Záchranná zdravotná služba prešla dlhú cestu a ponúka možnosti. Zároveň však vyžaduje maximálnu zodpovednosť, a preto netreba zabúdať na vlastné kritické myslenie
Niekedy stačí rovnaká štartovacia čiara, stačí mať odvahu sa na ňu postaviť. Stále to však nie je pre mnohých podnikateľov v záchrannej zdravotnej službe samozrejmosťou. Je veľa vecí, s ktorými sa treba vyrovnať, možno rešpekt pre spravodlivú súťaž, pre tradície a hodnoty a zmysel pre súťaž samotnú.
Tender, verejné obstarávanie alebo výberové konanie, zabezpečuje v ideálnom svete transparentnosť a spravodlivú súťaž medzi uchádzačmi. Všeobecne je to proces, do ktorého sa môžu prihlásiť rôzne spoločnosti a predložiť svoje ponuky. Cieľom tendra je získať najlepšiu ponuku z hľadiska kvality, ceny a ďalších kritérií.
Nemal by to byť „Matrix“, svet, ktorý vám pretiahli cez oči, aby ste nevideli pravdu, umelá skutočnosť, ktorá je reálne skoro dokonalým systémom fungujúcim na báze vytvorených nadštandardných vzťahov. Nemala by to byť ani kolúzna dohoda, či zbabraná alokácia trhu.
Je „nový“ dizajn poskytovania podpory ľuďom v tiesni bezpečný, prospešný a ponúka lepšiu efektívnosť a úsporu nákladov? Sme bez nebezpečenstva, alebo dosť opatrní, aj keď sme relatívne v bezpečí? A čo legislatíva – regulačný rámec, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby bol systém pod kontrolou, fungoval eticky a dôveryhodne?
Objektívne, pre niekoho je náročnejšie súťažiť, ak sa dodržiavajú pravidlá, ak garantujeme čitateľné podmienky pre všetkých hráčov.
Kľúčové riziká tendrov môžu byť rôzne, ak sa neodhadne ich nastavenie.
Ak nevidíme dovnútra udalosti pre nepriehľadnosť, zníženú transparentnosť, vtedy je ťažké preukázať, ako sa robia rozhodnutia.
Nedokážeme niečo pochopiť = nedokážeme ani vytvoriť vhodný model. Netušíme totiž s akými podmienkami budeme pracovať a neskôr nedokážeme určiť hranice.
Nedostatočná zodpovednosť – slabý mandát, bez jasných usmernení a pravidiel, či sankcií za nedodržiavanie predpisov, pri častej zmene vedenia a štatutárov, mesiace poverených vedením, môže viesť k nepredvídateľným následkom.
Systémy v kritických odvetviach, ako je záchranná zdravotná služba, môžu predstavovať veľké zdravotné a bezpečnostné riziká, v prípade ak sa dopustíme chýb alebo občas iba stačí problematický koncept.
Keď už existuje v novelizovanej legislatíve precedens, vzor pre budúce podobné situácie, ktorý teoreticky pomáha zabezpečiť konzistentnosť a predvídateľnosť rozhodnutí v zmysle nelegálnej práce, akú váhu bude mať vo výberovom konaní schopnosť potenciálneho zamestnávateľa doložiť reálne pracovné zmluvy zamestnancov s požadovaným vzdelaním, bezúhonnosťou, členstvom v stavovských organizáciách a dokladovanou praxou?
Ide skutočne o reformu alebo prebieha transformácia, „preštruktúrovanie“, inovácia bez zásadného zvýšenia kvality? Je záujem o subjekty, ktoré sú schopné zaviesť inovácie, zamestnancov, ktorí disponujú vzdelaním a vedia flexibilne reagovať na dynamické zmeny charakteru práce, alebo bude potrebné donekonečna „trénovať“ základné zručnosti vo vzdelávacích centrách, čo pre zamestnávateľov generuje dodatočné náklady?
Prísne tajné, tajné, dôverné, vyhradené, tajný špeciálny prístup, off-the-record, nezverejňovať tajné informácie… toto v záchrannej zdravotnej službe vyvoláva napätie, neistotu a personálnu nestabilitu. Rovnaký efekt má tiež znížená ochota vysvetliť jednotlivé kroky a zmeny v nastavení systému a priradiť k nim autoritu s mandátom, ochotnú za svoje rozhodnutia niesť aj reálnu zodpovednosť.
Záchranná zdravotná služba prešla dlhú cestu a ponúka možnosti. Zároveň však vyžaduje maximálnu zodpovednosť, a preto netreba zabúdať na vlastné kritické myslenie. Finálne rozhodnutie vždy bude na danom človeku.
