Problémom nie je zisk. Problémom je systém, ktorý dokáže prehliadnuť 191 miliónov eur, tolerovať nekvalitné dáta a meniť pravidlá podľa toho, aký výsledok práve potrebuje
Pracovný materiál Centra pre klasifikačný systém má byť východiskovým podkladom na nastavenie financovania nemocníc v roku 2027. Namiesto čisto vstupných dát určených na odbornú analýzu však priniesol rozporné závery a komentáre, ktoré Lekárske odborové združenie využilo na ďalší útok proti neštátnym nemocniciam. Problémom nie je zisk. Problémom je systém, ktorý dokáže prehliadnuť 191 miliónov eur, tolerovať nekvalitné dáta a meniť pravidlá podľa toho, aký výsledok práve potrebuje.
Najnovší pracovný materiál Centra pre klasifikačný systém prináša pozoruhodný ekonomický objav. Podľa interpretácie, ktorú z neho vytvorilo Lekárske odborové združenie, možno dosahovať neprimeraný zisk aj vtedy, keď vykázané náklady prevyšujú úhrady zo zdravotného poistenia.
V prípade neštátnych nemocníc III. úrovne (CKS DRG zaradenie B) predstavoval podľa tabuľky CKS priemerný náklad na jednotku efektívneho casemixu 3 725 eur. Priemerná úhrada zdravotných poisťovní za rovnakú jednotku efektívneho casemixu však dosiahla iba 3 396 eur. Zdravotné poisťovne tak podľa samotných dát CKS pokrývali približne 91 percent vykázaných nákladov tejto skupiny nemocníc.
Napriek tomu sa práve táto tabuľka stala jedným z argumentov, ktorými sa verejnosti vysvetľovalo údajné preplácanie a vysoká ziskovosť súkromných nemocníc.
Niečo tu nesedí. Buď tabuľka nezachytáva všetky výnosy a náklady potrebné na posúdenie hospodárskeho výsledku – a potom sa z nej nemôže vyvodzovať záver o neprimeranom zisku. Alebo zachytáva relevantnú ekonomiku hospitalizačnej starostlivosti – a potom ukazuje, že úhrady tejto skupine nestačili ani na pokrytie nákladov.
Základná skúška správnosti sa nedá obísť ani hlasnou tlačovou konferenciou.
Nová nemocnica nie je ako historická nemocnica, zásadne sa líši aj z účtovného uhla pohľadu.
Pri interpretácii nákladov navyše chýba zásadný kontext. Do priemeru nákladov neštátnych nemocníc III. úrovne okrem nemocníc v Michalovciach a v Šaci vstupuje aj Nemocnica Bory. Ide o novú nemocnicu, ktorá vo svojich nákladoch, podľa DRG metodiky reportovania nákladov, zohľadňuje ako náklady, aj účtovné odpisy svojej infraštruktúry – novej budovy, medicínskych technológií a kompletného vybavenia. Rovnako tak to robí aj zánovná nemocnica v Michalovciach.
Odpisy sú legitímnym nákladom. Zároveň však spôsobujú, že jednoduché porovnávanie aktuálnych, DRG reportovaných, nákladov novej nemocnice so zariadeniami fungujúcimi desiatky rokov v historických budovách, účtovne už dávno odpísanými, nevypovedá automaticky o ich prevádzkovej nákladovej efektívnosti / neefektívnosti. Bez Borov by bol priemerný náklad súkromných nemocníc spomínanej kategórie iba 3 211€, o takmer 189€ menej ako priemer štátnych fakultných nemocníc.
Ak chce CKS porovnávať efektívnosť nemocníc, musí rozlišovať medzi prevádzkovými nákladmi, investičným cyklom, odpismi a kvalitou infraštruktúry. Spriemerovať ich do jedného čísla a následne z neho vytvoriť politický záver je metodicky pohodlné, ale odborne nedostatočné.
Pracovný zápis sa zmenil na rozsudok
Materiál CKS z 23. júna 2026 nie je výsledkom auditu ani ukončenej kontroly. Je to zápis zo stretnutia pracovnej skupiny pripravujúcej podklady na výpočet základných sadzieb pre rok 2027.
Samotná prezentácia uvádza, že spracovanie údajov pokračuje, v auguste sa má revidovať zaradenie nemocníc do skupín a modelované náklady mali byť doplnené až v priebehu júla. Napriek tomu sa z pracovného materiálu s neukončenými výpočtami stal podklad na verejné obvinenia a avizované rokovanie s generálnym prokurátorom.
Pracovná analýza môže obsahovať hypotézy, otvorené otázky aj metodické varianty. Nemôže sa však selektívne prezentovať ako definitívny dôkaz o tom, že jedna skupina nemocníc profituje na úkor druhej.
Príbeh bez 191 miliónov eur
Najvážnejším problémom prezentácie sú porovnania, ktoré pracujú s úhradami bez započítania dodatočných 191 miliónov eur určených štátnym nemocniciam.
Táto suma nebola účtovnou poznámkou pod čiarou. Išlo o reálne zdroje poskytnuté cez systém zdravotného poistenia výlučne vybraným štátnym nemocniciam. Ak porovnávame, koľko nemocnice zo zdravotného poistenia skutočne dostali, nemôžeme tieto peniaze jednoducho odložiť bokom.
Prezentácia síce neskôr obsahuje aj doplnkový prepočet so započítaním 191 miliónov eur, ten však podstatne mení pôvodný obraz. Pri fakultných nemocniciach ministerstva sa pokrytie nákladov zvyšuje z 89 na 98 percent. Na úrovni celého nemocničného sektora dosiahnu úhrady po započítaní týchto zdrojov presne 100 percent vykázaných nákladov.
Aj rozdiel medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami III. úrovne sa výrazne zmenšuje. Bez dodatočného balíka dosahuje priemerná úhrada štátnej skupiny 3 037 eur a neštátnej 3 396 eur. Po započítaní dodatočných zdrojov sa úhrada štátnej skupiny zvyšuje na 3 323 eur. Rozdiel sa tak znižuje z 359 na 73 eur.
To je zásadne iný príbeh než tvrdenie, že štátne nemocnice sú systematicky ochudobňované v prospech súkromných.
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pritom tieto dodatočné zdroje vo svojich celoročných prepočtoch jednoznačne zohľadňuje už druhý rok. Nie je to teda nová alebo sporná interpretácia. Ide o metodický prístup, ktorý sa v sektore postupne ustálil a podľa ktorého sa poskytovatelia, zdravotné poisťovne aj štátne inštitúcie učia údaje o efektívnych základných sadzbách správne čítať.
O to menej pochopiteľné je, keď iná organizácia patriaca pod ministerstvo zdravotníctva postaví kľúčové porovnanie na variante, v ktorom tieto peniaze nie sú zahrnuté. Ak majú dve štátne inštitúcie pri rovnakých úhradách používať odlišnú metodiku, verejnosť aj poskytovatelia si zaslúžia jasné vysvetlenie prečo. A predovšetkým, ktorý z výsledkov má byť podkladom na rozhodovanie o miliardách eur.
Skutočná nerovnováha je vnútri štátneho sektora
Ak chce niekto hovoriť o nerovnomernom financovaní fakultných nemocníc, mal by sa najskôr pozrieť na rozdelenie zdrojov medzi samotnými štátnymi nemocnicami.
Podľa celoročných údajov Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou za rok 2025 vytvorili univerzitné nemocnice 24 percent celoslovenského casemixu, ale získali 27 percent všetkých úhrad nemocniciam. Ich úhrady súčasne presiahli úroveň základných sadzieb CKS o 17,8 percenta.
Fakultné nemocnice vytvorili 18 percent národného casemixu, no získali iba 17 percent celkových úhrad. Nad úroveň základných sadzieb CKS boli financované len o 0,7 percenta.
Analogický prepočet zároveň vyvracia predstavu, že by neštátne nemocnice získavali neprimeraný podiel zdrojov na úkor štátneho sektora. Súkromné nemocnice vytvorili 29 percent celoslovenského casemixu, ale získali 27 percent národných úhrad. Nemocnice Penta Hospitals zabezpečili 15 percent celkovej produkcie, pričom na ne pripadlo 14 percent všetkých úhrad nemocniciam.
Rozdiel medzi univerzitnými a fakultnými nemocnicami je preto neprehliadnuteľný. Žiadna z doterajších verejných analýz síce nedokazuje priamy presun peňazí „na úkor“ konkrétnej skupiny, dostupné údaje však jasne ukazujú, kde je najvýraznejšia nerovnováha vo financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti.
Jej hlavná línia nevedie medzi štátnymi a neštátnymi nemocnicami. Vedie priamo vnútri štátneho sektora – medzi univerzitnými a fakultnými nemocnicami.
Namiesto hystérie sa pozrime na kvalitu dát
V mediálnom hluku takmer zanikol jeden z najdôležitejších údajov celej prezentácie. Kvalita vykazovaných DRG dát sa medziročne zhoršila. Podiel valídnych prípadov klesol z 88,2 percenta v roku 2024 na 79,8 percenta v roku 2025. Tri nemocnice ročnú dávku vôbec neodovzdali a ďalšie dve poskytli nulové alebo nereálne nákladové údaje.
Z pohľadu prevádzkovateľov si nemocnice Penta Hospitals udržali presnosť dát na úrovni 98,5 percenta. Robíme tak preto, že bez kvalitných údajov sa nedá férovo porovnávať produkcia, nákladovosť ani efektívnosť.
O to paradoxnejšie je, ak sa z analýzy postavenej na zhoršujúcej sa kvalite dát vytvárajú kategorické závery o celých skupinách nemocníc. CKS samo priznáva, že pracuje s menším objemom valídnych dát. To by malo viesť k väčšej opatrnosti, nie k hlasnejším obvineniam.
Dohody platia iba dovtedy, kým sa niekomu hodia
V júni 2025 podpísali ministerstvo zdravotníctva, zdravotné poisťovne a zástupcovia nemocníc memorandum o spravodlivejšom financovaní ústavnej zdravotnej starostlivosti. Jeho zmyslom bolo postupne zvyšovať podiel platieb podľa reálnej produkcie a platných základných sadzieb CKS.
Ani nie o rok neskôr však najväčšia štátna poisťovňa prešla pri časti nemocníc na výrazne vyšší, v niektorých prípadoch až stopercentný podiel DRG úhrady za výkon. Verejnosť ani trh pritom nemajú transparentnú informáciu, ktorých nemocníc sa tento režim týka a podľa akých kritérií boli vybrané. A platí to aj naopak, nie je jasné prečo niektoré nemocnice zotrvávajú na pôvodných konceptoch zmlúv s paušálnymi úhradami, niektoré dokonca s predplatbami za výkon budúcich období.
Ak pravidlá platia pre každého inak a menia sa skôr, než sa stihnú vyhodnotiť, nejde o kultiváciu systému. Ide o ďalšie oslabovanie dôvery.
Zisk nie je zlyhanie systému
Nemocnica, ktorá po zaplatení miezd, energií, liekov, materiálu, údržby a investícií vytvorí kladný hospodársky výsledok, nie je problémom slovenského zdravotníctva. Problémom je nemocnica, ktorá napriek opakovanému oddlžovaniu, dodatočným balíkom a zvýhodnenému prístupu ku kapitálovým zdrojom každý rok vytvorí ďalší dlh.
Kladný hospodársky výsledok nevzniká automaticky. Je výsledkom každodennej disciplíny, riadenia nákladov, organizácie práce, investícií a zodpovednosti manažmentu.
Je preto nebezpečné vytvárať systém, v ktorom sa efektívnosť trestá a neefektívnosť odmeňuje ďalšou dotáciou. Ešte nebezpečnejšie je, ak sa na jeho ospravedlnenie používajú selektívne interpretované údaje.
Je tiež paradoxné, že najhlasnejšie volanie po ďalších peniazoch prichádza od predstaviteľov, ktorí presadili automatický rast mzdových nákladov bez priamej väzby na výkon, produktivitu či ekonomické možnosti konkrétnej nemocnice.
Zamestnanci si zaslúžia férové mzdy. Pacienti a verejnosť ako taká si však rovnako zaslúžia, aby sa miliardy eur v zdravotníctve riadili podľa merateľných výsledkov a nie podľa politickej sily jednotlivých skupín.
CKS musí chrániť pravidlá, nie vopred vybraný výsledok
Problém slovenského zdravotníctva spočíva v opakujúcej sa neschopnosti držať sa jednej dohodnutej línie.
Prijmeme memorandum a o niekoľko mesiacov ho obídeme. Roky kultivujeme metodiku a potom pri kľúčovom porovnaní vynecháme 191 miliónov eur z verejného zdravotného poistenia.
Namiesto približovania sa k jednej priemernej celoslovenskej CKS sadzbe sa rozdiel v platbe za úplne rovnaký výkon medzi typmi nemocníc zvyšuje a nože pomyselných nožníc sa rozchádzajú. Hovoríme o riadení podľa dát, no tolerujeme, že pätina hospitalizačných prípadov neprejde validáciou. Vyhlásime prechod na výkonové financovanie, ale nezverejníme, kto je v akom režime platený a prečo, prečo jeden áno a druhý nie.
Takto sa dôvera v systém budovať nedá.
Pred nami je ďalšie kolo prípravy a schvaľovania základných sadzieb CKS. Malo by byť príležitosťou vrátiť sa k jednotnej metodike, úplným údajom a transparentným pravidlám pre všetkých – bez ohľadu na vlastníka nemocnice.
Čo nedokážeme korektne merať, nedokážeme ani zodpovedne riadiť.
Iba ak by cieľom nebolo systém riadiť, ale vopred určiť, kto má dostať viac a kto to má zaplatiť.
Radoslav Čuha
generálny riaditeľ Penta Hospitals Slovensko
Použité zdroje:
Pracovný materiál Centra pre klasifikačný systém z júna 2026: https://www.cksdrg.sk/sk/dokumenty/675/Zápis%20PS%20k%20financovaniu%2020260623.pdf
Správa ÚDZS o financovaní nemocníc na Slovensku za roky 2024 a 2025: https://www.udzs-sk.sk/wp-content/uploads/2026/04/Financovanie-nemocnic-za-roky-2024-a-2025_sv.pdf
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
