Napríklad nadbytok vitamínu A sa klinicky prejavuje bolesťami hlavy, nevoľnosťou, poruchami pečene alebo kostí
Vitamíny sú dôležité pre zdravý rast, správne fungovanie organizmu a celkový vývoj dieťaťa. Požiadavky na jednotlivé vitamíny sa líšia v závislosti od veku, aktuálneho zdravotného stavu a výživového statusu dieťaťa. Hoci väčšina zdravých detí získava dostatok vitamínov z vyváženej stravy, existujú situácie (novorodenecký vek, choroby či diéty), keď je suplementácia, teda dopĺňanie vitamínov nevyhnutná.
Racionálny prístup k suplementácii
Súčasné odporúčania v pediatrii sa opierajú o usmernenia organizácií ako WHO, ESPGHAN či EFSA. Tieto spoločnosti zdôrazňujú predovšetkým racionálny prístup k suplementácii s cieľom predchádzať nielen deficitu, ale aj nadmernému príjmu vitamínov. Hlavným trendom je minimalizácia neodôvodneného užívania. Rutinne sa odporúča podávať len vitamín K a D v novorodeneckom a dojčenskom období. Ostatné vitamíny by sa mali suplementovať iba pri riziku ich nedostatku alebo pri chorobe. Kľúčovou súčasťou praxe zostáva edukácia rodičov o význame pestrej a vyváženej stravy.
Profylaxia vitamínmi D a K
Vitamín D je kľúčový pre mineralizáciu kostí, reguláciu vápnika a fosforu a podporu imunitných funkcií.
• Novorodenci: Rutinné podávanie v dávke približne 400 IU denne od prvých dní života do jedného roka.
• Deti od 1 do 3 rokov: Odporúčaná dávka 400 – 600 IU denne.
• Staršie deti: 600 – 800 IU denne, najmä počas zimného obdobia.
Vitamín K je nevyhnutný pre syntézu koagulačných faktorov a prevenciu hemoragickej choroby novorodencov. Podáva sa buď ako jednorazová intramuskulárna injekcia po narodení, alebo vo forme perorálnych kvapiek.
Farmakokinetické odlišnosti a liekové formy
Správna aplikácia je podmienkou účinnosti a bezpečnosti. U novorodencov a dojčiat sa preferujú tekuté formy (sirupy, kvapky), u starších detí tablety alebo žuvacie formy.
• Lipofilné vitamíny (A, D, E, K): Musia sa užívať súbežne s tukovým jedlom pre správnu absorpciu.
• Hydrofilné vitamíny (C, skupina B): Podávajú sa nezávisle od jedla, no podanie s jedlom znižuje dráždenie žalúdka.
Vitamín C vykazuje u detí špecifickú kinetiku. Jeho renálny klírens na kilogram telesnej hmotnosti je vyšší, čo môže viesť k rýchlemu poklesu plazmatických koncentrácií. Distribúciu ovplyvňuje aj vyšší podiel extracelulárnej vody u detí. Megadávky vitamínu C nemajú lineárny efekt na absorpciu. Podobne aj vitamíny skupiny B majú u detí vyšší renálny klírens na kilogram hmotnosti a v organizme sa neukladajú, preto je nevyhnutný ich pravidelný príjem stravou.
Riziká suplementácie vitamínov A a E
Pri lipofilných vitamínoch A a E je potrebná vysoká opatrnosť a ich suplementácia je indikovaná len pri dokázanom deficite. U zdravých detí má byť potreba pokrytá výlučne zo stravy. Samovoľné nadužívanie môže viesť k hypervitaminóze. Nadbytok vitamínu A sa klinicky prejavuje bolesťami hlavy, nevoľnosťou, poruchami pečene alebo kostí. Dlhodobé užívanie vysokých dávok bez konzultácie s lekárom sa neodporúča.
Cielená suplementácia v prípadoch rizika deficitu je opodstatnená, no rutinné podávanie multivitamínov u zdravých detí sa vo väčšine prípadov neodporúča.
Pre Medicínu napísala PharmDr. Lenka Čorbová, farmaceutka Dr. Max
