Mnoho žien ani netuší, že týmto ochorením trpí. Napriek tomu im dokáže neuveriteľne znepríjemniť život. Nielenže príliš bolí, ale je aj najčastejšou príčinou neplodnosti
Aj keď je endometrióza pomerne častým civilizačným ochorením, veľa ľudí o nej vôbec nevie a jej symptómy nevníma.
Rovnako na tom bola aj Jana (42), u ktorej sa už v puberte prejavili prvé príznaky. Od prvej menštruácie mala veľmi silné krvácanie, krátky cyklus a veľké bolesti, o ktorých jej tvrdili, že sú normálne. „Naučila som sa žiť s bolesťou a s tabletkami proti bolesti. Brala som to ako súčasť života,“ rozpráva Jana z Bratislavy o svojej ceste k diagnóze, ktorá trvala roky. „Môj život bol dlho plný bolesti a rôznych iných vyčerpávajúcich ťažkostí. Keď som mala 28 rokov, zistili mi na ultrazvuku takzvanú čokoládovú cystu na ľavom vaječníku, ktorá je typická pri endometrióze. Následná laparoskopia diagnózu potvrdila,“ vraví Jana.
„Endometrióza je pomerne časté ochorenie, ktorým trpí každá desiata žena. Mnohé o nej ani netušia, no sú aj také, ktorým výrazne zhoršuje kvalitu života. Ide o chronické, benígne ochorenie, pri ktorom sa tkanivo podobné výstelke dutiny maternice – endometrium – nachádza mimo nej,“ vysvetľuje gynekologička z Centra pre liečbu endometriózy a myomatózy bratislavskej Nemocnice Bory Katarína Peregrimová, ktorá je prvou certifikovanou lekárkou v oblasti robotickej chirurgie na Slovensku. Moderná medicína dokáže zmierniť jej symptómy a vrátiť ženám komfort, o ktorý ich toto ochorenie mnohé roky oberá. Ďalší problém môže nastať vo chvíli, keď sa žena s touto diagnózou rozhodne otehotnieť. Mnohokrát sa to podarí len umelým oplodnením.
Svoj podiel viny má aj genetika
Čo teda presne táto diagnóza zahŕňa? „Ide o časté gynekologické ochorenie žien v reprodukčnom veku. Trpí ním jedna z desiatich žien, na svete žije s endometriózou približne 200 miliónov pacientok. Neplodnosť je jedným zo základných prejavov. Vyznačuje sa však aj bolesťou v podbrušku či v chrbtici počas cyklu i mimo menštruácie, menštruačnými kŕčmi, ťažkosťami s močením či so stolicou počas menštruácie a silným, často dlhým krvácaním v tomto období, ale aj bolesťou pri pohlavnom styku,“ opisuje ochorenie MUDr. Peregrimová. Môže sa objaviť kedykoľvek počas dospelého života a jej symptómy sa môžu v čase meniť. „Preto je možné, že aj žena, ktorá v určitom veku ochorie na endometriózu, už dieťa alebo deti má,“ dodala.
Prevencia v zásade neexistuje a brániť sa tejto chorobe je veľmi ťažké, pretože nikto presne nevie, čo ju spôsobuje. „Svoju úlohu zohráva genetika, ale žena môže ochorieť aj bez genetickej predispozície. Sliznica podobná výstelke maternice sa nachádza mimo dutiny maternice, kde rastie, odlučuje sa a krváca. Krv však nemá kam odtekať, a tak v orgánoch a ich blízkosti vznikajú zápaly,“ vysvetľuje gynekologička. Na vaječníkoch vznikajú takzvané čokoládové cysty – tmavé dutiny naplnené starou krvou, ktoré sú na ultrazvuku dobre viditeľné.
„Peritoneálna endometrióza sa prejavuje tým, že ložiská sú na výstelke brušnej dutiny, ktorú voláme peritoneum. Tam tvoria jazvy, ktoré priťahujú okolité orgány a reakciou tkaniva môžu spôsobiť závažné zdravotné problémy. Ďalším typom je hlboká infiltrujúca endometrióza, pri ktorej ložiská prerastajú do čreva či močového mechúra. Keď sa v tomto priestore nachádzajú endometriotické jazvenia, tak vytvárajú uzlíky a môžu spôsobovať problémy so stolicou alebo bolesti pri pohlavnom styku. Vzácne sa endometriotické ložiská môžu objaviť aj na pľúcach,“ dodala.
Žene, ktorej diagnostikujú endometriózu, ale ktorá ešte nechce otehotnieť, lekári odporúčajú dať si zmraziť vajíčka. „V budúcnosti totiž môže mať problémy s plodnosťou, pretože choroba môže poškodiť vaječníky alebo znížiť počet zdravých vajíčok, odporúčame preto zvážiť ich zamrazenie. Žena tak získa čas a má možnosť otehotnieť neskôr, bez zbytočného stresu,“ uviedla odborníčka.
Otehotnela bez problémov
Na rozdiel od iných žien otehotnela Jana bez problémov, hoci trpela endometriózou dlhé roky, len o nej netušila. Dokonca dva razy. Po druhom tehotenstve sa však jej zdravotné ťažkosti výrazne zhoršili. „Menštruácia sa mi po pôrode vrátila veľmi skoro, už asi tri mesiace po pôrode. Navyše krvácanie bolo veľmi intenzívne. Môj stav sa čoraz viac zhoršoval. Keď mal syn asi deväť mesiacov, skončila som v nemocnici so zápalom brušnej dutiny v dôsledku nadmerného krvácania. A aby toho nebolo málo, pridali sa k tomu problémy s vyprázdňovaním. Zradilo ma celé telo, lekári mi podávali antibiotiká priamo do žily a pátrali po príčine zápalu. Až následné vyšetrenia odhalili priamy súvis s mojím gynekologickým problémom,“ rozpráva Jana.
Ďalšie dva roky boli relatívne stabilné, lekári jej nastavili hormonálnu liečbu. Potom však nastal zlom a problémy sa vrátili v podobe ďalšieho zápalu a hospitalizácie. „Na rad prišli ďalšie hormonálne lieky, ktoré opäť na chvíľu zabrali, ale po čase sa môj stav opäť skomplikoval. Najhorší bol posledný rok pred operáciou, keď mi už hormóny nielenže nezaberali, ale spôsobovali mi výrazné výkyvy nálad. Nebola som vo svojej koži, už na malé podnety som reagovala podráždene, čo začalo mať negatívny vplyv na môj rodinný život. Nepomáhali bylinky, žiadne odporúčania na sociálnych sieťach ani alternatívna liečba,“ hovorí Jana. „Moje dni sa delili na tie s krvácaním, bolesťou a tie bez nich. Prvé dni menštruácie som len ležala. Mala som návaly horúčavy a pocit, akoby som bola v menopauze, hoci som mala krátko po štyridsiatke,“ spomína Jana.
Zlepšenie už pár dní po zákroku
Pomoc hľadala, kde sa len dalo. Až raz natrafila na ambulanciu endometriózy a myomatózy na Boroch. „Som veľmi rada, že existujú špecializované ambulancie pre endometriózu a že sa mi podarilo skontaktovať sa s MUDr. Peregrimovou. Po vyšetreniach mi navrhla, že chirurgický zákrok je jediné reálne riešenie môjho problému. Vôbec som sa zákroku nebála, vyznie to síce zvláštne, ale ja som sa naň dokonca tešila. Chcela som len jedno – aby sa bolesti konečne skončili,“ hovorí Jana.
Pri robotickej operácii jej odstránili maternicu a jeden vaječník. Druhý vaječník zostal zachovaný, aby jej telo mohlo fungovať prirodzene. Zlepšenie cítila už pár dní po zákroku. Na otázku, čo bolo pre ňu tou najväčšou zmenou, bez váhania odpovedá: spánok. „Večer si ľahnem o desiatej a zobudím sa o šiestej ráno. Spím bez prerušovania, bez potenia, bez bolesti. Predtým som sa budila niekoľkokrát za noc, chodila na toaletu, bola som nepokojná.“
Operácia nie je automatickým riešením problému
V diagnostike a liečbe endometriózy nastal v posledných rokoch výrazný pokrok. „Kým kedysi bola ‚zlatým štandardom‘ liečby laparoskopia s odberom vzorky tkaniva, dnes začíname kvalitným ultrazvukovým vyšetrením. Endometriózne cysty na vaječníkoch sú na ultrazvuku pomerne dobre rozpoznateľné. Náročnejšie je zachytiť drobné ložiská na pobrušnici či v hlbších štruktúrach, ktoré má niekedy problém odhaliť aj skúsený špecialista,“ podotýka doktorka Peregrimová.
„Dnes operácia nie je automatickým riešením. Rozhodovanie vždy závisí od toho, ako veľmi ochorenie ženu obmedzuje. Základom liečby je hormonálna terapia. Jej cieľom je utlmiť menštruačný cyklus. Ak pacientka neplánuje tehotenstvo a menštruácia výrazne zhoršuje kvalitu života, môžeme ju úplne vyblokovať,“ vysvetľuje. Niektoré pacientky užívajú liečbu kontinuálne a nemenštruujú celé roky, pričom sa ich kvalita života tým výrazne zlepší.
Chirurgické riešenie je určené pre komplikovanejšie prípady. „Snažíme sa čo najmenej operovať. Operujeme radi, ale iba v prípade, že je to nutné. Väčšinou ide o laparoskopické operácie a v zložitých prípadoch, napríklad ak má pacientka nadváhu, pristupujeme k robotickej operácii, ktorá umožňuje precízny výkon a spoluprácu viacerých špecialistov. No vždy platí, že dôvod na takýto výkon musí byť jasný a nevyhnutný,“ dodala Katarína Peregrimová.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
