Rakovina hrubého čreva a konečníka patrí dlhodobo medzi najčastejšie onkologické ochorenia na Slovensku a zároveň medzi hlavné príčiny úmrtí na rakovinu. Sme druhou krajinou na svete s najčastejšie diagnostikovaným kolorektálnym karcinómom – horšie je na tom už len Maďarsko
Alarmujúcim faktom je skutočnosť, že ako populácia starneme a podľa údajov zdravotných poisťovní spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií, je viac ako 96 percent prípadov ochorenia diagnostikovaných osobám starším ako 45 rokov, najčastejšie postihuje ľudí vo veku 50 až 70 rokov a osoby s výskytom ochorenia v rodine.
Slovenská gastroenterologická spoločnosť upozorňuje, že ak chceme tieto nepriaznivé štatistiky zmeniť, je nutné zlepšiť prevenciu. Jedným z problémov je aj kvalita epidemiologických dát. „Keď odrátame vplyv starnutia populácie, pri kolorektálnom karcinóme vidno prvé pozitívne trendy. V reálnych počtoch pacientov a úmrtí sa to však zatiaľ neprejavuje, pretože Slovensko starne a vyšší vek je jedným z hlavných rizikových faktorov tohto ochorenia. Ak chceme nepriaznivé štatistiky meniť rýchlejšie, musíme dostať do prevencie širšiu populáciu, podporiť kolonoskopiu ako najúčinnejší skríningový nástroj a zároveň zlepšiť kvalitu epidemiologických dát. Bez presných dát totiž nevieme preventívne programy dostatočne vyhodnocovať ani riadiť,“ hovorí profesor Tibor Hlavatý, prezident Slovenskej gastroenterologickej spoločnosti.
Napriek priaznivejšiemu trendu po zohľadnení veku zostáva kolorektálny karcinóm v absolútnych číslach jednou z najväčších onkologických hrozieb na Slovensku. Podľa Global Cancer Observatory bolo v roku 2022 na Slovensku diagnostikovaných 4 219 nových prípadov kolorektálneho karcinómu, čo z neho robí najčastejšie diagnostikovaný zhubný nádor v krajine. Zároveň išlo o druhú najčastejšiu príčinu úmrtia na rakovinu, keď ochoreniu podľahlo 2 232 ľudí. V praxi to znamená, že si toto ochorenie vyžiada približne 46 životov každý týždeň.
Aj v európskom porovnaní patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s najhoršími výsledkami. OECD uvádza, že pri odvrátiteľnej úmrtnosti na kolorektálny karcinóm má Slovensko tretiu najvyššiu mieru medzi mužmi a piatu medzi ženami v Európskej únii. Zároveň však platí, že po zohľadnení veku populácie klesali tieto miery medzi rokmi 2011 a 2021 rýchlejšie než európsky priemer.
Absolútne čísla pozitívne nie sú
V absolútnych číslach sa však tento pozitívny posun zatiaľ neprepisuje do rovnako priaznivého obrazu. Slovensko totiž starne: podiel ľudí starších ako 65 rokov vzrástol z 11 percent v roku 2000 na 18 percent v roku 2023 a do roku 2050 má dosiahnuť 29 percent.
Gastroenterológovia upozorňujú, že kolorektálny karcinóm je ochorenie, ktorému sa dá vo väčšine prípadov predchádzať prevenciou. K nej patrí zdravý životný štýl. „Zamerať by sme sa mali na zdravú stravu s dostatkom vlákniny, pravidelnú pohybovú aktivitu, udržiavať zdravú hmotnosť a eliminovať zlozvyky ako fajčenie a nadmerný alkohol,“ približuje primárnu prevenciu chirurg Adam Györi zo zvolenskej nemocnice. Ako ďalej uviedol, spracované mäso obsahuje dusitany, dusičnany a pri tepelnom spracovaní aj chemické látky, ktoré vznikajú, keď mäso alebo ryby tepelne upravujeme pri vysokých teplotách, napríklad pri grilovaní, pečení alebo údení, ktoré sú karcinogénne.
„Pravidelná konzumácia, napríklad 50 gramov plátkovej salámy denne zvyšuje riziko ochorenia až o 15 až 20 percent. Neznamená to vynechať tieto produkty úplne, ale konzumovať ich s mierou a dopĺňať stravu vlákninou a antioxidantmi,“ prízvukuje doktor Györi. Ako dodal, kľúčový je aj pravidelný skríning, čiže test zo stolice alebo kolonoskopia.
Rakovina hrubého čreva totiž vzniká postupne z nezhubných polypov, ktoré je možné v 98 percentách prípadov odhaliť a odstrániť počas kolonoskopie. Napriek tomu sa Slováci preventívnym vyšetreniam vyhýbajú, najmä pre pretrvávajúci strach z bolestivého vyšetrenia.
Od roku 2019 funguje skríning rakoviny hrubého čreva prostredníctvom testu na skryté krvácanie v stolici. Účasť verejnosti je však nízka, absolvuje ho len približne 30 percent pozvaných, čo znamená, že väčšina populácie stále nevyužíva dostupnú možnosť včasného záchytu ochorenia.
„Rakovine hrubého čreva a konečníka vieme v mnohých prípadoch predísť alebo ju zachytiť v štádiu, keď je liečba výrazne úspešnejšia. Najväčším problémom dnes nie je samotné vyšetrenie, ale to, že ho ľudia odkladajú, najčastejšie kvôli strachu z bolesti,“ hovorí profesor Hlavatý. Preventívne možnosti sú pritom dostupné. Ľudia od 50 rokov majú každé dva roky nárok na test na skryté krvácanie v stolici a raz za 10 rokov na kolonoskopiu hradenú zdravotnou poisťovňou.
Pri pozitívnej rodinnej anamnéze sa odporúča absolvovať vyšetrenie o 10 rokov skôr, než bola diagnóza stanovená príbuznému. Zvýšené riziko majú aj pacienti so zápalovými ochoreniami čriev, diabetici, fajčiari a obézni ľudia. Ochorenie sa v počiatočných štádiách často neprejavuje alebo má nenápadné príznaky. Ak sa objavia varovné signály ako chudnutie, únava, krv v stolici, zmeny vyprázdňovania či bolesti brucha, býva už prognóza horšia a liečba náročnejšia.
Strach z bolesti by nemal byť prekážkou
Obavy z bolesti už dnes pritom nemusia byť dôvodom na odkladanie preventívnej kolonoskopie. Vyšetrenie sa dá absolvovať aj v analgosedácii, teda v utlmenom stave s podaním liekov na upokojenie a tlmenie bolesti. Pacient síce zostáva pri vedomí, no samotný výkon nevníma ako bolestivý.
„Od 1. januára je analgosedácia pri kolonoskopii hradená poisťovňami Dôvera a Union u vybraných poskytovateľov, ktorí majú k dispozícii anestéziologické ambulancie. Tento posun vítame, no považujeme ho zatiaľ len za prvý krok k zlepšeniu dostupnosti bezbolestnej kolonoskopie,“ hovorí Tibor Hlavatý. Sekcia ambulantných gastroenterológov upozorňuje, že na vykonávanie analgosedácie nie je nevyhnutná prítomnosť anestéziológa, a preto by sa úhrada mala rozšíriť aj na ďalšie pracoviská, ktoré spĺňajú odborné a bezpečnostné kritériá.
Lepšia dostupnosť bezbolestnej kolonoskopie by mohla, podľa odborníkov, výrazne zvýšiť účasť na skríningu a pomôcť zvrátiť nepriaznivý trend rastu počtu pacientov aj úmrtí. Dáta Všeobecnej zdravotnej poisťovne potvrdzujú, že prevencia je nielen medicínsky, ale aj ekonomicky výhodnejšia. Kým náklady na liečbu presiahli v roku 2024 sumu 62 miliónov eur, na preventívne aktivity smerovalo len 5,7 milióna eur.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
