Kde je v tomto celom príbehu ministerka zdravotníctva, nevedno. O svojich (?) rozhodnutiach totiž mlčí.
Zdalo sa, že s definitívnym odchodom Richarda Strapka zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) odídu aj, jemne povedané, čudné praktiky, ktoré v najväčšej poisťovni panovali. Napríklad aj obrovské náklady na marketing a reklamu, ktorých azda jediným hmatateľným výsledkom bol tak akurát nemalý odlev poistencov zo štátnej poisťovne v rámci prepoisťovania.
Zablšené „našimi“ ľuďmi
Po jeho odchode sa na post šéfky VšZP vrátila Ľubica Hlinková, ktorá procesy nastavila tak, že sa poisťovňa začala zo skvelých manažérskych počinov bývalého vedenia spamätávať. Ale, ako si povzdychol jeden z bývalých zamestnancov poisťovne, ktorý odišiel za Strapkových čias, bývalý šéf to tam „zablšil“ svojimi ľuďmi tak kvalitne, že bola otázka času, kedy sa s riaditeľovaním Ľubica Hlinková rozlúči znova.
Zdá sa tak, že rezortu zdravotníctva vôbec nejde o ozdravenie najväčšej zdravotnej poisťovne. Hlinková totiž skončila aj napriek tomu, že sa jej podarilo dostať poisťovňu z červených čísel. A o to predsa ide. Teda, malo by ísť…
Je totiž absolútne nepochopiteľné, že sa do vedenia VšZP vracia pravá ruka Richarda Strapka. Toho Richarda Strapka, ktorý VšZP úspešne doviedol do historickej straty aj napriek tomu, že za jeho pôsobenia poisťovňa dostala finančnú injekciu 358 miliónov eur. Toho Richarda Strapka, ktorý poberal plat aj po svojom odchode, a presne toho Richarda Strapka, ktorého už len výber na post šéfa štátnej zdravotnej poisťovne vyvolával pochybnosti. Mimochodom, bolo by zaujímavé sa opýtať Mareka Krajčího, ako sa na svoj výber šéfa VšZP spred takmer štyroch rokov pozerá dnes a kto mu vlastne jeho meno našepkal…
Pravá ruka Strapka
Do predstavenstva VšZP sa totiž dostala Monika Beganová, ktorá bola vo VšZP, ako upozornila poslankyňa Jana Bittó Cigániková, zodpovedná za nákup zdravotnej starostlivosti, teda aj predražené zmluvy s laboratóriami. Bola teda šéfkou úseku nákupu zdravotnej starostlivosti v čase, keď sa VšZP dostala do historickej straty.
Návrat do poisťovne jej teda evidentne stojí za to, v kuloároch sa totiž hovorí o tom, že viaceré „zablšené“ oddelenia odmietali šéfke VšZP dodať požadované podklady potrebné na začatie auditu zmlúv, a to najmä tie, ktoré sa týkali zmlúv nákupu zdravotnej starostlivosti a marketingu. Áno, presne tak, podriadení odmietli splniť regulárnu žiadosť nadriadenej…
Nuž, zdá sa, že vyhráva ten, kto má ostré lakte a najmä silný žalúdok. Bývalý šéf Richard Strapko sa môže upokojiť, do poisťovne sa mu vrátila pravá ruka, ktorá sa už postará… A tak viac ako o plánoch zmeny loga VšZP za 80-tisíc eur či nadštandardných odmenách za jeho čias, čo zistil Hlinkovej audit, sa asi už nedozvieme. Kde je v tomto celom príbehu ministerka zdravotníctva, nevedno. O svojich (?) rozhodnutiach totiž mlčí.
Dôvod? A načo?
To, že sa po voľbách budú robiť čistky, bolo viac-menej jasné. Robí to tak každá vláda, každý minister. Doterajším zdvorilým zvykom však bolo aj zdôvodniť takéto rozhodnutia. Doteraz odvolaní riaditelia štátnych nemocníc, NCZI, ŠÚKL, a ani Hlinková z VšZP sa od ministerky zdravotníctva dôvody svojho vynúteného odchodu nedozvedeli.
Najväčší otáznik vyvoláva práve odchod šéfky VšZP, ktorej sa podarilo dostať poisťovňu z červených čísel a ktorá bola navyše v nemilosti bývalého ministra Mareka Krajčího. Človek by povedal, že v kombinácii s jej schopnosťami a žiadnymi kauzami, na rozdiel od jej niektorých predchodcov, by to aj mohlo stačiť na zotrvanie vo funkcii.
To by by sme však nemohli mať vládnu koalíciu, ktorú máme. Keď tak človek sleduje, čo stvárajú v iných rezortoch, nemôže sa dianiu v zdravotníctve vlastne ani čudovať. Veď aj inde sa vracajú „naši“ ľudia, ktorí tiež potrebujú „upratať“. A zdravotníci či nebodaj pacienti? Nepodstatné. Ako sa to hovorí? Nerušte, tu vládneme.
