Najčastejšie postihujú mladšie vekové kategórie a osoby v strednom veku, kým u starších ľudí je ich výskyt menej častý
Počet pacientov s mykoplazmovými infekciami stúpa. Mykoplazmy patria medzi tzv. atypické respiračné patogény, ktoré sa začali intenzívne sledovať až v 90. rokoch minulého storočia. Medzi atypické respiračné patogény, ktoré ohrozujú dýchacie cesty okrem Mycoplasma pneumoniae patria aj chlamýdie a legionella species.
„Práve v minulom roku sme zaznamenali výrazný nárast výskytu mykoplazmových infekcií. Prvé zvýšenie počtu prípadov nastalo už v auguste 2024, pričom infekcie pokračovali cez jeseň až do Vianoc. Po sviatkoch došlo k miernemu poklesu, no od polovice januára 2025 evidujeme ich pretrvávajúci výskyt,“ uviedla pneumologička Nemocnice AGEL Levice MUDr. Anna Forgáčová.
Podľa nej sa mykoplazmové infekcie vyskytujú pomerne často a netreba ich podceňovať, ale ani z nich robiť zbytočného strašiaka. Najčastejšie postihujú mladšie vekové kategórie a osoby v strednom veku, kým u starších ľudí je ich výskyt menej častý. Výskyt mykoplazmových infekcií prebieha vo viacročných cykloch a nie je sezónne obmedzený – infekcie sa môžu objaviť nielen v zimných či jesenných mesiacoch, ale aj počas leta.
Príznaky a diagnostika
Inkubačná doba mykoplazmovej infekcie sa pohybuje od 1 do 3 týždňov. Infekcia sa prenáša kvapôčkovou cestou pri kašli alebo kýchaní. „Medzi prvotné príznaky patrí horúčka, bolesť hlavy a hrdla, ku ktorým sa postupne pridružuje suchý kašeľ alebo kašeľ s obťažným vykašliavaním hlienu. U približne 20 percent pacientov môže infekcia prebiehať bez príznakov, zatiaľ čo 70 percent infikovaných pacientov má tonzillofaryngitídu alebo tracheobronchitídu. Pri komplikáciách sa môže rozvinúť pneumónia, ktorá sa prejavuje pretrvávajúcou horúčkou, únavou, ťažkým kašľom a dýchavicou,“ dodala MUDr. Forgačová.
Diagnostika mykoplazmovej infekcie sa vykonáva najčastejšie sérologicky, na základe detekcie protilátok v triede IgM a IgA. Pri pneumónii röntgenologické snímky pľúc odhaľujú škvrnito-pruhovité zatienenia, ktoré môžu pretrvávať aj niekoľko týždňov po liečbe.
Liečba a odporúčania
Pri potvrdení mykoplazmovej infekcie sú podľa pneumologičky liekom voľby makrolidové antibiotiká. V prípade alergie na makrolidy sa u dospelých pacientov pristupuje k tetracyklínovým antibiotikám a pri rezistencii na tieto skupiny liekov sa používajú respiračné chinolóny, ako levofloxacín alebo moxifloxacín. Ako dodala, nekomplikované infekcie sa liečia 7-10 dní, pneumónia u pacientov mladších ako 65 rokov sa zvyčajne lieči 14 dní. „Imunokompromitovaní pacienti a pacienti nad 65 rokov vyžadujú liečbu fluorovanými chinolónmi po dobu 21 dní,“ dodala.
Počas infekcie sa tvoria zápalové cytokíny, ktoré dráždia kašľové receptory a spôsobujú pretrvávajúci kašeľ aj po vyliečení infekcie. Tento postinfekčný kašeľ môže trvať aj niekoľko mesiacov a u niektorých pacientov spôsobiť astmatické príznaky, ako pískanie na prieduškách a pocit nedostatku vzduchu. „Hoci mykoplazmy neraz spôsobujú nepríjemné a dlhotrvajúce ťažkosti, vo väčšine prípadov nepredstavujú vážnejšie nebezpečenstvo,“ hovorí MUDr. Forgáčová.
Ako dodala, ambulantná liečba je často dostatočná, avšak v posledných rokoch sa pneumológovia častejšie stretávajú s rezistenciou na makrolidové antibiotiká, čo vedie k zvýšenej potrebe použitia respiračných chinolónov. „Pre verejnosť ostáva dôležité dodržiavať preventívne opatrenia, ako je hygiena rúk, nosenie respirátorov v sezónnych obdobiach vysokého výskytu infekcií a vyhýbanie sa kontaktu s infikovanými osobami“, dodala.
