Opoziční poslanci chcú časť poplatkov u lekárov zakázať. Kresťanskodemokratické hnutie navrhuje, aby lekári nemohli vyberať poplatky od pacientov za objednávanie na konkrétny čas
Poslanci František Majerský a Peter Stachura svoj návrh argumentujú tým, že v posledných rokoch sa v ambulantnom sektore čoraz viac rozmáha vyberanie nezákonných poplatkov od pacientov, ktoré lekári ukrývajú najčastejšie pod pojem „manažment“ zdravotnej starostlivosti.
Cieľom poslancov je upresniť už existujúcu legislatívu. Tá určuje, že súčasťou zdravotného výkonu je aj objednanie pacienta na konkrétny čas a dátum. To sa však podľa poslancov často zneužíva tak, že sa pacienti objednávajú prostredníctvom špecializovaných portálov, ktorým platia poplatky za sprostredkovanie služby.
„Výsledkom situácie je, že pacientov zaťažujú poplatky za sprostredkovanie termínu na objednanie, čím dochádza k skrytému porušovaniu právnej normy,“ vysvetlili poslanci. Zmenou zákona chcú poslanci dosiahnuť aj to, aby pacienta na konkrétny čas a dátum objednávali priamo ambulantní lekári. Zároveň by po novom mohli zdravotné poisťovne lekárom uhrádzať objednávanie pacientov na presný čas.
Alternatívnym riešením by mohlo byť to, aby priamo zdravotné poisťovne dohliadali na manažment pacientov poskytovateľmi. Keby lekári svoju povinnosť porušili, zdravotné poisťovne by im mohli uložiť sankcie.
Náklady rastú, platby nie
Asociácia súkromných lekárov (ASL) pre Medicínu uviedla, že v dôvodovej správe k návrhu zmeny zákona, ktorým sa má dosiahnuť zákaz poplatkov za objednávanie, poslanci píšu, že vyberanie poplatkov sa rozmáha v súvislosti s narastajúcimi nákladmi na zdravotnú starostlivosť. A práve to je ten problém. Náklady na zdravotnú starostlivosť sa zvyšujú, ale nárast nákladov nekryjú platby od zdravotných poisťovní.
To je dôvod, pre ktorý sa ambulantní lekári uchyľujú k vyberaniu poplatkov. A je to problém nielen pre pacientov, ktorí často nevedia, koľko u lekára zaplatia, ani to, za ktorý výkon. Do nevýhodnej situácie sa dostávajú aj lekári, ktorí si zvyčajne nie sú istí, či tieto poplatky vyberať môžu alebo nie.
„Je čas povedať, že nemáme na to, aby sa všetko a okamžite hradilo zo zdravotného poistenia, a návrh na zrušenie poplatku za objednávanie pacientov a ďalšie nekoncepčné obmedzenia situáciu len zhoršia. Za ASL sa práve, naopak, snažíme vrátiť tuto službu pre pacientov tak, aby sa objednávanie nemuselo skrývať za tretie osoby, ale aby sa mohlo realizovať ako v minulosti, priamo v ambulancii. Musíme si uvedomiť aj to, že takzvané socialistické zadarmo spôsobuje nadužívanie zdravotníckych služieb a na to nemáme. Problém treba riešiť komplexne,“ pripomenul prezident ASL Marián Šóth.
Ani podľa Zväzu ambulantných poskytovateľov (ZAP) tento návrh nie je riešením. „Je to populistický krok, ktorý môže reálne ohroziť pacientov. Ak chceme zlepšiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti, musíme riešiť príčiny problémov, nie zakazovať dôsledky dlhoročného podfinancovania,“ uviedla šéfka ZAP Jaroslava Orosová.
Takisto pripomenula, že ambulantnému sektoru chýba zhruba 500 miliónov eur. „Ukladať ambulanciám nezmyslené sankcie bez systémového riešenia podfinancovania nie je pomoc, ale likvidácia a pacienti vrátane voličov KDH na to doplatia ako prví. Poplatky v ambulanciách pokrývajú administratívne, technické a prevádzkové služby, ktoré štát neplatí, a zároveň dorovnávajú aj chronicky podfinancované zdravotné výkony. Zákaz bez náhrady nerieši nič, iba zametá pod koberec hlboký finančný deficit ambulancií,“ dodala.
Ako doplnila, keby ambulancie roky nesuplovali neschopnosť štátu spoluúčasťou pacienta, väčšina z nich by bola dnes v stave štátnych železníc – vyčerpaná, zanedbaná, na pokraji kolapsu: „A presne tak vyzerajú ambulancie, kde spoluúčasť nie je a ktoré zároveň nepatria medzi zariadenia privilegované štátom.“
Podľa nej sú ambulancie roky súčasťou odbornej diskusie. „Poslanci si ju však zrejme nevšimli, hoci v zdravotnom výbore sedeli priamo pri nej. Je prekvapivé, že namiesto riešení prichádzajú s ľúbivými sľubmi, ktoré v praxi jednoducho nefungujú. Bez dofinancovania budú financie v systéme chýbať, či sa to niekomu páči, alebo nie. Potrebujeme odbornú diskusiu, nie politické gestá. Táto verzia zákona nepomôže nikomu – ani pacientom, ani systému. Sme pripravení rokovať, ale potrebujeme riešenia založené na realite, nie na ilúziách,“ dodala.
Objednávanie zadarmo
Od začiatku roka 2025 vstúpila pritom do platnosti legislatíva o národnom objednávkovom systéme. Služba má umožniť objednávanie k lekárovi na presný čas zadarmo. Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) síce deklaruje, že táto služba je funkčná, no lekári tvrdia, že nie je jasné, čo táto služba vlastne je a ako ovplyvní procesy od všeobecného lekára k špecialistovi. Rovnako podľa lekárov nie je jasné, aký je rozdiel medzi národným objednávkovým systémom a komerčnými objednávkovými systémami, ktoré lekári aktuálne v praxi využívajú.
„Služba eObjednanie funguje dlhodobo a v porovnaní s komerčnými objednávkovými službami je zadarmo. Pre pacientov je publikovaná na webovej stránke www.npz.sk a dostupné sú pre nich termíny, ktoré lekári zverejnia. Práve tento fakt je aj limitujúcim faktorom pre využívanie služby,“ vysvetlila hovorkyňa NCZI.
Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že využívanie eObjednania závisí od ochoty lekárov sprístupniť svoje kalendáre. Prezidentka Zväzu ambulantných poskytovateľov Jaroslava Orosová dodala, že lekári si vyberaním poplatkov za objednávanie pacientov dofinancujú stratu, ktorú im spôsobuje štát. Pacient však cez národný portál nemá možnosť objednať sa k lekárovi na presný termín. Väčšina lekárov dokonca túto možnosť nemá ani aktivovanú a nevyužíva ju.
Výhodný biznis pre nefunkčný štát
Na vyberanie poplatkov tretími stranami upozornil aj expert na zdravotníctvo Peter Pažitný. Ako uviedol pre Medicínu, dnes je napríklad zakázané, aby poskytovateľ vyberal peniaze za objednanie sa u lekára.
„A čo sa stalo? Vznikli firmy, ktoré sa na to špecializujú, pretože tu existuje prirodzený dopyt ľudí, ktorí sa chcú objednať na konkrétny čas. A opäť je tu úplne nezmyselná regulácia. To, že to zákon zakáže, neznamená, že to nebude. Len tie peniaze dnes nevyberajú poskytovatelia, ale firmy. Čiže ide o tretiu stranu, ktorá môže od pacienta poplatky vyberať,“ vysvetlil.
Každý rok pritom tieto firmy vyberú milióny eur. „Je to veľmi zaujímavá suma. Ja proti týmto firmám nič nemám. Sú krásnou ukážkou toho, že nezmyselnú reguláciu, ktorá dusí prirodzené správanie ľudí, trh obišiel. A keď je na trhu inovácia, ktorá uspokojuje potreby pacientov, musíme ju zlegalizovať,“ podotkol P. Pažitný.
Problém s poplatkami u ambulantných lekárov si uvedomuje aj predseda parlamentného výboru pre zdravotníctvo Vladimír Baláž. Pre Medicínu uviedol, že v prieskumoch sa uvádza, že až zhruba 30 percent ľudí sa bojí ísť k lekárovi, lebo nevedia, či budú mať financie na poplatky. „Ak je to skutočne pravda, tak si musíme priznať, že niečo nerobíme dobre. Na druhej strane je obrovský problém aj to, že ročne sa vyberie pol miliardy eur na poplatkoch,“ povedal. Na otázku, či si myslí, že by bolo možné poplatky úplne zrušiť, odpovedá, že úplne zrušiť sa už nedajú.
„Treba tieto poplatky regulovať. Treba jasne definovať, za čo sa bude vyberať poplatok a za čo nie. Myslím si, že musíme dať aj väčšie kompetencie krajom, ktoré to majú kontrolovať a dohliadať na vyberanie financií ambulanciami,“ poznamenal V. Baláž.
Nevieme, za čo platíme
Nie je novinkou, že systém poplatkov a spoluúčasť pacientov sú neprehľadné, nekoordinované a nedostatočne upravené zákonom. Pacienti sa stretávajú s rôznou výškou poplatkov u rôznych lekárov. Keďže štát si pred riešením problematiky zakrýva oči a poplatky nereguluje, lekári si môžu stanoviť poplatky podľa vlastného uváženia. Problém nastáva u sociálne slabších pacientov, ktorí návštevu lekára pre poplatky neraz prehodnotia, alebo u chronicky chorých, ktorých zdravotný stav núti navštíviť lekára častejšie.
Súčasný stav fungovania poplatkov negatívne ovplyvňuje dôveru pacientov v systém. Pacienti si totiž často neuvedomujú, že poplatky nemusia byť v súlade so zákonom, a často vopred ani nepoznajú cenník, ktorý si daný lekár stanovil. „Navyše pacient nevie rozoznať, čo sú poplatky a doplatky, čo prispieva k dezorientácii a nedôvere,“ píšu autori štúdie Priame platby u špecialistov na čele s expertom na zdravotníctvo Petrom Pažitným s tým, že lekári sa často domnievajú, že si pacienti vopred naštudovali ich cenník. Čo sa v praxi ukazuje ako nereálne. A informovanie pacienta o výške poplatkov pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti je preto nedostačujúce.
Pomôcť by mohol doklad, ktorý by pacient dostal pri každej návšteve lekára, pri ktorej pacient platí z vlastného vrecka. Podľa Petra Pažitného by pacient tak mal dostať daňový doklad, na ktorom by bolo uvedené, koľko za výkon zaplatil pacient a koľko poisťovňa.
Dnes je tento systém zabehnutý napríklad v lekárňach. Na bločku je uvedené, koľko za liek hradí poisťovňa a koľko pacient. Bolo by podľa jeho názoru skvelé, keby sa tento systém preniesol do ambulantnej sféry. Takéto doklady už teraz bežne dávajú pacientom napríklad ambulancie, ktoré nemajú zmluvu so zdravotnými poisťovňami. „Ale máme obrovskú časť zdravotníctva, kde žiaden doklad o zaplatení nedostanete, a teda to ani nikto nedokáže skontrolovať,“ skonštatoval P. Pažitný.
Koľko platíme u lekára?
Partnerka Advance Institute v Prahe Henrieta Tulejová hovorí, že na jednej strane Štatistický úrad SR pravidelne robí prieskum a uvádza, že domácnosti platia v ambulantnej oblasti okolo troch eur na občana za rok. Každodenné skúsenosti pacientov s týmto číslom však nekorešpondujú.
„Už len keď nám lekár robí vyšetrenie na CRP pri podozrení na bakteriálne ochorenie alebo virózu, tak bežne zaplatíme päť eur a viac. Aj preto sme v roku 2023 spravili reprezentatívny prieskum na Slovensku, v ktorom sme oslovili pacientov, ktorí reálne boli u lekára alebo v nemocnici,“ povedala H. Tulejová.
Výsledky prieskumu ukázali, že zhruba 50 percent populácie platí v priemere 10 eur pri návšteve všeobecného lekára a zhruba 17 eur za návštevu u špecialistu. Aj z rozhovorov, ktoré analytička absolvovala so samosprávnymi krajmi, vyplýva, že úroveň neoficiálnych poplatkov je zhruba zachovaná a zodpovedá cenníkom, ktoré im lekári posielajú na vedomie.
„Ak teda máme ročne približne 58 miliónov návštev u ambulantných lekárov na Slovensku, môžem tvrdiť, že pacienti platia ročne z vlastného vrecka zhruba 300 miliónov eur. Čo je asi jedna štvrtina výdavkov na ambulantnú zdravotnú starostlivosť na rok. Nemalá suma,“ zhodnotila.
Napríklad poplatky u špecialistov sú ešte vyššie a pohybujú sa až do výšky 15 až 20 eur. Sú aj ojedinelé prípady, keď pacienti platia aj 50 či 60 eur, niekde aj 100 eur. Rovnaké sumy mi spomínajú pacienti aj v reakcii na výsledky prieskumu. Môže ísť napríklad o poplatok za to, že ambulancia ošetrí pacienta mimo ordinačných hodín, ale aj o naozaj vysoké platby za objednanie, ktoré má byť podľa zákona bezplatnou súčasťou výkonu. Ďalej pre ošetrenie mimo ordinačných hodín by podľa zákona mala mať ambulancia doplnkové ordinačné hodiny schválené krajom a využívať certifikovaný objednávkový systém. V roku 2024 žiadnu takúto ambulanciu kraje neevidovali.
Podľa výsledkov prieskumu, ktorý si dalo urobiť ministerstvo zdravotníctva a ktorý má redakcia Medicíny k dispozícii, zaplatia pacienti ročne 360 až 410 miliónov eur mimo povinne odvádzaných zdravotných odvodov. Najväčšiu sumu platia práve dôchodcovia, ktorí z vlastnej peňaženky zaplatia ročne u lekárov 114 eur. Poplatky sa nevyhýbajú ani detským pacientom. Rodičia za nich zaplatia priemerne až 62 eur ročne. A priemerní poistenci, ktorí si pravidelne odvádzajú zdravotné odvody, nechávajú u lekárov aj 78 eur za rok.
Analýza Priame platby u špecialistov poukazuje na to, že u lekárov v ambulanciách neustále pribúdajú nové položky v cenníkoch. A rastie aj výška vyberaných poplatkov. Peter Pažitný dokonca identifikoval tri typy vyberaných poplatkov. Pred poskytnutím zdravotnej starostlivosti pacienti najčastejšie platia poplatok za „manažment pacienta“.
Najčastejšie ide o poplatok za termín na čas. Počas poskytovania zdravotnej starostlivosti platíme najčastejšie podľa cenníkov lekárov, za služby súvisiace s poskytnutou starostlivosťou, doplatky za použitý špeciálny zdravotnícky materiál. Alebo sú to platby v ambulanciách lekárov, ktorí nemajú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. Poplatkom sa nevyhýbame ani po už poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Najmä keď má pacient záujem o takzvaný second opinion, respektíve druhý názor lekára na daný zdravotný problém.
Poplatky sú legálne
Ústava Slovenskej republiky však hovorí, že na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. Otázkou preto je, prečo pacienti platia poplatky u ambulantných lekárov. Na problém konfliktu medzi ústavou a realitou upozorňuje už vyše 25 rokov Peter Pažitný.
„My sme počas reformy v roku 2004 práve tento konflikt riešili. V roku 2003 sme zaviedli 20- a 50- korunové poplatky. A následne v roku 2004 Ústavný súd SR rozhodol, že tieto poplatky sú v súlade s ústavou. Išlo o veľmi dôležité rozhodnutie. Znamená to, že služby, ktoré súvisia so zdravotnou starostlivosťou, je možné úplne legálne na Slovensku spoplatniť. A aj spoplatnené boli,“ pripomína.
Poplatky zavedené Rudolfom Zajacom zrušila prvá vláda Roberta Fica. Najprv ich znížila na nulu. Nakoniec ich zrušila úplne. Zaujímavosťou je, že Ústavný súd rozhodol o tom, že tak, ako sú poplatky v súlade s ústavou, je v súlade s ústavou aj to, že zdravotné poisťovne môžu byť akciové spoločnosti. Dokonca aj to, že môžu dosahovať zisk.
„Ale kľúčové rozhodnutie z môjho pohľadu je, že máme rozhodnutie Ústavného súdu, ktoré hovorí, že dnes môžeme takzvaný zákonný nárok pacienta určiť podzákonnou normou. Znamená to, že ústava síce hovorí, že je zdravotná starostlivosť akože zadarmo, no normy môžu upravovať to, za akých podmienok bude zdravotná starostlivosť poskytnutá. Čiže my môžeme ten zákonný nárok pacienta upraviť a povedať, čo sa bude hradiť z verejného zdravotného poistenia a čo si budú hradiť pacienti. A toto je kľúčové rozhodnutie Ústavného súdu SR,“ dodáva P. Pažitný.
Za čo môžu lekári pýtať poplatky
Zákon jasne definuje to, za čo lekári môžu a nemôžu vyberať od pacientov poplatky. Úhradu nemôžu vyžadovať za objednanie pacienta na vyšetrenie vrátane objednania na konkrétny čas, vypísanie receptu alebo lekárskeho poukazu, za vypísanie návrhu na kúpeľnú liečbu, za potvrdenie o návšteve lekára alebo iného zdravotníckeho pracovníka, za výmenný lístok k špecialistovi či za prednostné vyšetrenie. Pacienti neplatia ani za klimatizáciu v čakárni či za hygienické návleky.
Naopak, poplatky môžu lekári vyberať za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, napríklad za potvrdenie o zdravotnej spôsobilosti na vedenie motorového vozidla či na zbrojný pas.
Výšku poplatkov stanovuje lekár, pričom cenník musí byť umiestnený na viditeľnom mieste v čakárni. Po zaplatení poplatku lekár musí vydať pacientovi doklad o zaplatení poplatku, na ktorom musí byť presná špecifikácia poplatku z cenníka. Tieto cenníky kontrolujú vyššie územné celky. Ak poskytovateľovi vystavia pokutu, peniaze smerujú samosprávnym krajom ako príjem.
