Je relatívne vzácna, ale o to zákernejšia. V raných štádiách sa takmer nijako neprejavuje. Pri pocite zväčšeného brucha, jeho bolestiach, častom močení či pri zápche by však ženy mali spozornieť
Takéto nešpecifické prejavy môžu byť aj príznakom rakoviny vaječníka označovanej lekármi za „syndróm malej sukne“. Ženy si totiž často myslia, že pribrali, na vine je pritom rastúci nádor.
Diagnózu zhubné ochorenie vaječníkov si každý rok na celom svete vypočuje takmer 300-tisíc žien. Na Slovensku približne 600. „Zatiaľ neexistuje spoľahlivá metóda, ktorá by dokázala zachytiť chorobu už v ranom štádiu. Tento druh rakoviny je zákerný tým, že sa v počiatkoch neprejavuje. Ženy väčšinou prichádzajú až s príznakmi pokročilých štádií, teda až keď nádor narastie do takých rozmerov, že začne tlačiť na okolité orgány,“ hovorí docent Mikuláš Redecha, klinický líder pre gynekologicko-pôrodnícko-neonatologické oblasti a onkogynekológ Nemocnice Bory.
Na rozdiel od iných druhov onkologických ochorení zatiaľ neexistuje skríning, ktorý by odhalil toto ochorenie v počiatočnom štádiu. „Efektívna prevencia existuje napríklad pri zachytení prekanceróz na krčku maternice, napríklad vo forme cytológie a HPV testovania,“ približuje docent Redecha.
Podľa amerického Výskumného fondu pre rakovinu vaječníkov výskumy ukazujú súvislosť medzi vznikom rakoviny vaječníka a vyšším počtom ovulácií, respektíve menštruačným cyklom. Žena má vyššie riziko tohto ochorenia, ak začala menštruovať ešte pred dvanástym rokom života, nemá deti alebo mala prvé dieťa po tridsiatke, nikdy nebrala hormonálnu antikoncepciu alebo je neplodná.
Dedičná predispozícia
Približne 20 až 25 percent všetkých karcinómov vaječníka má dedičný pôvod, teda vzniká na podklade germinálnej mutácie v jednom z génov zodpovedných za opravu DNA. Z toho na mutáciu génu BRCA1 pripadá asi 15 percent všetkých karcinómov vaječníka, mutáciu BRCA2 asi 5 až 6 percent a na mutáciu ďalších génov (RAD51C, RAD51D, BRIP1, PALB2, MMR gény pri Lynchovom syndróme) ďalších 3 až 5 percent. Ich nositeľky majú zvýšené riziko vzniku rakoviny prsníkov, vaječníkov a hrubého čreva. Ich objav zmenil spôsob, akým lekári pristupujú k diagnostike aj liečbe tohto typu rakoviny.
„Ešte pred niekoľkými rokmi, keď žena ochorela na karcinóm ovárií, išlo takmer s istotou o smrteľné ochorenie. Dnes z neho dokážeme urobiť chronické ochorenie s relatívne dobrou kvalitou života,“ vysvetľuje onkogynekológ. „Je to zvláštne, ale ak má pacientka genetickú mutáciu BRCA, má väčšiu šancu na úspešnú liečbu, ako keby mutáciu nemala. Ak ju má, dokážeme jej nasadiť cielenú terapiu.“
Angelina Jolie syndróm
Poznať svoje genetické riziko je prvým krokom k prevencii, v tomto prípade je ňou odstránenie prsníkov, prípadne vaječníkov. Otvorene o tomto kroku prehovorila americká herečka Angelina Jolie. V roku 2013 verejne oznámila, že si dala urobiť genetické testy, ktoré potvrdili, že je nositeľkou mutácie BRCA1 – génu, ktorý výrazne zvyšuje riziko vzniku rakoviny prsníka a vaječníkov. Podstúpila preventívne odstránenie oboch prsníkov, neskôr aj vaječníkov a vajíčkovodov.
Opuchla jej noha, zvolila „pštrosiu politiku“
Medzi najčastejšie gynekologické nádory patrí rakovina prsníka, rakovina vaječníka a krčka maternice. Rakovina vaječníka síce nie je až taká častá, ale o to zákernejšia. Na prevenciu rakoviny prsníka máme aj na Slovensku preventívne programy, rakovina krčka maternice je dokonca preventabilná očkovaním. Pri rakovine vaječníkov cielená prevencia neexistuje.
Bratislavčanke Lujze začala vlani v septembri opúchať ľavá noha. „Začala som mať divný pocit, zašla som teda za lekárom, urobili mi krvné testy. Mala som totiž obavu, či nejde o trombózu. Keďže išlo o všeobecné testy, výsledky boli v norme. Rovnako dobre dopadol aj ultrazvuk ciev dolnej končatiny. Noha však stále opúchala a ja som si hovorila, že veľa chodím, tak preto. Zodpovedne som nosila kompresné podkolienky,“ hovorí o prvých príznakoch ochorenia Lujza. „Koncom novembra som už začala tušiť, že je zle. Nič ma nebolelo, necítila som žiadne zmeny. Navyše sa mi objavil zvláštny výtok: hustý, nezvyčajný, mimo cyklu,“ rozpráva. Presviedčala samu seba, že nemá byť karcinofóbna, aj keď vedela, že predispozíciu má. Na rakovinu vaječníkov jej ako 52-ročná zomrela mama a na rakovinu prsníka 63-ročná babka.
„Začiatkom decembra mi už bolo viac-menej jasné, že ma moje neželané dedičstvo dobehlo. Gynekologické ultrazvukové vyšetrenie potvrdilo karcinóm na oboch vaječníkoch. A začal sa kolotoč. Od 4. do 19. decembra som v Nemocnici Bory absolvovala CT, biopsiu, laparoskopické vstupy,“ vracia sa v spomienkach. Namiesto vianočných príprav sa začal boj o život. Podstúpila operáciu. „Keď som sa po operácii prebrala, prvé, čo ma zaujímalo, bolo, akú mám jazvu. Bola veľká. No bola som v tom momente najšťastnejším človekom na svete – veľká jazva znamenala, že všetko zlé bolo vyoperovateľné.“
Lujze operačný tím pod vedením docenta Mikuláša Redechu v Nemocnici Bory odstránil maternicu, vaječníky, časť čreva, lymfatické uzliny. Metastázy sa našťastie u nej nepotvrdili. Ako hovorí, prevenciu nepodcenila. „Keď som mala 35 rokov, pýtala som sa na prípadné odstránenie vaječníkov. Môj gynekológ mi vtedy povedal, že som ešte mladá a že by nebolo vhodné odstrániť vaječníky kvôli estrogénom, tak som to odložila,“ hovorí.
Chemoterapia aj inovatívna liečba
Aj keď sa karcinóm a prípadné metastázy lekárom podarí vyoperovať, v tele môžu zostať mikroskopické nádorové bunky. „Liečba teda musí pokračovať chemoterapiou, aby sa znížilo riziko návratu ochorenia. Príchod cielených terapií takzvanými PARP inhibítormi zvyšuje šance pacientok na dlhodobú kontrolu ochorenia a lepšiu kvalitu života. Je založená na spomalení alebo zastavení enzýmu, ktorý pomáha opravovať poškodenia DNA v procese delenia zdravých aj nádorových buniek. Blokácia tohto enzýmu v nádorových bunkách spôsobí, že poškodená DNA sa neopraví a tieto bunky odumrú,“ vysvetľuje úlohu liečby docent Mikuláš Redecha. Tá sa hradí zo zdravotného poistenia.
Lujza má za sebou chemoterapiu a teraz užíva PARP inhibítory. Čaká ju ešte preventívne odstránenie prsníkov. „Momentálne užívam lieky, chodím do práce a snažím sa fungovať. Na operáciu prsníkov sa teraz necítim, viem, že ju musím absolvovať čím skôr, ale nechcem to opäť riešiť pred Vianocami, absolvujem ju na jar.“
Genetické testy
Dedičnosť teda zohráva veľkú úlohu. Nededí sa však samotný nádor, ale zvýšená pravdepodobnosť ochorenia. Docent Redecha upozorňuje na dôležitosť genetického testovania v prípade, že sa v rodine vyskytla rakovina vaječníkov alebo prsníkov. Ak sa v rodine vyskytne rakovina, je to dôvod na genetické testovanie, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa.
Lujza je v rodine momentálne jediná s BRCA genetickou odchýlkou. „Mama mala dve sestry, ani u jednej sa riziko ochorenia nepotvrdilo, rovnako ani u mojich sestier a našťastie ani u môjho syna. Dúfam, že si tento zlý gén vezmem so sebou do hrobu a nikto iný ho už mať nebude,“ dodáva.
„V minulosti sa genetika pri nádorových ochoreniach neriešila. Dnes už vieme, že ak sa v príbuzenstve rakovina objaví, treba pátrať aj po genetickej príčine,“ prízvukuje Redecha. „Pani Lujza je príkladom pacientky, ktorej sme mohli poskytnúť komplexnú starostlivosť, aká by ešte pred piatimi rokmi nebola možná. Zásadným skokom v liečbe, ktorý nastal, sú práve PARP inhíbítory u nositeliek genetických mutácií nielen BRCA1 a BRCA2, ale aj iných typov génov. Teda keď dokážeme diagnostikovať poruchu génov pacientky, tak môžeme poskytnúť modernú liečbu, ktorú dostáva aj pani Lujza,“ dodal docent Redecha.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
