Kým nemocniční lekári majú garantované každoročné zvyšovanie platov, na ambulancie ani tento rok veľa peňazí neostalo. A takto je to každý rok.
Prezident Asociácie súkromných lekárov MUDr. Marián Šóth hovorí, že už ho nebaví každý rok sa doťahovať o každé euro. Zavedú poplatky pre pacientov? Čo si myslí o predávaní ambulancií?
Rezort zdravotníctva zverejnil vyhlášku o prerozdelení peňazí v rezorte. Pre ambulantných lekárov to musela byť studená sprcha.
Ak máme medziročný rast inflácie 10,5 percenta, navrhovaný nárast znamená pokles reálne disponibilných zdrojov na prevádzku zdravotníckych zariadení a krytie ich nákladov. V praxi to znamená aj to, že nevieme získať personál, pretože nevieme v mzdových podmienkach konkurovať ústavným zariadeniam, ktoré majú rast miezd garantovaný, krytý rozpočtom a nie sú zaťažené odvodmi, pretože ich neplatia. Pre porovnanie, v ústavnej starostlivosti je deklarovaný skoro 20-percentný nárast zdrojov, od nemocníc sa neočakáva šetrenie, naopak, sú opakovane oddlžované.
Dodatočné zdroje do segmentu ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorý, mimochodom, netvorí dlh, určené pre podfinancované špecializácie ambulantnej starostlivosti s cieľom zvýšenia dostupnosti starostlivosti a skrátenia čakacích lehôt sú podmienené úsporami, ktoré majú byť vo výške 99 miliónov eur. A o úsporách hovorí samotné ministerstvo financií, že súčasný rozpočet verejného zdravotného poistenia však nepredpokladá plnenie týchto úsporných opatrení.
Budete teda zavádzať pre pacientov poplatky?
Ak sa situácia nezmení, budeme nútení informovať pacientsku verejnosť, že pri takomto nastavení financovania, žiaľ, musí počítať s ďalším znížením dostupnosti zdravotnej starostlivosti v ambulantnom sektore, plošným zavádzaním poplatkov a redukciou administratívnych výkonov. Žiadame okamžité otvorenie rokovaní a garancie nárastu zdrojov do ambulantného sektora porovnateľného s nárastom v ústavnej zdravotnej starostlivosti najneskôr od 1. júla 2024.
Vlani ste síce dostali nejakú pomoc od štátu na zvýšené energie, ale stačilo to?
Určite to nestačilo. A v podstate nešlo o pokrytie nárastu cien energií. Zo schémy pomoci na energie ambulantný sektor vypadol. Dofinancovanie bolo z titulu nárastu miezd v nemocniciach a inflácie.
Ak by sme zrátali infláciu aj zvýšené platby za energie, o koľko sa konkrétne vašej ambulancii zvýšili náklady za prenájom?
Podľa údajov Štatistického úradu SR stúpla inflácia za rok 2023 na 10,5 percenta a tým pádom išli hore aj naše prenájmy. Keď sme mali predtým mesačný nájom okolo 500 eur, dnes platím okolo 750 eur. Je to dosť veľký nárast.
Koľko peňazí vám ostane po zaplatení všetkých nákladov, ktoré máte v ambulancii? Teda nájom, energie, plat sestry, zdravotnícky materiál.
Veľmi často sa stretávam s predstavou ľudí, že ambulantní poskytovatelia optimalizujú svoje náklady, lebo sú to súkromníci. Čo sa týka personálnych nákladov, povedzme moja sestrička má hrubý príjem okolo 1 500 eur, ja som si v rozšafnosti dal tiež plat 1 500 eur. A ešte máme asistentku, ktorá pracuje na dohodu, štyri hodiny denne, takže to je minimálna suma. Keď to zrátam, so všetkými odvodmi zaplatím v rámci personálnych nákladov okolo päťtisíc eur. Povedzme najväčšia zdravotná poisťovňa zaplatí sedemtisíc eur a druhá poisťovňa nejakých dvetisíc eur, po odrátaní personálnych nákladov ostane štyritisíc. Niekto by mohol povedať, že je to super suma, ale z toho ešte musíme platiť nájom, ekonóma, IT technika, zaplatiť obnovu hardvéru, softvéru, časť peňazí si musíme nechať na každoročné daňové priznanie. A to som ešte nič do ambulancie nekúpil. To znamená prístroje, vybavenie, skúmavky, papier, toaletný papier, všetky dezinfekčné prostriedky a podobne. Ak si niekto myslí, že toto je horibilná suma… A to nemám najmenšiu ambulanciu, zastupujeme ambulantných poskytovateľov, ktorí majú menší počet kapitovaných poistencov.
Svojho času bol šokovaný aj banskobystrický župan Ondrej Lunter, keď otvorili prvú župnú ambulanciu a zistili, že po zaplatení všetkých nákladov ostali v mínuse.
Preto ak tá vyhláška nebude kopírovať personálne náklady na ambulancie, budeme musieť otvoriť takzvaný plán prežitia a zaviesť poplatky pacientom. Či sa to bude niekomu páčiť, alebo nie, je v prospech pacienta, aby ambulancia zostala, aby sa nezatvorila. Ak nebude žiadna ambulancia, nemocnice môžu mať akokoľvek dobré podmienky, no nebudú schopné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť pre tých všetkých pacientov, ktorí sa tam nahrnú po zatvorení ambulancií, pretože si nebudú mať kde dať predpísať chronické lieky, nebude prvotná diagnostika, nebude pooperačná a ponemocničná zdravotná starostlivosť. Skrátka ambulantný sektor je súčasťou zdravotného systému a je jeho veľmi dôležitou súčasťou.
Aby toho nebolo málo, vláda zvýšila odvody pre zamestnávateľov a živnostníkov, čo mnohí ambulantní lekári sú.
Jednou rukou nám dajú a druhou zoberú. To je pre nás ambulantných poskytovateľov veľký hendikep, pretože nemocnice nemusia platiť Sociálnej poisťovni. Stále hovorím, že nemocnice, teda nemocniční lekári majú päť pozitív. Aj keď nezaplatili, respektíve nemocnica neodviedla odvody, nie sú evidovaní ako dlžníci, majú nárok na nemocenské poistenie, majú nárok na dôchodkové poistenie a štát to ešte raz zaplatí v rámci oddlžovania. Zamestnanci v zdravotníckych zariadeniach sú oproti ambulantným poskytovateľom privilegovaní, ja ako fyzická osoba si nemôžem dovoliť nezaplatiť, nemôžem za sestričku nezaplatiť sociálne odvody. Tým pádom som absolútne hendikepovaný, pretože keď chcem zvýšiť plat, musím brať do úvahy všetky tieto veci.
Čo považujete za najväčší problém v ambulantnej sfére?
Stále hovorím, že je tu nedostatok vízie do budúcna, respektíve nejakej perspektívy, ako sa môžeme posúvať. Lebo musím povedať pravdu, mňa už to takto nebaví, každý rok sa doťahovať. Už by som pre lekárov potreboval perspektívu, dvoch–troch, možno piatich rokov. Aby sme mali istotu, že máme normálnym štandardným spôsobom zmluvy na päť rokov a predvídateľný rast príjmov. A nie, aby sme sa, keď to poviem pejoratívne, ako žobráci, každý rok doťahovali o centy, o eurá, aby sme vôbec nejakým spôsobom zabezpečili chod svojich ambulancií. Každá jedna ambulancia, či všeobecná, špecializovaná, alebo agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, potrebuje navýšiť zdroje, či už na personálne náklady, alebo na prístrojové vybavenie.
Pacienti si často navzájom radia, v snahe vyhnúť sa dlhým čakacím lehotám na termín u špecialistu, navštíviť urgentný príjem s tým, že tam ich musia ošetriť.
To je taká skratkovitá reakcia. Ale treba si uvedomiť aj to, že oproti európskym krajinám západne od nás, sú čakacie lehoty u nás enormne krátke. To si nikto z našich pacientov neuvedomuje. Keď sa objedná napríklad človek s bežným respiračným ochorením v Spojenom kráľovstve k lekárovi, termín dostane o mesiac. Môj známy v Spojenom kráľovstve sa k špecialistovi diabetológovi dostane raz za dva roky. Mnohí ľudia žijúci v zahraničí si zdravotnú starostlivosť prídu riešiť na Slovensko.
Skúsili by lekári na Slovensku dať takéto termíny pacientom…
Preto hovorím, že si treba uvedomiť, že nie sme na tom až tak veľmi zle. Naša zdravotná dostupnosť je ešte veľmi dobrá. Keď niekto čaká o hodinu, dve dlhšie, už je nespokojný. Keby si však uvedomil, že má ešte veľmi dobrú dostupnosť špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, že má veľmi dobrú dostupnosť urgentného príjmu, aj keď tam povedzme čaká niekoľko hodín. Ale niekedy je to spôsobené aj tým, že musí počkať na výsledok, ktorý sa ešte spracováva, napríklad v laboratóriu. Proste treba si zvyknúť aj na to, že na zdravotnú starostlivosť sa čaká.
Veľa sa hovorí o predaji ambulancií. Oficiálne je to zakázané, ale mnohí ambulantní lekári sa pred odchodom do dôchodku snažia ambulancie predať. Aký máte na to názor?
Ja na tom nevidím nič zlé. Ten človek si budoval svoj biznis, napríklad aj na tom, že bol ústretový k pacientom, že k nemu chodili radi. Vytvoril nejaké know how, má tam zabehnuté prístroje, ktoré môže odovzdať nasledovníkovi, a ten si nemusí hneď kupovať nové. A to všetko v jednom balíku ceny. Určite to nie sú také sumy, ako prezentuje Lekárske odborové združenie, ktoré nás v tejto veci veľmi intenzívne očierňuje, že lekári chcú enormné sumy. Ale keď nemáte kupujúceho a nemáte to komu predať, tak si môžete stanoviť akúkoľvek sumu. Vidíme to aj v praxi, že mnoho poskytovateľov odovzdáva ambulancie, respektíve povolenie na vyššie územné celky. Pretože to nemajú komu predať. A nie preto, že by si vypýtali obrovskú sumu.
Niektorí argumentujú tým, že títo lekári dostali v 90. rokoch ambulancie zadarmo a teraz chcú na tom zarobiť.
To je síce pravda, ale keby tí poskytovatelia do toho neinvestovali, tie ambulancie by nevyzerali tak, ako vyzerajú. Pozrite sa, ako vyzerajú štátne nemocnice a ako vyzerajú neštátne ambulancie. Z vlastných zdrojov a aj z peňazí, ktoré dostali od poisťovní, ich vylepšili, a nie pre seba, ale hlavne preto, aby pre pacientov vytvorili kultivované prostredie.
Ministerstvo zdravotníctva plánuje prehodnotiť sieť ambulantných lekárov. Myslíte si, že to pomôže, alebo sa len prispôsobí realite?
Podľa toho, o akú sieť ide. Ak je to sieť ambulantných všeobecných lekárov pre dospelých a pediatrov, tá je už teoreticky vytvorená a mala by sa už iba upravovať v zmysle, kde sa to zlepšilo a kde zhoršilo. Čo sa týka reformy siete špecializovanej ambulantnej starostlivosti, tú by sme veľmi radi privítali. O tejto téme sme rokovali aj na pôde Asociácie súkromných lekárov a boli sme to my, ktorí chceli, aby nová sieť odrážala reálne potreby obyvateľov Slovenska. Pretože ak si tú sieť namodelujeme tak, ako je dnes, tak si síce dnes možno zatlieskame, ale nebudeme vidieť reálny dosah toho, kde tých poskytovateľov potrebujeme. A je pre nás veľmi dôležité, aby sa tá sieť vytvorila. Dôležité je tiež, aby v prípade, že v sieti bude pre daného špecialistu miesto, bolo jednoznačne dané, že takýto poskytovateľ bude zazmluvnený zdravotnými poisťovňami. Aby to bola podmienka, že na tomto konkrétnom mieste bude zmluva so zdravotnou poisťovňou automaticky daná. Pretože dnes to tak nie je. Samozrejme, keď si špecialista otvorí ambulanciu mimo siete, už bude na zdravotnej poisťovni, či ho zazmluvní alebo nie. Ale ak bude súčasťou siete, povinnosť zmluvy by tam mala byť.
Zuzana Dolinková je už asi ôsmy alebo deviaty minister zdravotníctva, ktorý sľubuje katalóg výkonov. Aj ona tvrdí, že už je na spadnutie a že tentoraz naozaj bude. V lete by sa mal spustiť pilotný projekt. Čo od neho očakávate?
Myslím si, že nový katalóg je koncipovaný úplne inak, ako bol ten súčasný. Bol pripravovaný v súčasnosti, a teda mal by odzrkadľovať reálne objemy aj cenu daného vyšetrenia. Teda nie jednotlivého výkonu, ale celého spektra jednej návštevy pacienta u poskytovateľa. Nebude to teda špecifikované podľa konkrétnych jednotlivých výkonov, ale ako balík vyšetrenia. A malo by to byť ohodnotené v reálnych cenách. To znamená, že ak by takýto katalóg mal byť uvedený do prevádzky, tak by tých finančných zdrojov do ambulantnej sféry malo ísť enormne viac.
Ministerka potvrdila, že dofinacovanie rezortu bude potrebné zrejme už tento rok.
Ak by mali byť deformované ceny nového katalógu, tak potom by sa malo radšej jeho spustenie oddialiť. Aby to nedopadlo ako pri projekte DRG, keď sa koeficienty upravovali a vlastne sa nič nezmenilo.
Analytici sa zhodujú v tom, že skôr či neskôr bude nevyhnutná spoluúčasť pacientov vo forme poplatkov. Zrejme si myslíte to isté.
Určite áno. Pri takomto systéme financovania nie je možné, aby sme všetko a všetkým hradili zo zdravotného poistenia. Musí prísť k spoluúčasti pacientov, či už formou komerčných poisťovní, alebo priamych platieb pacienta. Musí byť však jasne vysvetlené, na čo pacient má nárok a na čo nie, čo si môže zaplatiť a čo si nemôže zaplatiť. Určite by to bolo v prospech zlepšenia zdravotnej starostlivosti. Samozrejme, s ohľadom na sociálny status pacienta. Ale treba si aj uvedomiť, že pacienti často využívajú až zneužívajú zdravotnú starostlivosť na sociálne účely alebo sa z toho snažia vyťažiť iný benefit, a preto by spoplatnenie niektorých výkonov pomohlo. Ja osobne vnímam ako veľký hendikep to, že v nemocniciach máme aj takzvané sociálne hospitalizácie, ktoré by podľa môjho názoru mala hradiť Sociálna poisťovňa, nie zdravotná.
Už ste spomenuli, že nevylučujete zavedenie poplatkov pre pacientov. Za čo konkrétne?
Treba si uvedomiť, že sú poplatky a poplatky, je medzi nimi veľký rozdiel. Máme spektrum poplatkov, ktoré so zdravotnou starostlivosťou nemajú nič spoločné a do zdravotníctva nepatria. Stretol som sa aj s prieskumami o tom, koľko peňazí nechá pacient v ambulancii. A veľmi ťažko sa mi oponuje. Pretože mnohokrát nie je špecifikované, za čo pacient u poskytovateľa platil. Jeden prieskum napríklad hovorí o tom, že pacient zaplatil u lekára povedzme 50 až 60 eur. Pritom sa vôbec nešpecifikuje, za čo zaplatil, či to bolo za potvrdenie, napríklad na zbrojný preukaz, alebo za injekciu u špecialistu, ktorá nie je hradená zo zdravotného poistenia a tým pádom si ju pacient musí zaplatiť, alebo za niečo nadštandardné. Takže spektrum tých poplatkov je veľmi široké a nie vždy sa dá povedať, ktoré poplatky by boli optimálne a ktoré nie. Podľa mňa je vyberanie poplatkov, ktoré nespadajú do portfólia zdravotníctva, legálne a normálne. Je to ako s oblečením, inú sumu zaplatím v konfekčnom obchode a inú, keď si to dám ušiť na mieru u krajčíra.
Za čo by ste teda vyberali?
Za to, čo nebudú hradiť zdravotné poisťovne. Prípadne sa zrátajú náklady na ambulanciu s tým, čo dostaneme z poisťovne, a ten rozdiel sa vyberie od pacienta. Buď cez poplatky za návštevu, alebo sa zvýšia poplatky za výkony pre sociálne účely s tým, že sociálne slabší by boli od platenia oslobodení. Taktiež by sa mohli zvýšiť poplatky za výkony, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, napríklad potvrdenie na vodičský preukaz či zbrojný pas. Prípadne za odbery pre vlastnú potrebu alebo za výkony súvisiace s estetickými zákrokmi. Takže aj takáto alternatíva je. Myslím si, že je veľká skupina ľudí, ktorí si veľmi radi dávajú odoberať krv a sami pre seba kontrolujú nejaké parametre. Len si treba potom uvedomiť, že ak u takého poskytovateľa preváži komerčná zložka, môže sa stať, že si povie, že zdravotnú starostlivosť už ani robiť nebude, pretože za takéto komerčné výkony zarobí viac, ako keď má zmluvu so zdravotnými poisťovňami.
Stále máte problémy so škrtaním výkonov zo strany zdravotných poisťovní?
Bohužiaľ áno. S týmto sa stretávame veľmi často. Snažíme sa dopracovať k revíznym pravidlám, ktoré by boli exaktné pre obe strany, ale nie vždy sa nám to darí. A je pravda, že mnohokrát poskytovatelia ťahajú za kratší koniec, pretože im nemá kto zanalyzovať veci zoškrtané poisťovňou, nejdú do detailov a nesnažia sa to vykomunikovať so zdravotnou poisťovňou. Často aj preto, lebo kým to nie je doriešené, zdravotná poisťovňa zadržiava finančné zdroje. Takže niekedy ide poskytovateľ kratšou cestou a povie si, že oželie tristo alebo päťsto eur, ale radšej chce mať peniaze na svojom účte, ako by sa mal doťahovať so zdravotnou poisťovňou, či mu uzná údaje alebo musí podať opravný doklad, ktorý budú spracovávať ďalší mesiac. Keďže zdravotné poisťovne sú obrovské kolosy a zamestnávajú veľa ľudí, nie vždy sú ich zamestnanci natoľko vyškolení, aby vedeli riešiť výkony pre konkrétne jednotlivé odbornosti. Často sa nám stáva, či už je to pri agentúre domácej ošetrovateľskej starostlivosti, alebo u špecialistov, že mnoho výkonov sa škrtá možno z neznalosti.
Na záver trocha osobná otázka. Nielen ja mám pocit, že celá naša spoločnosť, pravdepodobne aj pod vplyvom správania politikov, zdrsnela, zvulgárnela, ľudia sú agresívni. Cítite to aj vy v ambulanciách?
Určite áno. Videl som to aj počas obdobia kovidu, keď sa najprv lekárom tlieskalo na balkónoch a ďakovalo, ale to nadšenie a vďaka veľmi rýchlo vyprchali a skončilo to nadávaním a vyhrážaním. Nechcem sa už vracať do tohto obdobia. Musím povedať, že politici v tom majú tiež prsty, pretože mnohokrát sa stalo, že nás očierňovali, že sme nedvíhali telefón. Dodnes sa stretávam vo svojej ambulancii, kde mám asistentku, ktorá dvíha každý jeden hovor, s tým, že sa k nám nedá dovolať. Nikto si neuvedomuje, aké to je náročné a frustrujúce vyšetrovať pacienta v ambulancii a druhého mať na telefóne. Raz sa pýtate jedného, potom vám odpovedá ten druhý, súkromné veci jedného pacienta riešite pred druhým pacientom. Je to absolútne frustrujúce. Ďalej, mnohí pacienti, a často je to takto aj prezentované, že majú mať kratšie čakacie lehoty, sú potom enormne nahnevaní a frustrovaní, keď musia čakať. Často sa aj o svojej ambulancii dozvedám rôzne teórie a niekedy až žasnem, ako niektorí ľudia dokážu svoju negatívnu emóciu pretransformovať doslova až do literárnych diel. Celospoločenská frustrácia sa niekde musí vybiť a je jedno, či to ľudia riešia na predavačke v obchode alebo na sestričke v ambulancii. Naša spoločnosť je enormne frustrovaná a všetku negatívnu emóciu sa ľudia snažia pretransformovať na niekoho slabšieho.
