Šanca na úspech pri presvedčovaní súdu, že odfotografovanie nálezu a jeho zverejnenie nebolo úmyselné je rádovo nižšie ako to, že štátny tajomník ministerstva kultúry sa prepadne do prázdnoty cez okraj plochej zeme
Slovensko je malá krajina. Každý je s každým bližšia či vzdialenejšia rodina, prípadne sa ku komukoľvek dostanete cez dvoch, maximálne trochu známych. To je dôvod, pre ktorý u nás nemôže dokonale zvíťaziť žiadny režim. Zároveň je to dôvod, pre ktorý máme problém, s udržiavaním tajomstiev a dôverných informácií. Veď čo je napínavejšie, ako prečítať si v novinách obsah vyšetrovacieho spisu či verejnosti neurčenú informáciu? Ako by povedal klasik, niekedy žiaľbohu a niekedy je to aj chvalabohu, že žiaľbohu, príkladov by sa našlo veľa.
Jeden za všetky. Po tom, čo v Handlovej padlo viac výstrelov ako v Sarajeve pri atentáte na arcivojvodu Františka Ferdinanda s manželkou, sa rozbehol kolotoč poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti obeti. Všetci vieme, čo sa stalo, aká bola cesta pacienta do Banskej Bystrice. No a potom sa stali veci, ktoré sa stať nemali.
Je nepochybné, že každý zdravotnícky pracovník (čo nie sú len lekári) je povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s výkonom svojho povolania. Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti totiž prichádzajú do kontaktu s najcitlivejšími osobnými údajmi – údajmi týkajúcimi sa zdravia. Účelom povinnej mlčanlivosti je vybudovať s pacientom vzťah dôvery. Mlčanlivosť preto nepokrýva len údaje o zdravotnom stave, je omnoho širšia. Keď pacient povie lekárovi, že Jano od susedov má „techtle-mechtle“ s Katkou z vedľajšieho vchodu, ten si to má nechať pre seba. Lebo musí. Táto povinnosť nevyplýva len zo zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti či zákona o zdravotnej starostlivosti, ale aj z Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov, známeho pod strašidelne znejúcou skratkou GDPR a zákona o ochrane osobných údajov.
Lenže čo sa nám po atentáte nestalo. Internetom začala kolovať fotografia. Keby to bola „normálna“ fotka, nebol by nijaký problém. To, že išlo o fotografiu obrazovky počítača, na ktorom bol spustený nemocničný informačný systém by sa ešte dalo prehltnúť a prejsť mlčaním. To, že tam v systéme bol otvorený záznam o poskytovaní zdravotnej starostlivosti a zdravotnom stave pacienta už problém bol. V daný deň zrejme do Banskej Bystrice nepriviezli viac ako jedného pacienta so strelným poranením z Handlovej. Takéto niečo sa na Slovensku nestalo prvý raz. Už v roku 2021 sa na sociálnej sieti objavila správa z Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku, týkajúca sa ošetrenia bývalého policajného prezidenta.
V právnej reči sa tomu, čo sa stalo hovorí porušenie ochrany osobných údajov a súčasne ide aj kybernetický bezpečnostný incident. Z tohto dôvodu bude mať nemocnica problém. Celkom živo si viem predstaviť pocity toho „šťastlivca“, ktorý v mene nemocnice oznamoval porušenie ochrany osobných údajov dotknutej osobe. Ale možno to obom stranám povinného oznamovania uľahčili účinné sedatíva a anxiolytiká.
Problém bude mať aj zatiaľ neznámy páchateľ, ktorý odfotil obrazovku a vystrelil ju na internet. V trestnom zákone je na to paragraf. Za neoprávnené zverejnenie osobných údajov získaných v súvislosti s výkonom svojho povolania, zamestnania alebo funkcie s porušením povinnosti uloženej všeobecne záväzným právnym predpisom, verejne a na chránenej osobe (ktorou je verejný činiteľ) hrozí až dvojročný pobyt v niektorom z nerekreačných zariadení zboru väzenskej a justičnej stráže. Tým ale problémy zatiaľ neznámeho páchateľa nekončia.
Nemocnica skočí s pokutou od úradu na ochranu osobných údajov. Iný záver si nedokážem predstaviť. Otázkou bude len výška pokuty.
Inšpiráciu môže Úrad na ochranu osobných údajov nájsť v zahraničí. V Holandsku dostala nemocnica pokutu 460-tisíc eur za to, že si takmer dvesto jej zamestnancov pozrelo zdravotnú dokumentáciu celebrity. Miestny úrad k tomu pridal aj 100-tisíc eur za každé dva mesiace trvania porušenia GDRP z dôvodu nedostatočných bezpečnostných opatrení. Nemocnica v českom Tábore dostala pokutu 40-tisíc korún za to, že všetci lekári mali prístup ku celej zdravotnej dokumentácií každého pacienta.
Ale poďme späť k neznámemu páchateľovi. Ak to bol zamestnanec nemocnice, okamžité skončenie pracovného pomeru bude jeho najmenší problém. Šanca na úspech pri presvedčovaní súdu, že odfotografovanie údajov o zdravotnom stave a jeho zverejnenie nebolo úmyselné je rádovo nižšie ako to, že štátny tajomník ministerstva kultúry sa prepadne do prázdnoty cez okraj plochej zeme. Páchateľ bude nemocnici zodpovedať za škodu v plnej výške. Vrátane pokuty. Navyše, podmienkou výkonu zdravotníckeho povolania je bezúhonnosť. Bezúhonný nie je ten, kto úmyselný trestný čin spáchal v súvislosti s výkonom zdravotníckeho povolania. Takýmto trestným činom je neoprávnené zverejnenie osobných údajov pacienta zdravotníkom.
Namiesto záveru len pár mravoučných viet. Hovoriť je striebro, mlčať zlato. Len málo zdravotníkov si uvedomuje, že mlčanlivosť nemajú pre srandu králikov. S ochranou osobných údajov totiž nie je žiadna sranda. Najmä čo sa týka výšky pokút a negatívnych dôsledkov. Ak by totiž údaje o zdravotnom stave premiéra zverejnil zdravotník, do nemocnice sa dostane pomerne dlhý čas len v postavení pacienta.
