Roky sa hovorí o tom, ako zdravotné poisťovne platia nemocnice. Že špecializované ústavy, ktoré sú akciovkami, sa nezadlžujú len preto, lebo sú nadštandardne platené
A takisto, že fakultné a univerzitné nemocnice majú dlhy preto, lebo sú platené slabo, a, naopak, najviac peňazí dostávajú súkromné nemocnice. Že Dôvera uprednostňuje nemocnice Penty.
Nuž, tak teraz to všetko padlo. Stačili údaje z Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý zverejnil platby za prvé tri štvrťroky minulého roka. A z nich vyplýva, že nie špecializované ústavy, ale detské nemocnice sú nadštandardne platené. Nie nemocnice Penty, ale zariadenia patriace Agelu majú výrazne vyššie platby.
Rozdiely sú priepastné. Sú zariadenia, ktoré dostávajú o polovicu menej peňazí, ako by mali, niektorým platia poisťovne ešte menej. Naopak, sú nemocnice, ktoré dostávajú oveľa viac, než by mali.
Najzaujímavejšie na celej analýze je, ako platí nemocnice štátna zdravotná poisťovňa. Ani nie, ako platí štátne nemocnice, ale skôr to, aké platby od nej dostávajú niektoré súkromné nemocnice. Veď vybaviť sa dá všeličo. Najmä v štátnych podnikoch. Stačí dosadiť toho správneho človeka. Vidíme to všade, takmer vo všetkých firmách a podnikoch, ktoré riadi štát. Viac k tomu netreba povedať.
Čo sa v analýze nepotvrdilo, je efekt krížového vlastníctva. Zdá sa, že agenda lekárskych odborov, istých bývalých šéfok istých úradov a niektorých opozičných politikov padla. Pretože nie, Dôvera neplatí „svojim“ nemocniciam, a nie, VšZP neplatí nadštandardne univerzitným a fakultným nemocniciam (i keď tento efekt krížového vlastníctva štátu z ich strany nikdy napádaný nebol).
Lebo poisťovňa Dôvera platí nemocnice Penty podobne ako ostatné nemocnice. A štátne nemocnice platí o 15 percent lepšie. Rovnako ani VšZP nezvýhodňuje štátne nemocnice a paradoxne nadpriemerne dobre platí Agel a iné súkromné nemocnice s výnimkou Penty.
Mätúce? Áno. Prekvapivé? Možno už ani nie. O vzťahoch šéfa tej (zatiaľ) menšej siete súkromných nemocníc a exministerky zdravotníctva, respektíve ďalších ľudí v štátnych inštitúciách sa už povedalo a popísalo veľa.
Preto je dobre, že vďaka novele zákona o zdravotných poisťovniach sa budú dáta o úhradách a produkcii nemocníc kvartálne zverejňovať. Aj to by malo vytvoriť tlak na zdravotné poisťovne, aby ich úhrady vo väčšej miere zohľadňovali skutočnú výkonnosť nemocníc. Nehovoriac o tom, že platby budú konečne viac transparentné.
A takto sme sa dostali až k požiadavkám lekárskych odborov. Lebo aj oni žiadajú reálne platby, ktoré by zohľadňovali skutočnú výkonnosť nemocníc. Len aby neostali prekvapení, keď audit ukáže, aká je skutočná efektivita jednotlivých nemocníc. Pretože už len také (neoficiálne) počty CT a MR vyšetrení v štátnych nemocniciach a u súkromných poskytovateľov čo–to naznačujú. Posúďte sami.
Počet CT vyšetrení v štátnom sektore sa údajne pohybuje na úrovni približne 30 vyšetrení denne a v prípade MR sa pohybuje denný počet vyšetrení medzi 10 a 15 (!). Neštátni poskytovatelia s výrazne menším počtom personálu zrealizujú denne zhruba 35 CT vyšetrení a 45 až 55 vyšetrení MR denne… Rozdiel je priepastný, a to aj v počte zamestnancov v týchto prevádzkach. A nie, v súkromných zariadeniach ich nie je viac.
Aby bolo jasné, fakultné a univerzitné nemocnice majú nezastupiteľnú úlohu v systéme zdravotníctva. Bez debaty. No systém u nás je tak neuveriteľne pokrivený, navyše popretkávaný nepochopiteľne vysokými privilégiami odborárov, ktorí ho krivia ešte viac. Výsledkom je, že teraz už naozaj, ale naozaj gro platieb od poisťovní pôjde v nemocniciach len na platy, a to aj pomerne významnému počtu zdravotníkov, ktorých slušne povedané, efektivita je otázna. A reforma zdravotníctva v nedohľadne. Že, pán minister.
