Tak ide o systémové zmeny v zdravotníctve alebo nie? Ak áno, prečo by mal o nich diskutovať minister zdravotníctva len s Lekárskym odborovým združením, ktoré momentálne zastupuje len 3300 lekárov a nie 80 tisíc zdravotníkov?
Táto vláda, od svojho vzniku, robí jeden prešľap za druhým. Jej kroky, od zrušenia Špeciálnej prokuratúry, cez zmenu Trestného zákona, až po jej zahraničnú politiku „na štyri svetové strany“ (v skutočnosti len na tú východnú) podnecujú lucidného človeka až k myšlienkam na odchod z krajiny.
Arogantné zrušenie (bez predchádzajúcej diskusie) už dohodnutého a podpísaného memoranda (bez ohľadu na to, akým spôsobom to bolo za bývalej vlády realizované) a teda najmä stopnutie zvyšovania platov lekárov a sestier, tiež nebol rozumný krok, najmä poznajúc povesť Lekárskeho odborového združenia.
Toľko na úvod. Pretože každý názor, ktorý si dovolí oponovať súčasným krokom lekárskych odborov je momentálne vo verejnosti považovaný automaticky za provládny. Nie, nie je.
Ale to, že minister zdravotníctva už tri týždne pravidelne rokuje s odbormi a hľadá riešenia, je fakt. Že významnú časť memoranda chce naplniť a realizuje aj patričné kroky, je tiež fakt. A potvrdili to po pondelkovom rokovaní aj členovia odvetvovej tripartity, teda zástupcovia nemocníc, ambulancií, aj ďalších odborárov, ktorí zastupujú ďaleko väčší počet zdravotníkov ako LOZ.
Peter Visolajský tvrdošijne trvá na tom, že odborárom nejde o platy, ale o systémové zmeny. Potom je ale nepochopiteľné, prečo ho nepríjemne prekvapilo, až urazilo, že si Kamil Šaško dovolil zvolať mimoriadnu tripartitu, kde sú zastúpené všetky strany, teda aj riaditelia nemocníc, odborov zastupujúcich všetkých zdravotníkov aj ambulancie, a nerokoval len s nimi.
Tak ide o systémové zmeny v zdravotníctve alebo nie? Ak áno, prečo by mal o nich diskutovať minister zdravotníctva len s Lekárskym odborovým združením, ktoré momentálne zastupuje len 3300 lekárov a nie 80 tisíc zdravotníkov, ktorých na Slovensku máme? K systémovým zmenám, ktoré sa majú dotknúť napríklad platieb zdravotných poisťovní nemocniciam, nemajú čo povedať zástupcovia nemocníc? K peniazom v rezorte nemajú čo povedať zástupcovia ambulancií? K dodržiavaniu Zákonníka práce a katastrofálnym pracovným podmienkam v nemocniciach nemajú čo povedať zástupcovia odborov všetkých zdravotníckych pracovníkov? Naozaj?
Zákaz akcioviek. Naozaj majú čo do toho hovoriť lekárske odbory? Umiestnenie národnej nemocnice. Naozaj o tom majú rozhodovať lekárske odbory? Najnovšie aj zákaz transformácie rezortných nemocníc (vnútra a obrany). Naozaj to majú prikazovať lekárske odbory? Z akého titulu? Kto im na to dal mandát?
Lekárske odborové združenie prekračuje všetky pomyselné hranice slušnej diskusie. Chce stále viac a viac. Aj veci, na ktoré nemajú ani mandát, veci, o ktorých nemajú prečo rozhodovať. Kroky, ktoré sa nedajú zrealizovať za týždeň, ale oni ich chcú hneď. HNEĎ. A najhoršie na tom všetkom je, že na rozdiel od takých učiteľov (ktorí sú taktiež pre spoločnosť dôležití), si to môžu dovoliť. Pretože ak jeden deň neprídu do práce učitelia, najväčší problém bude len to, kam na ten čas dajú rodičia dieťa. Ak neprídu jeden deň do práce lekári, niekto môže zomrieť.
Je najvyšší čas, aby si to uvedomili aj lekári, ktorí výpovede podali v dobrej viere, že niečo zmenia. Tento boj pod taktovkou Petra Visolajského a spol. sa ale mení na nechutnú frašku. Vrátane prekrúcania faktov a jeho osobných útokov na všetkých tých, ktorí si dovolia mu oponovať. Frašku s veľmi silnou pachuťou. Lebo tie platy sa im nakoniec zvýšia tak, ako chceli. Len tá nepríjemná pachuť ostane.
