Efektívne vynaložené financie na inovácie v zdravotníctve pomáhajú riešiť nedostatok lekárov, zvýšiť medicínsku kvalitu a humanizovať medicínu
Dáta Národného onkologického inštitútu poukazujú na to, že nádorové ochorenia sú druhou najčastejšou príčinou hospitalizácií a druhou príčinou úmrtí na Slovensku. Na Slovensku pribudne ročne viac ako 40-tisíc nových prípadov rakoviny.
Štatistiky skríningov rovnako nevypovedajú o pozitívnom trende. V roku 2023 absolvovalo na Slovensku mamografické vyšetrenie vo vekovej skupine 50 až 69 rokov 45,65 percenta žien. Zdravotné poisťovne pozvali v tom istom roku na skríningové mamografické vyšetrenie zhruba 38,3 percenta žien, ktorých vyšetrenie napokon absolvovali iba 18,4 percenta.
Účasť na skríningu karcinómu krčka maternice rovnako nie je priaznivá. Vo vekovej skupine 23 až 65 rokov ho absolvovalo 40,12 percenta žien. Z toho s abnormálnym cytologickým nálezom bolo 6,5 percenta žien.
Slovensko je pritom v úmrtnosti na onkologické ochorenia na chvoste európskeho rebríčka a výrazne zaostáva aj za Českou republikou. V roku 2023 priemerná úmrtnosť na onkologické ochorenie vzrástla na 279 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, kým priemer Európskej únie dosiahol 230 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov. Prepočty poukazujú na to, že na Slovensku ročne zbytočne podľahne tomuto ochoreniu o zhruba 2 500 pacientov viac, ako je priemer EÚ.
Podľa štúdie s názvom Healthcare Readiness Index je Slovensko vo výdavkoch na zdravotnú starostlivosť na obyvateľa na treťom najhoršom mieste v Európskej únii. Priemerne totiž vynakladá na jednu osobu 1 592 eur, kým napríklad Česká republika 2 664 eur. Európsky priemer pritom dosahuje 2 955 eur na osobu. Pacientske organizácie považujú za najakútnejšiu výzvu urýchlené čerpanie finančných zdrojov z Európskej únie, ktoré sú vyčlenené na inovatívne riešenia v zdravotnom systéme.
Čo ukazujú štatistiky?
Pacientske organizácie uvádzajú, že tri až päť prípadov rakoviny z desiatich je preventabilných. Slovensko zaostáva v investíciách do prevencie. Kým náklady na prevenciu ochorenia dosahujú desiatky eur, nákladovosť samotnej liečby narastá. Investícia do prevencie je pritom investíciou do zdravšej a ekonomicky silnejšej populácie.
Cesta pacienta, teda čas, ktorý uplynie od prvých príznakov ochorenia po začiatok liečby, trvá na Slovensku 160 až 180 dní. Kým v Českej republike je to 62 dní a v Holandsku 28 až 42 dní. Pritom práve včasný záchyt a liečba nádorových ochorení zohráva kľúčovú úlohu pri celkovej prognóze ochorenia.
Tieto nepriaznivé ukazovatele však dokážu zvrátiť inovácie. Umelá inteligencia je pevnou súčasťou klinickej praxe v krajinách s rozvinutým zdravotníctvom a investície do AI sa v roku 2025 odhadujú v stovkách miliárd dolárov.
„Využitie AI má potenciál celoslovensky ročne zachrániť približne 4 604 životov. Celkový ekonomický prínos iniciatívy sa odhaduje na stovky miliónov eur ročne a dosahujú 600 až 900 miliónov eur podľa rôznych výpočtov,“ uviedol onkológ a predseda OnkoAliancie Slovensko Štefan Korec. A ušetrené financie by tak štát mohol vynaložiť na úhradu inovatívnej liečby a diagnostiky.
Využitie umelej inteligencie
Medzi najvýznamnejšie prínosy využitia umelej inteligencie v liečbe onkologických ochorení patrí včasná detekcia a skríning. Algoritmy AI je možné uplatniť pri skríningu a preventívnych prehliadkach, ktoré zrýchlia a spresnia výsledky a odhalenia včasných štádií rakoviny. Zároveň dokážu šetriť ľudské kapacity v zdravotníctve. Rovnako by sa skrátila cesta pacienta o 50 až 70 percent, čo by malo priamy vplyv na prežitie pacienta.
Umelá inteligencia dokáže vytvoriť chorobopis, vyhodnotiť anamnézu pacienta, krvné a iné vyšetrenia. Upozorní na podozrivé príznaky, zabezpečí administratívne kroky vrátane sumárnej správy lekára a odporučí ďalší diagnostický postup a liečbu podľa odporučení odborných spoločností. Tým dokáže ušetriť administratívny čas lekára o 30 až 50 percent.
Pacient by vďaka inovácii mal priamu komunikáciu s lekárom, kontinuitu starostlivosti a vyhol by sa duplicitným alebo neindikovaným vyšetreniam. AI nástroje dokážu rýchlo a presne analyzovať diagnostické snímky a generovať správy pre rádiológov, čo znižuje zaťaženie a významne skracuje čas čakania pre pacientov. Dáta ukazujú, že umelou inteligenciou asistovaná interpretácia zobrazovacích vyšetrení môže zvýšiť mieru včasného záchytu ochorenia o 20 percent a zlepšiť mieru prežitia o 30 až 35 percent.
Využitie je AI je aj pri analýze biopsií, identifikácii nádorových buniek a celkové skrátenie doby čakania na výsledky. A chatbot umožní pacientom získať rýchle a dôveryhodné odpovede na otázky ohľadom ochorenia, príznakov a liečby.
