Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP) dlhodobo upozorňovala na to, že zmeny v oblasti regulácie poplatkov a doplatkov v zdravotníctve stále nie sú vyriešené
Napriek tomu, že už druhá vláda po sebe si stanovila v rámci programového vyhlásenia, že cesta pacienta a nárok pacienta budú jednou z kľúčových priorít v rámci zlepšovania stavu nášho zdravotníctva a výsledkov v oblasti zdravia pre pacientov. Súčasná vláda vo svojom programovom vyhlásení uvádza, že pacient bude stredom celého snaženia sa o zlepšovanie zdravotníctva, že cesta pacienta sa nedá adresne nastaviť bez jasnej definície nároku pacienta, auditu doplatkov a poplatkov v súlade s legislatívou, následným nastavením čakacích lehôt či aktualizáciou minimálnych sietí poskytovateľov, ktoré jasne určia vecný, časový aj geografický nárok pacienta.
Napriek tomu stále nie je stanovené, na čo máme zo zdravotného poistenia nárok a čo si musíme zaplatiť. Do volieb sú dva roky, iba ťažko sa dá očakávať, že sa následne nastaví cesta a zodpovednosť za manažment pacienta. Pri prechode celým systémom v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Chýbala a chýba politická odvaha povedať ľuďom pravdu, že tých peňazí vo verejnom zdravotnom poistení máme o štyri miliardy eur menej ako napríklad v Česku. Štát síce navýšil o jedno percento odvody ekonomicky aktívnym poistencom, ale v rámci konsolidácie nenavýšil tento rok odvody za poistencov štátu. Ide o tri milióny osôb, čo je väčšina poistencov.
Cesta pacientov sa najčastejšie začína v ambulanciách, ktoré sú neštátnymi zariadeniami a dotkli sa ich konsolidačné opatrenia, platia transakčnú daň. Zrejme je výhodnejšie pre štát v tichosti tolerovať výber poplatkov v zdravotníctve ako priznať, že peniaze v štátnej kase chýbajú a rovnako v zdravotníctve, že navýšiť odvody za svojich poistencov je počas konsolidácie zložité a následne navýšiť cenové ohodnotenie výkonov v ambulanciách, v neštátnych zariadeniach, ktoré sa na rozdiel od štátnych nemôžu zadlžovať. Nešťastným riešením však je, ak nedostatok finančných zdrojov v zdravotníctve suplujú pacienti priamymi a rastúcimi platbami, poplatkami za služby, ktoré nie sú v rozpore so zákonom, sú skôr obchádzaním zákona.
Pravidlá v oblasti financovania zdravotníctva, nároku pacienta a poplatkov je nevyhnutné nastaviť. Ak sa nenájdu iné riešenia a boli by zavedené poplatky v zdravotníctve, je ich potrebné stanoviť a regulovať tak, aby boli zohľadnené dosahy na nízkopríjmové skupiny pacientov, aby bola pre nich vytvorená ochranná sociálna sieť. Nemôže sa stávať to, čo sa už v súčasnosti deje, že mnohí pacienti radšej nepôjdu k lekárovi, pretože nemajú z čoho zaplatiť 20-30 eur v ambulanciách, neštátnych zariadeniach. V niektorých prípadoch sú to už aj stovky eur.
V rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti politici aj analytici prišli s návrhmi na pripoistenie. To sa nestretlo s podporou verejnosti, pretože často je prezentované, že v súlade s ústavou má každý občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, len sa vynecháva tá druhá časť vety „za podmienok stanovených zákonom“ – a tie môžu byť rôzne. Možno by sa verejnosť nebránila pripoisteniu, ak by išlo o krytie nákladov nad rámec verejného zdravotného poistenia (dlhodobá starostlivosť, stomatologické výkony, rehabilitačná starostlivosť…), ktoré v súčasnosti pokrýva základnú zdravotnú starostlivosť tak, aby sa garancia pripoistenia vzťahovala aj na nízkopríjmové skupiny a nedochádzalo k diskriminácii jednotlivých skupín pacientov.
Nejasné a netransparentné pravidlá v oblasti poplatkov, nároku pacienta, vedú k devastácii zdravotníctva, vystupňovaniu nedôvery pacientov voči zdravotníkom, tí sú prví na rane, a následne voči politikom.
Autorka je bývalá prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov.
