Integrovaný záchranný systém (IZS) je koordinovaný postup jeho zložiek pri zabezpečovaní ich pripravenosti a pri vykonávaní činností a opatrení súvisiacich s poskytovaním pomoci v tiesni, pričom tiesňou sa rozumie stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život, zdravie, majetok alebo životné prostredie a postihnutý je odkázaný na poskytnutie pomoci.
Záchranná zdravotná služba (ZZS) patrí medzi základné zložky IZS. Záchranka zasahuje často v tých najťažších a najkritickejších situáciách v živote človeka. Samozrejme konečný zdravotný benefit, prežívanie, minimalizácia trvalých následkov, rýchla rekonvalescencia, závisí nielen od záchranky. Preto vznikol pojem záchranná reťaz života, pričom reťaz je taká silná, aké pevné je každé jedno ohnivko reťaze. Dôležité je, pozrieť sa na prednemocničnú zdravotnú starostlivosť z väčšej perspektívy.
Laická prvá pomoc na mieste udalosti je prvým článkom reťaze, pričom sme za posledné roky na Slovensku vo vzdelávaní prvej pomoci výrazne pokročili. V oblasti školení prvej pomoci pôsobia hlavne súkromné, ale aj štátne a humanitárne organizácie.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) je štátna príspevková organizácia, ktorej zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva. Hlavnou úlohou je prijímať tiesňové volania na linku 155, spracovávať ich a koordinovať zásahy ZZS. OS ZZS riadi, koordinuje a vyhodnocuje činnosť ZZS, aby bola zabezpečená jej plynulosť a nepretržitosť. Operátor linky 155 je prvý, s ktorým ste v kontakte, keď zavoláte na tiesňové číslo. Práca operátora je mimoriadne náročná, nakoľko z volajúcej osoby v obrovskom strese, prežívajúcom často najtragickejšiu situáciu v živote, musí „vypáčiť“ základné informácie KDE?, KOMU?, ČO? sa stalo. Často musia zvládnuť komplikovanú komunikáciu s ľuďmi pod vplyvom alkoholu alebo drog, staršími ľuďmi, deťmi… . Následne operátor rozhoduje o tom, aký typ posádky a v akom počte vyšle na zásah. Nakoľko je táto práca veľmi stresujúca a psychicky náročná, sú operátori zaradení v 3. kategórii zdravotného rizika pri práci.
V súčasnosti prebieha vášnivá diskusia o tom, kto by mal vlastniť licenciu na prevádzkovanie záchranky. Ozývajú sa hlavne politici so svojimi plamennými vystúpeniami, pri ktorých všetkým ide len o dobro človeka, chcú len to najlepšie pre občanov krajiny, vytvárajú hrádze proti zneužívaniu systému záujmovými osobami. Ich vystúpenia majú určite veľkú sledovanosť, veď každý chce mať pocit istoty, že v kritickej životnej situácii príde profesionálna pomoc. Nezáleží či ste prezident, katolík alebo alkoholik. Všetci sme ľudia.
Od roku 2004 sa činnosť ZZS riadi zákonom č. 579/2004 Z.z. Po dvadsiatich rokoch sa tento rok zákon novelizoval. Približne tri roky utajená pracovná skupina, v utajenom režime, pripravila novelu zákona, podľa ktorého, utajená komisia, v utajenom režime, uskutočňuje transparentné výberové konanie na prevádzkovanie ambulancií ZZS.
Podľa ministra boli v pracovnej skupine odborníci, ktorí kreovali a pripomienkovali uvedenú novelu a on tomuto tímu odborníkov plne dôveroval. Verejnosť stále nepozná ktoré organizácie alebo združenia nominovali členov, ich mená a neboli zverejnené ani stanoviská a pripomienky jednotlivých členov.
V jednej rozprávke bol staručký dobrý kráľ, ktorý mal ale zlých a prefíkaných radcov. A veru nedobre mu radili a postupne sa pán kráľ dostal do veľkých problémov. Snažil sa nájsť riešenie a preto sa pýtal svojich radcov „Našli moji rádcové? Našli?“
Súčasný minister je mladý, vzdelaný, kreatívny, sebavedomý manažér, bez zdravotníckeho vzdelania. Ale každý správny manažér by si mal uvedomiť, že to on „má kľúče od miešačky“ a prevziať zodpovednosť za riadenie rezortu. V prvom rade si určiť základnú paradigmu fungovania a vybudovať tím spolupracovníkov na dosiahnutie určeného cieľa. Bohužiaľ sa vo verejnom priestore objavujú stále tie isté mená ľudí, ktoré vnímame už takmer niekoľko desaťročí. Je otázkou, koho záujmy zastupujú a či je ich snahou vytvoriť funkčný a transparentný systém. Lebo kde sú stanovené jasné pravidlá, tam je zložité presmerovať finančné toky.
Dovolím si položiť niekoľko otázok:
- prečo záchranku musí vlastniť súkromný podnikateľ?
- prečo túto službu neprevádzkuje a negarantuje štát, hlavne v období zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácie a vojny za hranicami?
- pre koho je tento systém výberových konaní každých šesť rokov výhodný?
- prečo záchranári nemajú nárok na výsluhový dôchodok alebo aspoň nárok na skorší odchod do dôchodku ako je to v Českej republike?
- prečo nie sú zamestnanci zaradení do 3. kategórie zdravotného rizika pri práci?
- prečo nemôže fungovať ZZS spolu s operačným strediskom ako jedna organizácia, ktorá na Slovensku odborne garantuje kvalitu prednemocničnej zdravotnej starostlivosti?
- prečo potrebujeme v 5,5 miliónovej krajine 33 subjektov prevádzkujúcich záchranku?
- prečo operačné stredisko nakupuje tablety a stavia stanice a v akej kvalite?
- je tento systém dostatočne atraktívny a motivujúci pre mladých ľudí, ktorí sa rozhodujú pre svoje životné povolanie?
- je správne nastavený systém študijných programov, odbornej prípravy a kontinuálneho vzdelávania?
- je naozaj v tomto systéme na prvom mieste občan-pacient?
Momentálne sú záchranári postavení do úlohy štatistov, ktorých názor nikoho nezaujíma. Len poslušne čakať ako sa situácia vyvinie. Preto dnes veľmi často počuť z úst nejedného záchranára vetu pána Júliusa Satinského: „Šľak ma ide trafiť!“
Bc. Richard Hainc, záchranár záchrannej zdravotnej služby v Bratislave
