Stanovovanie prahovej hodnoty lieku je v rukách odborníkov farmakoekonómov. Pre pacientov je zložitým a ťažko pochopiteľným mechanizmom, ako sa určuje cena za inovatívne lieky
Pri stanovovaní prahovej hodnoty je základným prvkom násobok HDP na obyvateľa. Koeficient v navrhovanej vyhláške namiesto dvoch typov výpočtov, ktoré sú dnes zakotvené vo vyhláške (č. 298/2022 Z. z. ), navrhoval tri typy koeficientov. Mohlo to viesť k tomu, že pri niektorých inovatívnych liekoch by prahová hodnota ostala zachovaná, pri niektorých by sa zvýšil tlak na zníženie cien v rámci vstupu, prípadne retroaktívne by sa vyvíjal tlak na zníženie ceny. Pri navrhovaných zmenách by možno niektoré lieky na náš trh v rámci kategorizácie nevstúpili. Pod ekonomickým tlakom nemožno donútiť výrobcov, aby znížili ceny na nižšiu úroveň ako v okolitých štátoch a rozhodli sa podať žiadosť na kategorizáciu inovatívneho lieku. Aj vzhľadom na to, že náš trh je pomerne malý a pre mnohých výrobcov je výhodnejšie dovážať inovatívne lieky na Slovensko vo výnimkovom režime. V minulosti sa pre ekonomický tlak v ňom ocitli aj štandardné lieky. Sťažuje to dostupnosť liečby pacientom a zdravotným poisťovniam, ktoré musia rozhodovať o tom, ktorým pacientom schvália liečbu pri zákonom stanovenom percentuálnom limite (z celkového objemu na lieky v roku 2025 – 2,9 percenta, v roku 2026 – 1,9 percenta), ktorý sa bude znižovať. Pretože sa očakávalo, že pri nastavení transparentnejších legislatívnych pravidiel budeme mať v systéme z roka na rok viac moderných kategorizovaných liekov. Žiaľ, opak je pravdou, pretože vstup liekov na náš trh sa v roku 2024 a v roku 2025 pozastavil a pribúda nám zbierok a prosieb pacientov o finančnú podporu pri úhrade liečby pacientov s ťažkými onkologickými, zriedkavými, neurologickými, autoimunitnými a mnohými ďalšími ochoreniami.
Napriek predošlým okrúhlym stolom o zmenách v liekovej politike ministerstvo zdravotníctva pristúpilo k úprave vyhlášky prahových hodnôt v skrátenom pripomienkovom konaní. Bez predloženia analýz a dát, ktorých liekov sa to dotkne pri vstupoch, ktorým sa môže znížiť cena na základe úprav prahových hodnôt, ktoré sa môžu rozhodnúť z nášho trhu odísť. Jediným kritériom uvedeným aj v dôvodovej správe k vyhláške bolo šetrenie financií a opieranie sa o nižšie prahové hodnoty pri vstupe liekov do kategorizácie v Maďarsku, ktoré má nižšiu dostupnosť inovatívnych liekov ako Slovensko alebo napríklad Česko, s ktorým by sme sa mali viac porovnávať.
AOPP dlhodobo upozorňuje na to, že je potrebné navýšiť odvody za poistencov štátu tak, aby najzraniteľnejšie skupiny poistencov a pacientov mali garanciu dostupných všetkých foriem zdravotnej starostlivosti, liečby a liekov.
V rámci pripomienkového konania sme upozornili aj na to, že okrem násobku HDP by sa mali zmeniť aj hodnoty medicínskej investície, čo v praxi znamená to, že požiadavku, ktorá sa vytvára v návrhu vyhlášky, by dokázalo splniť celosvetovo len päť liekov medzi rokmi 2010 a 2020.
K rozhodnutiu ministra stiahnuť vyhlášku o zmenách prahových hodnôt prispel vo veľkej miere tlak pacientskych organizácií, odborníkov a verejnosti. Rovnako ako minister aj my považujeme za potrebný otvorený dialóg medzi ministerstvom zdravotníctva, odborníkmi, pacientskymi organizáciami a farmaceutickými firmami, na základe ktorého sa stanovia jasné kritériá v oblasti prahových hodnôt, ich finančného krytia, so zohľadnením medicínskeho prínosu pri liečbe pacientov s najťažšími diagnózami.
Slovenskí pacienti si zaslúžia zdravotný systém, ktorý bude nielen finančne udržateľný, ale aj dostupný, spravodlivý a garantuje nám aj inovatívne formy liečby. Pretože zdravý človek či pacient so stabilizovaným ochorením je pre štát prínosom, nie záťažou.
Autorka je viceprezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
