Aktuálne: Minister („sic“) financií ponúka ministrovi zdravotníctva o 11 mil.
eur menej za svojich poistencov (t. j. politicky zmätených, pre systém ale najdrahších seniorov). Že sa nehanbí … Prečo?
V roku 2025 bol minimálny (!) odvod SZČO do zdravotného poistenia 107,25 €, v roku 2026 sa odvody plánujú zvýšiť o percento, zo štyroch na päť percent, čo je reálne o 25 percent (! – to jedno percento znie lepšie). Štát platí doteraz za svojich cca 50 eur za osobu (t. j. necelú polovicu) a ešte chce šetriť. Že viac nemá …
Verím, všetko niečo stojí, štátne financie sa míňajú, lacnejšie sa z nich už vraj nedá kúpiť nič: ani tryskové lietadlo pre ministerstvo dopravy, ani dva Bombardiery a nové mundúry pre ministerstvo obrany, ani nové hasičské autá a „kávové“ bundy pre ministerstvo vnútra, ani skromný bufet na Agrokomplexe pre ministra poľnohospodárstva, ani zbytočný pozemok a letenka do prvej triedy (za dcérou) pre ministerku kultúry, ani catering do lietadiel pre úrad vlády, a no a pre prezidenta nová vila (a balzam na pery – aby sa nezabudlo).
Je to pravda, ani ja už dnes nekúpim (ale z vlastných, nie štátnych!) ultrazvuk a iné technické zariadenia a citlivé prístroje (zabalené vo vate, aby sa nepoškodili) za tú istú cenu ako pred 15 rokmi. Vo vate, nie s vatou (!), aby bolo jasno. My zdravotníci vieme, čo je vata – také biele, nenápadné, a keď príde prievan, skončí to až v Dubaji, na Cypre alebo v Belize.
Že financie pre zdravotníctvo sú deficitné už roky, nie je nové poznanie. Zvýšené odvody od SZČO a zamestnávateľov v roku 2026 niečo prinesú (otázne, kde skončia a zvýšenie o 25 percent sa týka aj zdravotníkov). Redukcia platieb od štátu (ktorý 25 rokov platí koľko chce, resp. koľko mu po rozflákaní zostane) tomu nepomôže, práve naopak.
A pritom všetko zdraželo, všetko. Napríklad obedové menu za 3,50 eur spred 15 rokov dnes stojí najmenej 7 eur, teda nárast o sto percent. Pred 15 rokmi poisťovňa platila za jeden bod (zo zoznamu výkonov z roku 2004, ktorý nikdy nemal reálne definované obsahy a hlavne hodnoty výkonov) 0,55 SK, teda 0,01826 eur. Dnes mi podľa toho istého zoznamu platí za bod 0,02814 eur (kto má záujem, poskytnem zmluvy), teda nárast o 55 percent. Inak aj: najmenej štvrtina mojich nákladov je „v lufte“ … ak som vôbec pred 15 rokmi mal reálne hradené všetky náklady – jasné, že nemal. Čo s tým? Ak štát nemá (preflákal), doplatí pacient (volič).
Téma odôvodnenosti doplatkov, či poplatkov je obľúbená u všetkých poslancov bez rozdielu. Oblbujú voličov („zdravotníctvo je zadarmo“) koaliční, opoziční, perzekuční, kukuriční, nebetyční … všetci. Keby namiesto toho (ako legislatívny orgán) schválili v NR SR už raz aj normálny rozpočet pre zdravotníctvo (teda aj pre reálne platby štátu za svojich najdrahších poistencov), bolo by vyriešené. Za 25 rokov to neurobila ani jedna, ešte raz: ani jedna (!) vládna garnitúra. Lebo „že nemá“.
No a k tomu ešte jedna drobnosť, o ktorej všetci debatujú v opozícii, ale vo vláde zrazu zabudnú: schváliť niečo, čo by definitívne vyriešilo hmotnú zodpovednosť nielen vrcholných politikov, ale aj vládou nominovaných vedúcich zdravotníckych zariadení (rozpisovať nemusím, tých kazuistík už bolo na mraky), ušetrili by sme tú odfúknutú vatu … aj na potrebnú vatu.
Nerobím si ilúzie, že po prečítaní tohto textu zrazu niekto vo vláde precitne. To od tejto garnitúry nečakám – za posledný rok dokázala cynicky uraziť všetkých zdravotníkov okrem Kotlára a jeho podporovateľov, aj v SLK.
Preto neprecitne ani stále viac nepotrebná SLK na čele s predsedom Šimom, kryptodezolátom, v SLK nie jediným: ani na poslednom rokovaní Rada SLK nedokázala prijať žiadne stanovisko k tristnej situácii v zdravotníctve (napr. ku Kotlárovi s argumentom, že SLK sa nemá starať do politiky). Nespomínam si, k čomu relevantnému sa SLK za posledné roky vyjadrila, čo by mne ako lekárovi pomohlo. Jediné, čo v SLK „funguje“, je výpalníctvo – poplatky za odborné akcie bez toho, aby komora čokoľvek organizátorovi za to poskytla – inštitúcia je zrelá za zrušenie.
Na záver: dalo by sa aj tak, že mi je to v mojom veku a zažitými 45 rokmi v zdravotníctve jedno. Nie je, lebo bez fungujúceho a hlavne racionálne financovaného zdravotníctva spoločnosť nemá šancu prežiť … iba ak s ivermektínom.
Autor je ambulantný kardiológ a predseda Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy, komentáre a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
