Na liečbu vzácneho Dravetovej a Lennoxovho-Gaustatovho syndrómu sú odporúčané protizáchvatové lieky. Najnovším z nich je fenfluramín, známy aj pod názvom Fintepla
Liek podľa štúdií prispieva okrem zníženia počtu záchvatov k zlepšeniu kognitívnych funkcií pacientov, ktorí v mnohých prípadoch nie sú schopní samostatného života.
Dravetovej syndróm
Dravetovej syndróm je závažná progresívna epileptická encefalopatia, ktorá je spôsobená mutáciou génu SCN1A. Prejavuje sa už v dojčenskom veku u dovtedy zdravých detí. Ako upresňuje neurologička Angela Baranová, prvé záchvaty sa môžu objaviť pri prvom febrilnom, teda horúčkovitom ochorení alebo po vakcinácii. „Tieto záchvaty môžu byť považované za febrilné kŕče, no na rozdiel od jednoduchých febrilných kŕčov môžu byť asymetrické, jednostranné, trvajú dlhšie a v najhoršom prípade môžu prejsť do stavu status epilepticus. To znamená, že ani po piatich minútach záchvaty neustávajú a môžu trvať viac ako 30 minút. Dieťa nenadobúda vedomie a stav vyžaduje hospitalizáciu,“ priblížila lekárka.
Záchvaty sú najčastejšie myoklonické, ale môžu sa objaviť aj atonické, tonické, generalizované tonicko-klonické záchvaty či absencie. Väčšinou sú provokované horúčkou, ale tiež kúpaním v teplej vode alebo zmenou teploty vonkajšieho prostredia. Môžu byť vyvolané blikavým svetlom, niekedy aj rôznymi geometrickými obrazcami.
Zaujímavosťou je, že na elektroencefalografii (EEG) v bezzáchvatovom období je primeraný nález a na magnetickej rezonancii mozgu nie sú prítomné patologické zmeny.
V neskoršom období sa charakter záchvatov mení. Zhoršuje sa chôdza, je nestabilná, prítomný je tras končatín a neobratnosť v jemnej motorike. „Deti s Dravetovej syndrómom trpia závažnými poruchami mentálneho vývinu. Dochádza k zhoršovaniu kognitívnych funkcií, k poruchám správania, ako aj k poruchám spánku,“ vysvetlila neurologička.
Medzi sprievodné poruchy Dravetovej syndrómu patria problémy s rastom a prijímaním potravy, stomatologické problémy, časté infekcie dýchacích ciest, poruchy motoriky, oneskorenie reči, znaky autistického spektra, nepozornosť a hyperaktivita či poruchy spánkového cyklu. Dôsledkom nedostatočnej liečby záchvatov sa znižuje kvalita života pacientov a zvyšujú náklady na využívanie zdravotnej starostlivosti a predčasné úmrtia.
Lennoxov-Gaustatov syndróm
Lennoxov-Gaustatov syndróm v porovnaní s Dravetovej syndrómom začína medzi druhým až piatym rokom života. Prejavuje sa rôznymi typmi záchvatov, ktoré sa časom môžu meniť. U pacientov dochádza k častým, nebezpečným a vyčerpávajúcim záchvatom až stokrát za deň, ktoré môžu mať za následok pády, vážne zranenia či dokonca smrť.
Okrem farmakorezistentných záchvatov majú pacienti zhoršené kognitívne funkcie, poruchy správania aj mentálne postihnutie. Takmer všetci pacienti majú záchvaty, ktoré pretrvávajú až do dospelosti a väčšina z nich nie je schopná samostatného života.
Na rozdiel od Dravetovej syndrómu má Lennoxov-Gaustatov syndróm typický EEG obraz. Príčina vzniku ochorenia je rôzna. „Môžu to byť štrukturálne zmeny na mozgu, metabolické poruchy, taktiež sa môže vyvinúť po neuroinfekcii či úraze,“ dodala A. Baranová.
Lennoxov-Gaustatov syndróm spôsobuje výrazné oneskorenie vývoja alebo stratu vývojových schopností, pričom až 90 percent detí je mentálne postihnutých. Súčasná liečba pacientov so syndrómom je nedostatočná a neoptimálna.
Ako prebieha liečba?
Liečba oboch syndrómov je komplikovaná, keďže záchvaty sú farmakorezistentné. V úvode lekári najčastejšie používajú širokospektrálny protizáchvatový liek valproát sodný, ktorý však v monoterapii zvyčajne nestačí.
„Následne pridávame iné lieky, podľa toho, aký typ záchvatu u pacienta prevláda. Bohužiaľ, niektoré lieky môžu síce potlačiť určitý typ záchvatov, ale na druhej strane môžu zhoršiť iný typ záchvatov, preto je liečba individuálna a takzvane šitá na mieru. Musíme brať do úvahy aj nežiaduce účinky, ktoré sa môžu zvýrazňovať pri kombinácii rôznych protizáchvatových liekov,“ podotkla neurologička.
Prelomový liek
V prípade Dravetovej syndrómu preukázal liek Fintepla zníženie počtu záchvatov minimálne o 50 percent v porovnaní s placebom. Medián intervalov bez záchvatov bol dlhší, konkrétne až do 25 dní. Najčastejšie nežiaduce účinky zahŕňali hospitalizáciu pre status epilepticus. Celkovo sa vyskytli v desiatich percentách pacientov. Podľa bezpečnostnej analýzy sa liek považuje za dobre tolerovaný a najčastejšími nežiaducimi účinkami, ktoré sa objavili, bola znížená chuť do jedla, únava a hnačka. V jednej zo štúdií zasa liek preukázal klinicky významné zníženie záchvatov až o 70,6 percenta na konci druhého mesiaca štúdie, ktoré pretrvávalo počas celého hodnoteného obdobia.
Pri liečbe Lennoxovho-Gaustatovho syndrómu liekom Fintepla dosiahol väčší podiel pacientov pokles frekvencie záchvatov s pádom do 28 percent. Pri hodnotení celkového dojmu klinického zlepšenia zároveň preukázal významné zlepšenie stavu pri signifikantne väčšom podiele pacientov v porovnaní s placebom. Najčastejšími nežiaducimi účinkami, ktoré sa objavili, bola znížená chuť do jedla, somnolencia a únava. U žiadneho pacienta sa nezaznamenal prípad ochorenia srdcových chlopní alebo pľúcnej artériovej hypertenzie, ktoré sa vyskytujú pri dostupnej liečbe.
Skúsenosť neurologičky
Neurologička A. Baranová opísala osobnú skúsenosť s liečbou pacienta liekom Fintepla. „V starostlivosti mám pacienta s Dravetovej syndrómom, ktorý užíva fenfluramín od decembra minulého roku. Viem o ďalšom dievčatku v sledovaní na strednom Slovensku, ktoré tiež užíva tento liek. Pri týchto dvoch pacientoch vidíme výrazné zlepšenie. Po tom, ako môj pacient začal s liečbou fenfluramínom, nemal záchvat 45 dní,“ uviedla.
Neskôr sa u pacienta záchvaty objavili, a to počas prolongovaného ochorenia dýchacích ciest, no ani počas choroby neboli také intenzívne ako pred začatím liečby Finteplou. Po odoznení ochorenia sa u pacienta s Dravetovej syndrómom záchvaty neobjavili zhruba ďalšie tri týždne. „Môžem skonštatovať, že minimálne pri tomto pacientovi vidím výraznú redukciu záchvatov,“ dodala lekárka.
No zredukovanie počtu a intenzity záchvatov nie je jediným benefitom liečby fenfluramínom. Pacientovi A. Baranovej sa po užívaní lieku zmiernili prejavy ataxie, je stabilnejší pri chôdzi a dokáže prejsť sám väčšiu vzdialenosť. Pedagógovia zo špeciálnej školy, ktorú pacient navštevuje, podľa lekárky tiež potvrdili, že dieťa lepšie komunikuje a viac sa zapája do učebného procesu. Takéto zlepšenie stavu pritom lekárka pri liečbe syndrómu dostupnými liekmi z verejného zdravotného poistenia neregistrovala.
„Mám skutočne veľmi dobrú skúsenosť. Rovnako druhá pacientka zo stredného Slovenska, ktorá liek užíva, má menej záchvatov a nie sú také intenzívne. Je to síce iba malá vzorka pacientov a liek užívajú krátko, no u oboch vidíme, že sa majú lepšie,“ podotkla neurologička.
Poisťovne liek nehradia automaticky
Liek Fintepla je v súčasnosti v kategorizačnom procese. Držiteľ registrácie podal žiadosť o zaradenie do zoznamu kategorizovaných liekov koncom septembra 2023, no ministerstvo zdravotníctva o žiadosti zatiaľ nerozhodlo. Pacientom ho preto môžu zdravotné poisťovne hradiť na takzvanú výnimku. Zdravotná poisťovňa Union uviedla, že liek uhradila celkovo dvom poistencom, pričom išlo o deväť balení v sume 13 409 eur. Zdravotná poisťovňa Dôvera eviduje od augusta 2023 sedem žiadostí o schválenie úhrady lieku, pričom jednu z nich schválila.
Všeobecná zdravotná poisťovňa aktuálne neuhrádza spomínaný liek žiadnemu pacientovi. Poisťovňa je názoru, že ak sa liečba určitým liekom stáva štandardnou či jedinou terapeutickou alternatívou, liek by mal byť kategorizovaný a dostupný pre každého pacienta, ktorý spĺňa indikačné kritériá.
