Celoživotné riziko cievnej mozgovej príhody sa za posledných 20 rokov zvýšilo približne o 50 percent a odhaduje sa, že počas života ju prekoná jeden zo štyroch dospelých
Kým ešte pred niekoľkými rokmi sa na Slovensku lôžkové rehabilitačné pracoviská zatvárali, Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) dnes vyzýva krajiny, aby rehabilitáciu považovali za neoddeliteľnú súčasť liečby pacientov po cievnej mozgovej príhode (CMP).
Podľa rehabilitačných lekárov totiž nestačí pacienta zachrániť v akútnej fáze. Rozhodujúce je aj to, do akej miery sa dokáže vrátiť do samostatného života. WHO dokonca prijala v júli tohto roku historicky prvú samostatnú globálnu rezolúciu venovanú cievnej mozgovej príhode.
V rezolúcii Reducing the burden of stroke: strengthening prevention, acute care, rehabilitation and health system readiness vyzýva štáty na posilnenie prevencie, včasnej diagnostiky, akútnej liečby, rehabilitácie aj pripravenosti zdravotných systémov na rastúcu záťaž spojenú s CMP.
Dôvodom sú aj globálne čísla. Celoživotné riziko cievnej mozgovej príhody sa za posledných 20 rokov zvýšilo približne o 50 percent a odhaduje sa, že počas života ju prekoná jeden zo štyroch dospelých. „Choroba samotná sa nezmenila. Zmenil sa náš životný štýl. Sedavý životný štýl, málo pohybu, stres spôsobili, že už tridsiatnici sa liečia na vysoký krvný tlak, majú vysoké hladiny cholesterolu, čo sú najhlavnejšie rizikové faktory pri vzniku CMP,“ upozorňuje Katarína Grebečiová, primárka Špecializovanej nemocnice FBLR Vitalita v Lehniciach.
Podľa nej zdravotníctvo v uplynulých desaťročiach výrazne napredovalo v akútnej starostlivosti o pacientov s CMP, následná rehabilitácia však nezískala porovnateľnú pozornosť. WHO však v novej rezolúcii zdôrazňuje práve potrebu dostupnej a dlhodobej rehabilitácie. Následky CMP totiž nemusia znamenať iba ochrnutie. Pacienti môžu stratiť schopnosť chodiť, používať ruku, prehĺtať, rozprávať či vykonávať základné každodenné činnosti. Objaviť sa môžu aj poruchy pamäti, správania a psychické problémy.
Zachránili sme život. Ale aký?
Práve v tomto bode prináša rezolúcia WHO dôležitú zmenu pohľadu. Svetová zdravotnícka organizácia stavia vedľa prevencie a akútnej medicíny aj rehabilitáciu. Moderná medicína urobila v liečbe CMP obrovský pokrok. Pri mozgovej príhode rozhoduje čas a rýchla odborná pomoc môže zachrániť život a obmedziť poškodenie mozgu. Z pohľadu pacienta však prepustením z akútneho oddelenia príbeh často iba začína.
„Ja by som úprimne povedala, že je to ešte dôležitejšie víťazstvo. Samozrejme sú pacienti bez akýchkoľvek, alebo len s minimálnymi následkami po prekonaní CMP. Väčšina pacientov však také šťastie nemá. Z ničoho nič sa im zmení život,“ vraví primárka. A táto zmena môže byť drastická. „Zrazu nevedia hýbať polovicou tela, nedokážu používať ruku, nevedia sa najesť, zabieha im, dusia sa, lebo nevedia prehltnúť sústo. Nevedia si sadnúť, postaviť sa. Nepociťujú nutkanie na močenie, stolicu, sú plne odkázaní na starostlivosť druhej osoby.“
Mozgová príhoda pritom nemusí človeku vziať iba pohyb. „Často býva postihnutá reč, ostanú prakticky nemí, nevedia si spomenúť na slová, pomenovania, nespoznávajú svoju najbližšiu rodinu. Stane sa, že sa úplne zmení osobnosť pacienta, ostanú agresívni, depresívny, plačliví, v noci kričia. Kvalita života je prakticky nulová,“ dodala.
Práve preto WHO upozorňuje aj na afáziu a ďalšie následky CMP a žiada, aby dostupná a dlhodobá rehabilitácia nebola iba dodatkom k liečbe, ale jej neoddeliteľnou súčasťou.
Akútna liečba alebo rehabilitácia?
Pri cievnej mozgovej príhode sa roky kladie dôraz na to, že o živote pacienta rozhodujú minúty. Čím skôr dostane odbornú pomoc, tým väčšia je šanca obmedziť poškodenie mozgu. Lenže súboj s časom sa nekončí stabilizáciou pacienta.
„Čím skôr pomôžem mozgu, tým menší následok,“ hovorí doktorka Grebečiová. Podobné pravidlo totiž podľa nej platí aj pre rehabilitáciu. „Čím skôr sa začne s rehabilitáciou, tým je väčšia šanca na obnovu motorických, mentálnych funkcií. S pacientom sa začína cvičiť už na neurologickej JIS v akútnej fáze hospitalizácie, čo výrazne zlepšuje prognózu pacienta,“ uviedla.
Akútna medicína a rehabilitácia preto nie sú dve konkurenčné časti liečby, medzi ktorými si treba vybrať tú dôležitejšiu. Prvá rozhoduje o prežití a rozsahu poškodenia mozgu. Druhá do veľkej miery rozhoduje o tom, čo človek so zachráneným životom ešte dokáže. Či bude schopný chodiť. Sám sa najesť. Rozprávať. Vrátiť sa k rodine, prípadne do práce. Alebo bude dlhodobo odkázaný na pomoc iných.
Ešte nedávno sme rehabilitačné pracoviská zatvárali
Práve tu sa globálna rezolúcia WHO stretáva so slovenskou realitou. Na otázku, či sme počas posledných desaťročí venovali viac pozornosti tomu, aby pacient CMP prežil, než tomu, ako bude po nej ďalej žiť, odpovedá primárka jednoznačne. „Áno. Nie je to tak dávno, čo sa zatváralo jedno lôžkové rehabilitačné pracovisko za druhým.“ Situácia sa podľa nej v posledných rokoch zlepšila. Vznikli nové neurorehabilitačné alebo klasické rehabilitačné lôžkové zariadenia. Problém sa však presunul inde. „Kapacity sa za posledných päť rokov zvýšili. K nám je momentálne čakacia doba na príjem na hospitalizáciu týždeň. Problém vidím v nedostatočnom financovaní zo zdravotných poisťovní. Platby od poisťovní nepokryjú naše reálne náklady,“ upozorňuje primárka. Dôsledkom nie je iba ekonomický problém zdravotníckych zariadení. V konečnom dôsledku ho môže pocítiť pacient.
„Nevieme modernizovať, zakúpiť prístroje na robotickú rehabilitáciu, ktorá by imobilným pacientom bola veľmi nápomocná. Pacienti si musia rôzne služby doplácať, čím sa rehabilitácia stáva nedostupnejšou.“ Svetová zdravotnícka organizácia pritom vyzýva štáty práve na posilňovanie dostupnosti rehabilitácie a využívanie moderných riešení.
Problémom však podľa primárky nie sú iba peniaze. Na otázku, či bola rehabilitácia v porovnaní s akútnou medicínou dlhodobo podceňovaná, odpovedá bez váhania: „Áno a stále podceňovaná je. V očiach mnohých sme len ‚telocvikári‘.“ Komplexná rehabilitácia pacienta po CMP pritom zďaleka nie je iba cvičením ochrnutej ruky alebo nohy. Následky mozgovej príhody môžu zasiahnuť pohyb, reč, prehĺtanie, pamäť, myslenie, schopnosť vykonávať každodenné činnosti aj psychiku človeka. Cieľom preto nie je iba rozhýbať pacienta. Cieľom je dostať ho čo najbližšie k životu, ktorý viedol pred príhodou.
Pacienti prichádzajú aj rok po príhode
Možno najväčším problémom slovenskej rehabilitácie pritom nemusí byť ani nedostatok lôžok. Je ním informovanosť. „Čo je však znepokojujúcejšie je, že pacienti nevedia aké majú možnosti následnej rehabilitačnej liečby. Čo preplatí poisťovňa, na čo majú nárok.“ V praxi nastávajú situácie, ktoré by sa pri dobre fungujúcom systéme následnej starostlivosti nemali stávať. „Často sa stane, že prídu pacienti po roku od príhody, bez akejkoľvek predchádzajúcej rehabilitácie, že im nikto o nej nepovedal. Pacienta nestačí zachrániť. Zdravotný systém musí vedieť, čo s ním bude nasledujúci týždeň, mesiac aj rok,“ prízvukuje.
Čo je vlastne úspešná liečba?
Ak by Svetová zdravotnícka organizácia o desať rokov hodnotila, či rezolúcia priniesla výsledok, podľa primárky by mali rozhodovať dva ukazovatele. „Určite menej mozgových príhod a invalidity.“ Pre pacienta a jeho rodinu je však výsledok ešte osobnejší. Úspechom nie je iba okamih, keď lekári oznámia, že človek prežil. Je ním aj deň, keď sa dokáže posadiť. Keď urobí prvé kroky. Keď sa sám naje. Keď opäť vysloví meno svojho blízkeho. Keď sa môže vrátiť domov a nepotrebuje dvadsaťštyrihodinovú pomoc iného človeka.
Pri cievnej mozgovej príhode už nestačí počítať iba zachránené životy. Čoraz dôležitejšie bude počítať aj ľudí, ktorým sa ich podarilo vrátiť. Rovnako ako pri akútnej liečbe zohráva významnú úlohu čas aj pri rehabilitácii.
„Čím skôr s ňou začneme, tým je väčšia šanca na obnovu motorických a mentálnych funkcií. S pacientom sa začína cvičiť už na neurologickej JIS v akútnej fáze hospitalizácie, čo výrazne zlepšuje prognózu pacienta,“ vysvetľuje primárka. Čo teda dnes znamená úspešne liečiť cievnu mozgovú príhodu? Primárka má jasnú odpoveď: „Jednoznačne ak vie pacient žiť naďalej plnohodnotne.“
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
