Každý sa môže slobodne rozhodnúť, čo mu viac vyhovuje. Kým niektorí lekári dajú prednosť nemocnici, istote, ale aj službám v noci, iní sa rozhodnú pre riziko podnikania, neistotu, ale aj väčšiu slobodu
Odpoveď na otázku čo môže spadať do príjmu ambulancie sa hľadá ťažko. Ak sa pozrieme iba na činnosť ambulancie ako takej, možno hovoriť o príjmoch za poskytovanie zdravotnej starostlivosti, ktoré pochádzajú z podstatnej časti zo zdrojov verejného zdravotného poistenia alebo z priamych platieb za úhradu nezmluvných výkonov mimo verejného poistenia, či poplatkov súvisiacich s administratívnou činnosťou. Ak sa však pozrieme na ambulanciu ako na podnikateľa, teda spoločnosť s ručením obmedzeným, jej príjmy môžu, a často aj reálne pochádzajú z rôznych zdrojov. A to v rozsahu jej podnikateľského oprávnenia. Často ide o príjem z prenájmu, školiacej a prednáškovej činnosti, odborných štúdií, účasti na klinickom výskume, poradenstva ale aj z výkonu rôznych funkcií. Môže ísť v podstate o čokoľvek a v akejkoľvek výške, pričom tieto príjmy nevieme nijak odfiltrovať. Častokrát je v ňom príjem aj manžela či manželky a to bez ohľadu na fakt, že sa jedná o jednoosobovú s.r.o. Ak sa pozeráme na hospodárske výsledky cez dostupné dáta, dostávame často veľmi nesprávny pohľad na ekonomiku ambulancií. Jednoducho povedané príjem alebo obrat spoločnosti sa automaticky nerovná príjmu ambulancie.
Príjem ambulancií nie je pravidelný
Navyše ambulancie nedostávajú príjmy na pravidelnej báze. Ak hovoríme o bežnej ambulancii bez iných príjmov, najčastejšie ide o zmluvné ambulancie, ktoré majú svoje príjmy vyplácané na základe mesačného vykazovania do zdravotných poisťovní. Ak sa však rozprávame o podnikateľovi, teda právnickej osobe, ktorá môže mať príjmy aj z iných činností, príjmy sú individuálne a nemusia byť vyplácané na pravidelnej báze.
Každá ambulancia má zároveň individuálne náklady, ktorých výška závisí od konkrétnej odbornosti. Vo všeobecnosti však všetky ambulancie majú v nákladoch všetko, čo súvisí s predmetom činnosti ambulancie a jej chodu. A zoznam nie je krátky. Patrí sem nájomné, poplatky za energie, upratovanie, softvér, poplatok za odpad, účtovníctvo, internet, objednávací systém, telefónne účty, vybavenie ambulancie, spotrebný zdravotnícky materiál, lieky, spotrebný kancelársky materiál, vzdelávanie, kurzy, licencie, poistenia, údržba a servis strojov a prístrojov, takzvané BOZP, povinné revízie, povinné ciachovanie prístrojov, lízing strojov a zariadení, a tak ďalej. No najväčšou položkou sú personálne náklady.
Koľko peňazí zostane ambulanciám?
Podľa dostupných dát, príjmy z platieb zdravotných poisťovní ambulanciám rastú. Je to však dôsledok zvýšenej výkonnosti lekárov, vzhľadom na obrovský nárast pacientov. Lekárov je nedostatok a každým rokom narastá počet zatvorených ambulancií bez náhrady, čo má za následok zlučovanie obvodov a nárast pacientov. Kým v minulosti mal priemerný všeobecný lekár alebo pediater 800 až 1000 pacientov, dnes je to aj 2 500 pacientov. Rovnako zlé je to aj v špecializovanej sfére, kde lekári z nedostatkových špecializácií majú v dispenzári tisíce pacientov a zabezpečujú tak špecializovanú ambulantnú zdravotnú starostlivosť pre obrovské územia bez možnosti zástupu počas choroby či dovolenky. Ak by sme však porovnávali nárast cien výkonov s rastom nákladov, pričom by sme zobrali do úvahy aktuálne tabuľkové platy lekárov a zdravotníckeho personálu v ústavnej zdravotnej starostlivosti, daný nárast určite nie je dostatočný. Bežná ambulancia stále nie je schopná platiť reálne výšky miezd a zároveň ešte tvoriť primeraný zisk za účelom rozvoja, modernizácie, obnovy, či dostatočnej finančnej rezervy, ktorú každý podnikateľ tvorí pre prípad nepredvídateľných okolností (v prípade lekárov je najčastejšie dlhodobá práceneschopnosť).
Ak sa pozrieme na zisk ambulancií, ide o vysoko individuálnu záležitosť. Vo forme zisku zostáva ambulanciám zhruba 20 percent príjmov, avšak často na úkor vlastnej mzdy lekára, ktorú si pre tvorbu rezervy za účelom plnenia svojich záväzkov voči personálu, ako i pravidelných platieb ostatných nákladov, nemôže nastaviť v takej výške, akoby mu prináležalo. Žiaľ, stále máme veľmi veľa ambulancií v takzvaných podfinancovaných odbornostiach. Sú to najmä detské špecializácie, kde sa zisk netvorí takmer žiaden. Niektorí lekári museli dokonca v minulosti svoje ambulancie zatvoriť či prejsť na nezmluvný vzťah, aby si ambulancie udržali aspoň pre pacientov, ktorí sú ochotní platiť u lekára priame platby.
Plat v ambulanciách sa nedá porovnať s platom v nemocnici
Príjem ambulantných lekárov sa bohužiaľ nedá porovnávať s príjmom nemocničných lekárov. Po minuloročnom skokovom navýšení v ústavnej zdravotnej starostlivosti určite nie. Je potrebné si uvedomiť, že ak by si mal dnes ambulantný lekár vyplatiť mzdu 4 500 eur v hrubom, celková cena práce by sa pohybovala na úrovni viac ako 6 000 eur. Ak si k tomu pripočítate celkové náklady na priemernú mzdu sestry zistíte, že je stále množstvo ambulancií, ktorých príjmy z poskytovania zdravotnej starostlivosti túto výšku nedosahujú.
Samotná práca v nemocnici a ambulancii má svoje špecifiká a nie je možné ju porovnávať. Kým nemocniční lekári pracujú aj v noci či cez sviatky, tí ambulantní často nad rámec ordinačných hodín a po víkendoch či večeroch, kedy dobiehajú administratívu potrebnú k vykazovaniu a úhradám, ale aj zabezpečeniu bežného chodu ambulancie a spoločnosti ako takej. Kým nemocničným lekárom „beží“ mzda aj počas dovolenky, tí ambulantní si ju musia vopred predrobiť a rovnako je to aj pri práceneschopnosti. Špecializovaní ambulantní lekári dokonca zarábajú iba vtedy, keď pracujú. Práve pre nich býva dlhodobá práceneschopnosť likvidačná.
Každý sa môže slobodne rozhodnúť, čo mu viac vyhovuje. Kým niektorí lekári dajú prednosť nemocnici, istote, ale aj službám v noci, iní sa rozhodnú pre riziko podnikania, neistotu, ale aj väčšiu slobodu. Dôležité je to, že obaja by mali byť zaplatení adekvátne k náročnosti svojej práce, dĺžke štúdia a obrovskej zodpovednosti, ktorú na svoje plecia pri liečení pacientov preberajú.
