Za vysokými nákladmi sú aj chýbajúce sestry, neprehľadné odmeňovanie a miliónové rozdiely oproti Česku či Rakúsku
Slovenské univerzitné nemocnice zamestnávajú o štvrtinu viac lekárov než pred deviatimi rokmi, hoci pacientov na lôžkach majú o pätinu menej. Nová analýza Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) Ministerstva financií SR ukazuje, že problémom nie je nedostatok lekárov. Ide o to, ako sú využívaní, koľko sestier majú k dispozícii a ako sa tvoria ich mzdy.
Hlavné zistenia
Slovenské univerzitné nemocnice nie sú drahé len preto, že liečia najzložitejšie prípady. Hospitalizácia v slovenskej univerzitnej nemocnici je podľa analytikov ÚHP o 43 až 49 percent drahšia ako porovnateľná liečba v okresnej nemocnici. V Česku je tento rozdiel 12 percent a v Rakúsku 9 percent. Keby sa slovenské univerzitné nemocnice priblížili českej úrovni, ich náklady by klesli približne o 172 miliónov eur ročne.
Za vysokými nákladmi je podľa zistení predovšetkým klesajúca produktivita lekárov. Za posledných deväť rokov ubudlo v univerzitných nemocniciach 19 percent hospitalizácií, lekárov však pribudlo 25 percent. Na jedného lekára tak dnes pripadá o tretinu menej pacientov. Jednou z hlavných príčin je nedostatok sestier. Na jedného lekára ich pripadá len 1,6 sestry, kým v nemocniciach v Česku sú to dve sestry a v Rakúsku 2,3 sestry.
Náklady zvyšujú aj mzdy. Tretinu lekárskej mzdy tvoria nadčasy, pohotovosti a benefity nad rámec platového automatu, pričom pravidlá pre ne sú neprehľadné a medzi nemocnicami sa líšia.
Drahšie než u susedov
Univerzitné nemocnice sú podľa odborníkov drahšie než okresné v každej krajine. Musia udržiavať špičkové tímy a vybavenie aj pre zákroky, ktoré sú zriedkavé a často neplánované. Venujú sa výučbe a výskumu, sú vo veľkých mestách s vyššími mzdami a preberajú nákladné prípady, ktoré úhradový systém nezachytáva úplne.
Priame porovnanie v eurách je však obmedzené. Kým štandardizovaná hospitalizácia stála v roku 2024 v slovenskej univerzitnej nemocnici 4 101 eur, v českej 3 334 eur. Krajiny však rôzne započítavajú napríklad implantáty, nemocničné lieky či stenty. Analytici preto porovnali, o koľko je univerzitná nemocnica drahšia než okresná v tej istej krajine. Dáta za Česko a Rakúsko poskytli tamojšie ministerstvá zdravotníctva.
| Náklady na porovnateľnú hospitalizáciu (okresná nemocnica = 100), 2024 | Okresné | Krajské | Univerzitné |
| Rakúsko | 100 | 109 | 109 |
| Česko | 100 | 106 | 112 |
| Slovensko | 100 | 122 | 143 – 149 |
Keďže nemocničné siete sú v troch krajinách usporiadané podobne, autori dospeli k záveru, že slovenské univerzitné nemocnice sú príliš drahé. Rovnaký obraz dáva aj jednoduchší ukazovateľ. Na jeden lekársky úväzok pripadá v slovenskej univerzitnej nemocnici 48 hospitalizácií ročne, v českej 60 a v rakúskej 61.
Viac lekárov, menej pacientov a práce
Najvýraznejším zistením analýzy je vývoj za posledných deväť rokov. Univerzitné nemocnice prijímali nových lekárov aj v čase, keď počet hospitalizácií klesal.
| Univerzitné nemocnice | 2017 | 2025 | Zmena |
| Hospitalizácie (očistené o zmenu náročnosti) | 221 646 | 179 036 | −19 % |
| Lekári (plné úväzky) | 2 787 | 3 486 | +25 % |
| Sestry (plné úväzky) | 5 748 | 5 465 | −5 % |
| Hospitalizácie na lekára | 79,5 | 51,4 | −35 % |
Na jedného lekára tak dnes pripadá o tretinu menej hospitalizácií než v roku 2017. Časť poklesu môže súvisieť s presunom starostlivosti do ambulancií a jednodňovej chirurgie. Analytici však upozorňujú na inú príčinu. Lekárom totiž chýbajú sestry, a preto nedokážu svoj čas využiť na pacientov.
Sestry chýbajú viac než lekári
Lekári a sestry tvoria v univerzitných nemocniciach Slovenska, Česka aj Rakúska približne polovicu zamestnancov. Pomer medzi nimi sa však výrazne líši. Slovenské univerzitné nemocnice majú 1,6 sestry na lekára, české 1,9 a v nemocniciach v Rakúsku je to v priemere 2,3. Slovensko patrí v tomto ukazovateli k najslabším krajinám OECD.
Dôsledkom je, že lekári vykonávajú činnosti, ktoré v zahraničí vo väčšej miere zabezpečujú sestry a iný personál. Patrí k nim napríklad zdravotná dokumentácia, vykazovanie výkonov poisťovniam či žiadosti o výnimky na lieky. Tých bolo v roku 2025 vo všetkých nemocniciach spolu 15 511. Dáta zo slovenských nemocníc ukazujú, že lekári s vyšším počtom sestier spravidla ošetria viac pacientov.
Nedostatok sestier má aj viditeľné následky. Univerzitná nemocnica Bratislava v roku 2022 vykazovala 2 531 lôžok, dnes je to 1 748. Priestory síce má, no počet lôžok administratívne znížila, pretože nemá dosť sestier na ich prevádzku.
Pomôcť by mohli praktické sestry, ktorých počet na Slovensku od roku 2017 stúpol z 2 405 na 5 648. Nemajú síce rovnaké kompetencie ako sestry, časť práce by však mohli prebrať. Personálne normatívy, ktoré určujú minimálne obsadenie oddelení, ich však nezapočítavajú. Oddelenie musí mať rovnaký počet sestier bez ohľadu na to, či zamestnáva nula alebo desať praktických sestier.
Tretina mzdy mimo platového automatu
Minimálnu mzdu lekára určuje platový automat ako násobok priemernej mzdy v hospodárstve. Jeho rozpočtové krytie stojí každý rok približne 300 miliónov eur. Tretinu lekárskych miezd v univerzitných nemocniciach však tvoria zložky nad jeho rámec.
| Zloženie lekárskej mzdy v univerzitných nemocniciach, 2025 | Mesačne na úväzok | Podiel |
| Základná mzda | 3 725 eur | 68 % |
| Nadčasy vrátane aktívnej pohotovosti | 705 eur | 13 % |
| Neaktívna pracovná pohotovosť | 500 eur | 9 % |
| Osobné príplatky a odmeny | 355 eur | 6 % |
| Príplatky za noc, víkend a sviatok | 142 eur | 3 % |
| Ostatné príplatky | 43 eur | 1 % |
| Spolu | 5 469 eur | 100 % |
Pravidlá, ktoré určujú potrebu nadčasov, sú podľa zistení neprehľadné. Vyplývajú z personálnych normatívov, Zákonníka práce, zdravotníckych zákonov aj z kolektívnych zmlúv jednotlivých nemocníc. Niektoré nemocnice si v nich dohodli kratší pracovný čas alebo výrazne vyššie príplatky, než určuje zákon. Aktívna pohotovosť preto tvorí v podobných nemocniciach 7 až 14 percent mzdy.
Náklady zvyšujú aj tri ďalšie faktory. Prvým z nich je kratší pracovný týždeň. Od roku 2025 je zákonný pracovný čas zdravotníkov 37,5 namiesto 40 hodín. Chýbajúce hodiny nemocnice pokrývajú drahšími nadčasmi, počas ktorých sa poskytuje takmer výlučne akútna starostlivosť a nie plánované výkony. Univerzitné nemocnice mali kratší čas väčšinou už v kolektívnych zmluvách, po zakotvení v zákone po memorande Lekárskeho odborového združenia ho však už nemôžu upraviť.
Ďalším faktorom, ktorý zvyšuje náklady nemocníc sú lekári nad 50 rokov. Nemocnica im nemôže nariadiť ústavnú pohotovostnú službu. Platový automat im pritom zvyšuje mzdu až do 30 rokov praxe, teda vo veku približne 55 až 60 rokov. „Z pohľadu nemocnice tak ide o najlepšie platený personál, ktorý však pri plánovaní služieb nemôžu plnohodnotne využiť. Seniornejší lekári pritom často pracujú aj mimo svojej nemocnice. Najlepšie platený personál tak nemocnica nemôže pri plánovaní služieb plne využiť,“ píšu analytici ÚHP.
Problematické sú aj vedľajšie úväzky. Až polovica lekárov má podľa zistení významný vedľajší úväzok, najmä na univerzitách, ale aj v iných nemocniciach a ambulanciách, ktoré niekedy sami vlastnia. Samo osebe to nie je problém. Ak to však nemocnica nesleduje, vzniká priestor pre konflikt záujmov.
Čo navrhujú analytici
Autori analýzy nenavrhujú plošné škrty. Odporúčajú kroky, ktoré majú lekárom umožniť venovať sa pacientom a spresniť pravidlá ich odmeňovania. Napríklad zvyšovať počet sestier. Krátkodobo to nákladovú efektivitu ešte zhorší, dlhodobo je to však podmienka vyššej produktivity lekárov.
Rovnako by a mali analyzovať kolektívne zmluvy a mzdy nad rámec platového automatu. Ovplyvňujú až tretinu personálnych nákladov, no systémový prehľad o nich chýba.
Rovnako odporúčajú sledovať vedľajšie úväzky lekárov. Viacero úväzkov je bežných aj v zahraničí, nemocnica by o nich však mala mať prehľad.
V neposlednom rade by pomohlo zavedenie inštitútu univerzitného lekára. Lekári, ktorí liečia aj učia, majú dnes samostatné zmluvy s nemocnicou aj univerzitou. Nemocnica často nevie, kedy bude lekár k dispozícii, a platí za čas, ktorý nemôže využiť. Jedna zmluva s jasným pomerom klinickej a akademickej práce funguje napríklad v Anglicku, Švajčiarsku a USA.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.







