Skutočný záujem nie je, lebo nie sú financie (resp. sú v Rogožnici, Sukošane, Hrnčiarovciach, Malante, Nórsku, Vietname, na Francúzskej Riviére a všelikde inde)
Všetky politické parlamentné strany sa v posledných rokoch „hlboko“ zamýšľali nad potrebou reformy princípov financovania jednotlivých segmentov zdravotníctva, aby bolo viac spravodlivé, objektívne a zároveň motivačné pre mladých lekárov, s cieľom zabezpečiť ich potrebný počet v slovenskom zdravotníctve. Útvar hodnoty za peniaze (ÚHP) pri ministerstve financií definuje deficit lekárov (podľa rôznych koeficientov) od 1200 do 3350. DRG systém nefunguje (nikdy reálne nezačal), absurdný rozdiel v princípoch financovania primárnej a sekundárnej sféry politici, analytici a iní kompetentní (?)-itici pomenovali opakovane ako neudržateľný, ale v skutočnosti sa zmenilo sa len málo: v primárnej ku kapitácii (t. j. paušálnemu príjmu) pribudla výkonnostná zložka, v sekundárnej bez kapitácie už 20 rokov (!) existuje len „doprznený“ Zajacov bodovník bez reálnej ceny výkonov.
Chirurgické odbory v posledných rokoch logicky ušli do jednodňovej chirurgie, na čo reagovali poisťovne zatiahnutím záchrannej brzdy v zmluvách, nakoľko vo finančne vykradnutom štáte bez reálnych príspevkov štátu za svojich poistencov na to nemajú zdroje.
Ambulanti v nechirurgických odboroch môžu ujsť akurát tak do zahraničia alebo znechutene do penzie – a aj sa tak deje. Výsledok? Nájsť dnes slušný termín do ambulancie kardiológie, pneumológie, alergológie, onkológie, nefrológie, psychológie (a ešte nebodaj detskej) je pre pacienta stále väčší problém, ak nie nemožné.
Kasa je prázdna, tak skoro iná nebude
Už pred skoro rokom som do Medicíny písal o „pilotnom projekte“ nového zoznamu výkonov. Netuším, kto všetko sú tí ko (-piloti), ale ten let (skôr úlet) ešte ani nezačal a už havaroval. Termín štartu sa opakovane posúva, súčasný minister rovnako ako tí predošlí prezentuje v médiách (rád), že „ASAP“, teda čo najskôr. Keď by aj zajtra: to, čo je na webovej stránke ministerstva zdravotníctva prezentované ako podklad k pilotnému projektu, je cca 200 výkonov v štyroch odboroch (z pôvodného vyše tritisíc položkového zoznamu z roku 2004), preklopených do „iného excelu“ z roku 2016.
Súčasne treba zdôrazniť, že ani jeden (!) z navrhovaných výkonov nemá určenú ani len pomernú hodnotu v bodoch, nieto ešte reálnu v eurách. Opakovane ponúkanú pomoc odbornej komunity pri tvorbe zoznamu s definovaním reálnych nákladov ministerstvo zdravotníctva odmieta. Dôvod? Vypočul som si ho osobne aj od vedenia jednej z poisťovní: kasa je prázdna, tak skoro iná nebude a definovanie reálnych cien by demaskovalo, koľko financií v zdravotníctve chýba.
Jedným z následkov je dlh štátnych nemocníc voči dodávateľom. Od minulého roku je predmetom žaloby zo strany EÚ. Štát oddlžuje, „aby nebola pokuta“, a tak na iné segmenty nezostáva. Že dlžoba vznikne znova, je jasné každému „neplochozemcovi“.
Analýza ÚHP stav popísala jasne: financie tečú už roky „našim externým“ (laboratóriá, CT, MRI, strava, lieky, materiál), investície sú „s povinnou vatou“ (tzv. model Paška). K platovému automatu nižšie. Tu sa však musím hlboko zamyslieť: realizácia spomínaného pilotného projektu „reálneho financovania špecializovanej ambulantnej sféry“ s úplným absentovaním definovania reálnej ceny výkonov (!) má stáť vraj päť miliónov eur. To mi hlava neberie … Ani vo sne (nie to v ebriete, špáratkovom tripe a v iných snežných raušoch) by ma nenapadlo, na čo chce ministerstvo zdravotníctva minúť spomínanú „päťku“ (keď reálne ceny stanovené nie sú). Hlásim sa k realizácii, aj keď ako nedôveryhodný nástenkár asi nemám šancu.
Navýšenie objemu financií pre segment nechirurgickej špecializovanej ambulantnej starostlivosti je viac ako urgentný. Žiaľ, o tento dôležitý segment nemá záujem nikto: ani „kukurične vyhorená“ Slovenská lekárska komora (kedysi dávno sa venovala problémom súkromníkov cez tzv. pracovné skupiny), ani odborné spoločnosti v rámci hibernujúcej Slovenskej lekárskej spoločnosti (v Káhirskom múzeu je ešte miesto). O hlavných odborníkoch už radšej nič.
Po revolúcii som nebol jediný inšpirovaný stážou vo fungujúcom zahraničí, kto navrhoval model fúzie SLS a SLK. Odborné spoločnosti s tradíciou a odborným kreditom by boli niečo ako odborné sekcie SLK (ktoré si pre ich personálne obsadenie nikdy odborný kredit nevybudovali) a dnešné prezídium SLS (s priemerným vekom 65 a absentujúcou aj vzdialenou väzbou na neštátnu sféru) by boli „slovútni páni profesori“ reprezentujúci lekársky stav kvázi čestná rada SLK. Návrh zapadol prachom. Pri autistickom chovaní spoločnosti („len aby sa preboha nič nemenilo“ a „bolo by menej prezidentov“), s nostalgiou za prvým májom, MDŽ a brigádami socialistickej práce tie inštitúcie už asi nikto k efektívnej práci pre súkromného lekára nezresuscituje.
Späť k financiám: lekári nemocníc majú platový automat, ich reprezentanti sa o jeho pretrvávanie znova postarali, podľa dát na stránke ministerstva zdravotníctva je nárast platu atestovaného lekára v nemocnici od roku 2013 (1493 eur) do roku 2023 (3027 eur) o 110 percent. Nezávidím, zaslúžia si (na debatu je miera zásluhovosti), aj tak ešte lekár nie je odmenený objektívne.
Horšie sa porovnáva súkromná ambulantná sféra. Náhodne, podľa popisu práce v OR SR, som vyhľadal eseročky v primárnej aj sekundárnej sfére na Slovensku. Analýzu z roku 2020 som doplnil o posledné štyri roky. Nie všetky eseročky už majú finančne ukončený rok 2024. To nie je podstatné rovnako ako rádové rozdiely vo výške tržieb (s.r.o. prevádzkujú jednu aj viac ambulancií, majú aj iné činnosti). Cieľom bolo zistiť percentuálny nárast u súkromných ambulantov za 12 rokov (spomínaní zamestnanci o 110 percent).
Existuje trvalý rozdiel v percentuálnom náraste tržieb v primárnej (PAS) a sekundárnej (ŠAS) ambulantnej sfére, a to z „jednej kopy deficitných financií“ (viď tabuľka: od roku 2012 u PAS nárast o 85 percent, u ŠAS nárast o 35 percent). Rovnako ako zamestnancom ani lekárom PAS dvojnásobný nárast skutočne nezávidím (stále to nie je objektívne ohodnotenie lekára), ale porovnanie spomínaných troch segmentov je nutné, aby bolo jasné, ako sa systém „stará“ o súkromného špecialistu.
Starý ešte možno, ale ten mladší už asi ťažko
Je jasné, že dvojnásobný nárast tržieb v PAS nie je spôsobený dvojnásobným počtom ordinačných hodín. Vysvetlenie je prosté: k paušálnej kapitácii pribudla výkonnostná zložka, súhlasím, lekára to motivuje. Či vždy aj správnym smerom (napr. v súvislosti s preventívnymi vyšetreniami), je iná, nie ľahká téma. Ale čo má motivovať špecialistu financovaného (bez paušálu) iba podľa počtu výkonov pri 20-ročnej realite neobjektívneho zoznamu, to mi uniká. Jednou z ciest motivovať špecialistu ešte pred avizovanou korekciou zoznamu výkonov s reálnymi cenami (stavme sa – nikdy nebude) je tzv. IPP (individuálna pripočítateľná položka). Jej hodnota kolíše, má reflektovať (vo svete nereálnych cien výkonov!) ekonomiku práce špecialistu (?).
Rokovanie na pôde VšZP so snahou korigovať absurdné parametre IPP pre ŠAS na reálne bolo žiaľ len s nekompetentným „kindermanažmentom“, pričom termín stretnutia si opakovane určila osoba z vedenia VšZP, ktorá nakoniec sama nemohla a rokovanie neviedlo k ničomu rovnako ako snahy odborných komunít pomôcť ministerstvu zdravotníctva pri tvorbe korektného zoznamu výkonov s reálnymi cenami.
Skutočný záujem nie je, lebo nie sú financie (resp. sú v Rogožnici, Sukošane, Hrnčiarovciach, Malante, Nórsku, Vietname, na Francúzskej Riviére a všelikde inde) a „dochtor sa nakoniec pre blaho ľudu zľutuje“ … Starý ešte možno, ale ten mladší už asi ťažko. V časoch trvalého rastu nákladov (pri jednotnom striktne negatívnom postoji všetkých politických strán k prípadným doplatkom) si vyberie ekonomicky istejšiu cestu aj za cenu zrady domoviny a jej novej hymny (ak by sa rozhodol pre prácu súkromníka – špecialistu), pri uvedených číslach skôr zostane navždy v istote v nemocnici, druh privátny špecialista skončí ako brontosauri.
Ak je dnes riešením hlavných problémov zdravotníctva žeň-šeň z Azerbajdžánu, čínska mastička od priateľa Si Ťin-pchinga, farár na oddelení, predražená Štefánikova nemocnica (… sa chudák obrátil v mohyle už trikrát), dve pohlavia (btw. nestačilo by len jedno?), kukuričná degenerácia až na pukance, „octovanie“ a očkovanie s čipom pre 5G sieť, tak najbližšie voľby (ak vôbec ešte niekedy budú), asi budem voliť (a so mnou mnohí ďalší) nohami – odchod do zaslúženej penzie. Veď lieči aj harmanček, cesnak, kombucha, Bukovského rady, ivermektín, dobré slovo sociálneho demokrata (s Rolexami na ruke) a ruský jogurt (si predstavte, ešte furt ho majú …).
Autor je ambulantný kardiológ a predseda Slovenskej spoločnosti pre ultrazvuk v medicíne
