhoršila. Podiel validných klinických prípadov klesol z 88 percent na necelých 80 percent. Ministerstvo to vysvetlilo sprísnením kontrol, a nie reálnym poklesom kvality starostlivosti. Na tomto detaile však záleží viac, než sa na prvý pohľad zdá. Pretože celá diskusia o tom, ktoré nemocnice sú financované spravodlivo a ktoré nie, stojí práve na týchto vykázaných dátach. Ak je validných len osem z desiatich prípadov, a pri niektorých vlastníkoch výrazne menej, znamená to, že závery o nákladovosti či produkcii jednotlivých skupín nemocníc sa opierajú o dáta, ktoré nedosahujú potrebnú kvalitu.
Dôležitý je aj pohľad na to, ako sa jednotlivé zdravotné poisťovne postavili k základnej sadzbe, ktorú určuje CKS. Teda k referenčnej cene za jednotku starostlivosti, ktorú si nemocnice môžu nárokovať. Dáta ukázali, že najnižšie platby dlhodobo poskytuje poisťovňa Union, ktorá spravidla nedosahuje ani úroveň tejto základnej sadzby. Znamená to, že systematicky platí nemocniciam menej, než koľko im podľa metodiky CKS patrí. Všeobecná zdravotná poisťovňa zase v roku 2025 znížila mieru preplácania nad túto sadzbu.
Tento fakt je dôležitý preto, lebo ukazuje, že rozdiely v úhradách nie sú len otázkou vlastníka nemocnice (štátna verzus súkromná), ale aj toho, ktorá zdravotná poisťovňa ich ako platí.
V diskusii o financovaní nemocníc zazneli aj pripomienky regionálnych nemocníc, že ukazovateľ produkcie nezahŕňa jednodňovú zdravotnú starostlivosť a že príjmy štátnych nemocníc ani po zarátaní 191 miliónov eur nezahŕňajú kapitálové investície poskytované ministerstvom, ani prostriedky z európskych projektov a Plánu obnovy a odolnosti. Ministerstvo na to reagovalo, že predložené dáta sa týkajú výlučne nákladov a úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, nie investícií.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
