V niektorých okresoch by bez lekárov pôsobiacich vo viacerých ambulanciách špecializovaná starostlivosť nemusela fungovať

Nedostatok špecialistov v niektorých regiónoch Slovenska pomáhajú riešiť lekári, ktorí pracujú vo viacerých ambulanciách. Vďaka ich ďalším pracovným úväzkom môžu fungovať aj pracoviská, ktoré by inak nemali dostatok personálu. Takýto model však prináša aj riziká – od neprehľadnej evidencie pracovného času až po možné konflikty záujmov. 

Problém viacúväzkovosti lekárov a jej vplyv na dostupnosť ambulantnej starostlivosti v regiónoch otvorila aj nedávna celoslovenská pacientska konferencia Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). 

Podľa riaditeľky úseku zdravotných poisťovní a klientskych služieb AGEL Beáty Havelkovej už zdravotné strediská s viacerými špecialistami pod jednou strechou nie sú pre poskytovateľov ekonomicky udržateľné. Lekári preto stále častejšie rozdeľujú svoje pracovné úväzky medzi viacero ambulancií. 

Rozšírenosť tohto modelu naznačujú aj údaje Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorým sme sa venovali v nedávnom článku. Podľa jeho analýzy malo v roku 2024 viac ako jedného zamestnávateľa 42 percent z približne 21-tisíc lekárov na Slovensku. Až 103 z nich pritom pracovalo súčasne pre viac ako päť subjektov.

Anketa: Mala by byť možnosť súbežných úväzkov lekárov prehodnotená?

Anketa: Mala by byť možnosť súbežných úväzkov lekárov prehodnotená?

Čítať viac

Štofko: Problémom nie sú viacúväzky, ale nemožnosť presúvať lekárov

Štátny tajomník Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Michal Štofko nepovažuje viacero pracovných úväzkov za hlavný problém slovenského zdravotníctva. Za väčšiu prekážku považuje obmedzené možnosti vedenia nemocníc presúvať lekárov na pracoviská, kde ich potrebujú. 

„Ja si nemyslím, že problémom slovenského zdravotníctva je viac úväzkov. Máme iný problém. Máme problém, ktorý naráža na požiadavky lekárov. Tí nechcú odísť zo svojej nemocnice a jej riaditeľ nemá možnosť presunúť ich inam,“ uviedol Štátny tajomník MZ M. Štofko. 

Vedenie nemocnice nemôže lekára jednostranne presunúť k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Možnosti zamestnávateľa obmedzuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). 

Rozhodujúce je najmä miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve. Ak má lekár pôsobiť v inom zariadení, napríklad v regionálnej poliklinike, vyžaduje si to dohodu alebo iný zákonom upravený postup. 

Obmedzenia sa týkajú aj pracovného času a nadčasov. Prácu nadčas možno nariadiť len za zákonom stanovených podmienok a v príslušných limitoch. Pre zdravotníckych pracovníkov navyše platia aj osobitné pravidlá vrátane obmedzení týkajúcich sa zamestnancov po dovŕšení 50 rokov.

Viacúväzky pomáhajú udržať špecialistov v regiónoch

V praxi preto často nastáva opačná situácia. O ďalší pracovný úväzok mimo nemocnice žiada samotný lekár. Pri konkurenčnej zárobkovej činnosti pritom potrebuje za podmienok stanovených Zákonníkom práce predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa. 

Iný pohľad na situáciu predstavil generálny riaditeľ a predseda predstavenstva Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave Mongi Msolly. Podľa neho záujem zdravotníkov o ďalšie pracovné úväzky rastie. 

„Musím povedať, že lekári dávajú čím ďalej tým viac písomných žiadostí o ďalší úväzok vo svojom osobnom voľne,“ uviedol generálny riaditeľ NÚSCH. Podľa neho je pri nedostatku špecialistov v regiónoch potrebné zohľadniť aj ochotu lekárov pracovať vo viacerých zariadeniach. V niektorých okresoch by totiž bez nich špecializované ambulancie vôbec nemuseli fungovať. 

Podľa Beáty Havelkovej je takýto model zároveň finančne efektívnejší. Jeho fungovanie však podmieňuje dobrou komunikáciou medzi poskytovateľmi primárnej, špecializovanej a ústavnej zdravotnej starostlivosti. „Čiže toto tam musí byť, tá komunikácia musí byť vždy zabezpečená,“ dodala. 

Župa, či súkromná zdravotná poisťovňa. V problémových regiónoch vznikajú nové ambulancie bez podpory štátu

Župa, či súkromná zdravotná poisťovňa. V problémových regiónoch vznikajú nové ambulancie bez podpory štátu

Čítať viac

Kontrolóri upozorňujú na neprehľadné pracovné úväzky

Prínos viacúväzkov pre dostupnosť zdravotnej starostlivosti však závisí aj od toho, či lekári dokážu všetky dohodnuté pracovné povinnosti reálne vykonávať. Kontrolné orgány dlhodobo upozorňujú na prípady, keď súčet pracovných úväzkov nezodpovedá reálne odpracovateľnému času. 

Niektorí lekári majú podľa zistení kontrolórov zazmluvnený taký rozsah práce, ktorý je fyzicky náročné alebo nemožné odpracovať. Problémom môže byť aj predčasný odchod z kmeňovej nemocnice, napríklad ešte pred skončením pracovného času, aby lekár stihol ordinovať v inej ambulancii. 

Aj preto sa minulý rok sprísnili pravidlá evidencie pracovných úväzkov v registri e-VÚC. Cieľom je, aby mali samosprávne kraje a zdravotné poisťovne lepší prehľad o personálnom zabezpečení ambulancií a rozsahu ordinačného času jednotlivých lekárov. 

Na neprehľadné úväzky upozornila v roku 2025 aj Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP). Pri komplexnej kontrole 172 pracovísk jednodňovej zdravotnej starostlivosti u 97 zmluvných poskytovateľov totiž identifikovala okrem problémov s poplatkami pre pacientov aj viaceré nedostatky v personálnom zabezpečení a neprehľadnosť pracovných úväzkov lekárov.

Viaceré úväzky lekárov rieši už aj ministerstvo. Chce elektronickú dochádzku

Viaceré úväzky lekárov rieši už aj ministerstvo. Chce elektronickú dochádzku

Čítať viac

Rezort eviduje časté prípady konfliktu záujmov

Ďalším rizikom, na ktoré na konferencii upozornil štátny tajomník MZ Michal Štofko, je možný konflikt záujmov. Ide o prípady, keď lekár podľa jeho slov využíva svoje postavenie v štátnej nemocnici na získavanie pacientov pre vlastnú súkromnú ambulanciu. 

Pacient sa tak môže dostať do situácie, keď ho lekár v nemocničnej ambulancii odmietne vyšetriť, no následne mu ponúkne vyšetrenie vo svojom súkromnom zariadení, kde už za službu musí zaplatiť. 

„Každý deň nám na ministerstvo volá nejaký pacient, každý deň, kde hlási, že čo má robiť, keď ho lekár z nemocnice odmietol vyšetriť v ambulancii a poslal ho do ambulancie, kde otvoril dvere ten istý lekár, ale tam už ho vyšetrí. Každý deň máme takýto telefonát. Toto je problém,“ uviedol Štofko. 

Samotné pôsobenie lekára vo verejnom aj súkromnom sektore pritom automaticky neznamená konflikt záujmov. Riziko vzniká vtedy, ak lekár využíva svoje postavenie vo verejnom zdravotníckom zariadení na presmerovanie pacienta do vlastnej súkromnej ambulancie. 

V takom prípade sa záujem pacienta na poskytnutí zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia môže dostať do konfliktu s ekonomickým záujmom lekára. 

Lekár môže pacienta odmietnuť, no kto to preverí? Ombudsman kritizuje novelu zákona

Lekár môže pacienta odmietnuť, no kto to preverí? Ombudsman kritizuje novelu zákona

Čítať viac

Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter. 

ilustracny obrazok

Tieto stránky sú určené odborníkom z oblasti zdravotníctva

Potvrdzujem, že som osobou oprávnenou predpisovať lieky alebo osobou oprávnenou vydávať lieky, ako sú špecifikované v zákone č. 362/2011 Z.z. o liekoch v znení neskorších predpisov.