Politici by mohli začať tréningom využívania chrbtovej kosti. Pre tých, ktorí ju nemajú odporúčam nácvik pohľadu občanom do očí
Nesystémové poplatky pri každej návšteve lekára, predražené nákupy v nemocniciach, neschopnosť kontrolovať podriadené organizácie, zamestnávanie známych a kamarátov na dohody v štátnych inštitúciách, dlhy, ktoré nik neplatí, faktúry po splatnosti, ktoré nikoho netrápia, nezaplatené sociálne odvody, za ktoré nikto neberie zodpovednosť a nikdy ich nikto riadne nesplatí, netransparentné tendre za MILIARDY eur daňových poplatníkov pre vybraných kamarátov, ktorým politici dlžia za podporu vo voľbách, neschopnosť centralizovať nákupy špeciálneho zdravotníckeho materiálu, liekov a techniky iba preto, lebo to niekomu nevyhovuje, obsadzovanie najvyšších postov neskúsenými ľuďmi, ktorí v zdravotníctve v živote nepracovali, neschopnosť transformovať nemocnice na akciové spoločnosti iba preto, lebo je to pre niekoho nepríjemná zmena, neschopnosť nastaviť tvrdé rozpočtové opatrenia, ktoré by odvrátili dlhy v nemocniciach.
Toto je iba časť problémov, na ktoré vedenie ministerstva zdravotníctva a vládu Slovenskej republiky roky upozorňujú odborníci, analytici, dokonca štátni úradníci. Recept na to, ako ušetriť milióny eur je každému veľmi dobre známy. Vláda sa však namiesto toho, aby urobila poriadok vo vlastných radoch prichýlila k najjednoduchšej, najpohodlnejšej, najlenivejšej a najmenej efektívnej ceste, ako dostať do štátneho rozpočtu viac peňazí. Nepredstavila žiadne opatrenie, ktorými by začala šetriť. Napríklad v sektore zdravotníctva.
Arogantné rozhodnutia najmocnejších sú výsmechom do tváre všetkým, najmä tým, ktorí sa snažia využiť svoj potenciál najlepšie ako vedia. A čo dostanú za svoju snahu? Odporúčanie od ministra financií Ladislava Kamenického, aby sa neobávali, pretože ak si džemy budú variť doma, DPH im na výsledný produkt nevzrastie. Po tejto informácií si musel nejeden z nás vydýchnuť. Aspoň tie domáce džemy zostanú „lacné“. Presne tak, ako to kedysi pán prezident Peter Pellegrini sľuboval pri potravinách. Akurát svoj sľub nestihol naplniť, lebo sa odpratal na pohodlné miestečko.
Ale vráťme sa k podstate. Aby vláda dokázala ušetriť 2,7 miliardy eur, rozhodla sa zvýšiť občanom sociálne a zdravotné odvody. Síce budeme všetci platiť viac, ale aspoň budeme navštevovať rovnako plesnivé nemocnice, uhýbať sa padajúcim stropom v štátnych zariadeniach, odháňať holuby či po chodbách nemocníc naháňať šváby. Prípadne si počkáme na vyšetrenie o niekoľko týždňov a mesiacov dlhšie, u lekára zaplatíme z vrecka o niečo viac a budeme radi, ak sa k lekárovi vôbec dostaneme.
Aby sme neodbočili od zabehnutej reality, „pevne verím“, že spriaznení ľudia najmocnejších sa budú môcť rovnako, aspoň ako doteraz, spoľahnúť na kamarátov ministrov, manažérov, riaditeľov, ktorí ich iste nenechajú „v štichu“ a nejaké imaginárne miestečko na dohodu im snáď nájdu. Veď čo by to bolo za tradičnú slovenskú politiku, keby sa už ani vybraní jedinci nemohli spoľahnúť na kontakty na najvyšších miestach.
Nuž, ako dodal pán minister financií, kto nerozumie matematike, mal by si ju doštudovať. Akosi mi to nesedí so sľúbeným „neznižovaním sociálneho štandardu ľudí na Slovensku“. A nazvať „veľkým šetrením v štáte“ obmedzenie nakupovania nových vozidiel či nerealizovanie nákupov, ktoré nie sú prioritou je príliš odvážnym, až arogantným tvrdením v tejto súvislosti.
Obávam sa, že kompetentní by si toho mali doštudovať omnoho viac, než iba matematiku. Začať by mohli napríklad tréningom využívania chrbtovej kosti. Pre tých, ktorí ju nemajú odporúčam nácvik pohľadu občanom do očí.
