Pre správny vývoj a funkciu imunitného systému a trávenie zložiek potravy sú dôležité prospešné mikroorganizmu v črevách. Predovšetkým baktérie a kvasinky, alebo takzvaný črevný mikrobióm. Telo chránia pred škodlivými mikroorganizmami a pred rozvojom alebo zhoršením niektorých ochorení.
V ľudskom tele sa nachádza 1,5 až dva kilogramy baktérií, pričom máme desaťkrát viac bakteriálnych buniek, než ľudských. Zaujímavosťou je, že črevná flóra sa tvorí pri prirodzenom pôrode a preto je populácia ochranných baktérií u detí narodených cisárskym rezom primerane nižšia. Aby mohol črevný mikrobióm vykonávať svoju funkciu správne, je dôležité prijímať pestrú a rozmanitú stravu.
Oslabené a narušené funkcie trávenia v dôsledku užívania antibiotík, nesprávneho stravovania alebo niektorých ochorení môžu dočasne podporiť probiotiká. Ako vysvetľuje ministerstvo zdravotníctva, ide o živé mikroorganizmy, ako napríklad laktobacily, bifidobaktérie či kvasinky, ktoré môžu mať pri dostatočnej dávke prospešné zdravotné účinky. Sú zväčša dobre tolerované a majú nízke riziko vedľajších účinkov. Pri ich užívaní sa však zriedkavo môže objaviť nadmerná plynatosť, hnačka a nadúvanie.
Probiotiká dokážu pomôcť pri niektorých bakteriálnych a vírusových hnačkách, pri cestovaní a cestovateľskej hnačke, pri syndróme dráždivého čreva či chronickej zápche, ale tiež pri hnačkách spôsobených nesprávnou diétou a pri užívaní niektorých liekov, najmä antibiotík. Črevnú mikroflóru však narúša aj stres. V záťažových situáciách je preto rovnako vhodné myslieť na príjem probiotík. Ich zdrojom v potravinách sú napríklad jogurty, bryndza, kefír, kyslá kapusta alebo kvasené uhorky.
Ako si vybrať tie správne?
Významný rozdiel v účinnosti medzi jednodruhovými a viacdruhovými prípravkami neexistuje.„Neplatí, že viac druhov mikroorganizmov prináša zaručene lepší efekt,“ vysvetľuje rezort. Rovnako neplatí, že vyšší počet mikroorganizmov zaručí vyššiu účinnosť. Správnou a účinnou dávkou je však tá, ktorá bola testovaná daných výrobcom. Väčšina prípravkov môže obsahovať počet mikroorganizmov v rozpätí jednej až desiatich miliárd. Platí však, že pri zdravej a rozmanitej strave nie je potrebné dlhodobo a pravidelne užívať probiotiká, keďže takáto strava prirodzene podporuje bezproblémové trávenie.
Pri liečbe antibiotikami
Užívanie probiotík sa odporúča najmä pri liečbe antibiotikami. Dôvodom je, že probiotiká dokážu nahradiť niektoré funkcie prirodzených mikroorganizmov, ktoré boli narušené antibiotikami. Po čase sa však prirodzené mikroorganizmy opäť obnovia. Živé kultúry rovnako potláčajú rast mikroorganizmov, ktoré spôsobujú ťažké hnačky a iné ťažkosti spôsobené antibiotickou liečbou. V takomto prípade sa odporúča užívať probiotiká dve hodiny po užití antibiotík.
Pre koho sú rizikové?
Existujú však aj skupiny ľudí, pre ktoré probiotiká nie sú vhodné a môžu byť dokonca rizikové. Ide o pacientov s poruchami imunity (s vážnou imunodeficienciou), so závažnými chronickými ochoreniami, ako napríklad syndrómom krátkeho čreva u detí či o onkologických pacientov.
V prípade takýchto pacientov je potrebné užívanie probiotík prekonzultovať s lekárom alebo lekárnikom a radiť sa ich pokynmi. Práve farmaceut dokáže pomôcť s výberom kmeňu, respektíve typu probiotík, ktorý má potvrdený účinok na konkrétny zdravotný problém. Odporučí správne užívanie počas antibiotickej liečby a poradí kedy a ako probiotiká užívať, či je vhodnejšie užívanie na prázdny žalúdok alebo spolu s jedlom. Lekárnik môže poradiť aj v tom, ako dlho užívať živé kultúry a kedy očakávať zlepšenie zdravotného stavu, ale tiež pomôže pri rozhodovaní, ako riešiť zdravotný problém prípravkami, ktoré majú dokázateľné účinky. Probiotiká by sa nemali zapíjať alkoholickými nápojmi, horúcim čajom, ani horúcou kávou.
