Už koncom októbra sa verejnosť dozvie, kto získal titul lekárnik roka. Minuloročných laureátov sme sa opýtali, ako vnímajú meniacu sa úlohu lekárnika, jeho kompetencie a vplyv umelej inteligencie na lekárenskú prax.
Kam by sa mali kompetencie lekárnikov posunúť?
Mgr. Radovan Michalik, Cena verejnosti 2024: Je veľmi dobré, že sa služby v lekárňach postupne rozširujú – od merania tlaku či biochemických vyšetrení z kapilárnej krvi až po pripravované očkovanie proti chrípke. Viem si predstaviť, že by lekárnici na Slovensku v budúcnosti, podobne ako napríklad v Anglicku, po absolvovaní akreditačného kurzu mohli pacientov diagnostikovať priamo v lekárni a prípadne im predpísať aj lieky, ktoré sú dnes viazané na lekársky predpis, napríklad pri zápale prinosových dutín, bolesti hrdla či zápale stredného ucha.
PharmDr. Vasil Šatnik, PhD., Cena odbornej poroty 2024: Lekárnici už svoje kompetencie vo verejných lekárňach rozšírili. Najdôležitejšia súčasť poskytovania lekárenskej starostlivosti, možnosť nahliadnuť do liekovej karty pacienta, však stále chýba. Je to dôležité najmä pri posudzovaní liekovej anamnézy pacientov s viacerými ochoreniami a pri hodnotení rizika interakcií, duplicít, dávkovania či nevhodného nasadenia lieku.
PharmDr. Pavel Petrovič, Cena odbornej poroty 2025: Lekárnik nie je predajca liekov. Je zdravotnícky odborník prvého kontaktu, ktorého vedomosti môžu pacientovi výrazne pomôcť a zdravotnému systému ušetriť nemalé prostriedky. Kompetencie lekárnikov sa rozširujú správnym smerom. Preventívne aj akútne vyšetrenia, napríklad meranie CRP, či pripravované očkovanie v lekárňach zvyšujú dostupnosť zdravotnej starostlivosti a zároveň odbremeňujú ambulancie. Systém však stále nevyužíva odborný potenciál farmaceutov naplno. Prínosom by bol napríklad manažment chronických pacientov, monitorovanie farmakoterapie, interpretácia vybraných diagnostických vyšetrení či ďalšie preventívne programy. Aby sa lekárnik stal plnohodnotnou súčasťou zdravotného systému, nestačí rozšíriť kompetencie. Potrebné je ich systémové uznanie, prístup k relevantným zdravotným údajom pacienta a férové financovanie odborných výkonov zo zdravotného poistenia.
Ako sa zmenila úloha lekárnika?
Radovan Michalik: Vývoj medicíny aj lekárenstva ide veľmi rýchlo. Je potrebné prispôsobovať sa trendom, neustále sa vzdelávať, rozširovať si obzory a poskytovať pacientom komplexnejšie poradenstvo a služby. Verím, že pacienti vnímajú lekárnikov ako odborníkov, ktorí im v mnohých prípadoch dokážu pomôcť aj bez návštevy lekára.
Vasil Šatnik: Postavenie lekárnika sa za posledné desaťročie výrazne zmenilo. Rozšírilo sa o poskytovanie služieb, ktoré boli donedávna doménou medicínskeho prostredia. Výrazne pokročili aj kompetencie nemocničných lekárnikov, najmä v oblasti liekovej rekonciliácie, monitorovania antiinfekčnej liečby a terapeutického monitorovania dávkovania liečiv. Úloha klinického farmaceuta v konziliárnej činnosti predstavuje významný pokrok v začleňovaní farmácie do terapeutického procesu.
Pavel Petrovič: Za posledných päť až desať rokov sa postavenie lekárnika paradoxne rozdelilo na dva svety. Na jednej strane rastie odbornosť farmaceutov, pribúdajú nové kompetencie a lekárnici sa čoraz viac venujú odborným konzultáciám a klinickým službám. Na druhej strane sa lekárenstvo výrazne skomercionalizovalo.
Pacienti sú zaplavení marketingom, informáciami z internetu a dnes aj odpoveďami umelej inteligencie, ktoré v nich často vyvolávajú pocit, že správnu diagnózu či liečbu si dokážu určiť sami. To môže oslabovať vnímanie lekárnika ako zdravotníckeho odborníka. Práve preto je dnes dôležité posilňovať odbornú identitu lekárenstva a ukazovať verejnosti skutočnú hodnotu farmaceutických vedomostí.
Ako umelá inteligencia (AI) mení prácu lekárnikov?
Radovan Michalik: Skôr vnímam, že AI dnes vo zvýšenej miere využívajú naši pacienti. S AI sa poradia doma a do lekárne prichádzajú pripravení. Často nás konfrontujú s našimi radami a odporúčaniami AI a neraz rovno povedia, čo si chcú kúpiť, pretože im to AI poradila ako vhodnú voľbu.
Je preto na nás lekárnikoch, aby sme doplňujúcimi otázkami overili, či je ich voľba správna, prípadne ju korigovali a vybrali vhodnejšiu alternatívu.
Vasil Šatnik: Digitalizácia významne ovplyvňuje činnosť farmaceutov vo verejnom aj v nemocničnom segmente, najmä možnosťou získavať informácie v reálnom čase. Správne využívanie AI v lekárenskej praxi môže byť veľkým prínosom. Získavanie odborných a publikačných zdrojov prostredníctvom umelej inteligencie je užitočným nástrojom, ktorý rozširuje možnosti vzdelávania lekárnikov.
Pavel Petrovič: Umelú inteligenciu vnímam ako prirodzenú súčasť modernej farmácie. Využívam ju pri príprave odborných materiálov, vzdelávacích textov pre pacientov, tvorbe edukačných videí či spracovaní vedeckých informácií. AI však nie je náhradou odbornosti, ale nástrojom, ktorý šetrí čas a pomáha pracovať s veľkým množstvom dát.
Konečné rozhodnutia o interpretácii informácií, odporúčaniach pacientovi či posúdení vhodnosti liečby však musia zostať v rukách zdravotníckeho odborníka. Odbornosť, klinické skúsenosti a individuálny prístup k pacientovi zostávajú nenahraditeľné.
Aká je najväčšia výzva slovenského lekárenstva?
Radovan Michalik: Je na pleciach lekárnikov, aby svojím prístupom, radami a službami presvedčili verejnosť, že lekáreň je zdravotnícke zariadenie, ktoré vďaka svojej dostupnosti dokáže pomôcť pri mnohých zdravotných problémoch, ktoré si nevyžadujú okamžitú intervenciu lekára. Veľa bude závisieť aj od toho, či legislatíva podporí rozširovanie kompetencií lekárnikov, aby sa lekáreň stala výraznejšou súčasťou komplexnej zdravotnej starostlivosti.
Vasil Šatnik: Najväčšou výzvou bude zachovať charakter farmácie a jej základné piliere. Dispenzačná činnosť, príprava magistraliter, expedičná činnosť, nemocničná farmácia či ďalšie vzdelávanie – to všetko sú piliere, o ktoré by nás nemala pripraviť umelá inteligencia. Je dôležité, aby sa z farmácie nevytratila ľudskosť a empatia.
Pavel Petrovič: Najväčšou výzvou je zmeniť pohľad na lekárenstvo z maloobchodu na plnohodnotnú súčasť zdravotného systému. Ak nechceme, aby pacienti čoraz viac nahrádzali odbornú konzultáciu radami z internetu, umelej inteligencie či marketingovými tvrdeniami, musíme lepšie využiť potenciál lekárnikov.
Dnes je ekonomický model slovenských lekární nastavený tak, že odborná práca lekárnika nie je primerane financovaná. Nízke marže a dlhodobo podhodnotené ceny liekov vytvárajú prostredie, v ktorom sú mnohé lekárne nútené hľadať ekonomickú stabilitu predovšetkým v predaji voľnopredajných produktov. Takéto nastavenie odsúva odborné služby do úzadia, hoci práve tie prinášajú pacientovi aj zdravotnému systému najväčšiu hodnotu.
Ak bude systém odmeňovať odborné výkony – konzultácie, prevenciu, diagnostiku či manažment farmakoterapie –, lekárnik sa bude môcť naplno venovať tomu, v čom je jeho najväčšia hodnota: správne navigovať pacienta, pomáhať s včasným zachytením ochorení a odborne ho usmerniť v zdravotnom systéme.
