Zruší platené funkcie nominantov štátu? Bývalý generálny tajomník služobného úradu prezradil, kde chce nájsť peniaze
Expert na zdravotníctvo za hnutie Sme rodina a Sulíkovci Peter Ferjančík chce pritvrdiť pri oddlžovaní nemocníc, otvoriť platový automat a zatočiť s predraženými nákupmi. Tvrdí, že zdravotníctvo potrebuje nákladovú efektivitu, tvrdšiu kontrolu aj zásadné personálne zmeny na ministerstve. Magazín Medicína spúšťa sériu rozhovorov s tieňovými ministrami zdravotníctva.
Sektor sa dlhodobo háda o rozdelenie peňazí – ambulancie, nemocnice, poisťovne, odbory. Ako by ste tieto spory riešili ako minister?
Vždy som bol zástancom toho, že politika sa má robiť participatívne. Ministerstvo zdravotníctva má zasiahnuť až vtedy, keď sa v sektore nedá dosiahnuť zhoda ani kompromisom. Môj úplne prvý krok by bol, že pozvem Asociáciu nemocníc Slovenska, Asociáciu štátnych nemocníc, zástupcov ambulantného sektora, zdravotných sestier, odborárov a zdravotné poisťovne a budeme sa pokúšať dosiahnuť zhodu. S tým, že tentokrát by akýkoľvek kompromis mal smerovať v prospech ambulantného sektora. Nemám problém túto debatu moderovať ani formou verejného híringu, nech občan, ktorý tento cirkus platí, vidí, kto sa chce a kto sa nechce dohodnúť. Programová vyhláška, ktorou rezort v súčasnom nastavení rozdeľuje peniaze je každopádne dobrý sluha, ale zlý pán, a nesmie sa zvrhnúť na bazár.
Zo strany ministerstva zdravotníctva však vidíme nulovú snahu o kreatívny progres. V prvom rade si treba sadnúť za jeden stôl, upokojiť situáciu a hľadať riešenia spoločne. Ministerstvo rezignovalo na svoju úlohu moderovať verejnú diskusiu a treba ho vrátiť do pozície, kam patrí.
Kde vezmete peniaze na podporu ambulancií a dotačné schémy?
Významne sa musíme venovať dotačnej podpore ambulancií. Je to mechanizmus, ktorý sa rozbehol v rámci Plánu obnovy a odolnosti a mal by fungovať aj naďalej. Dotačné schémy na ministerstve za posledné roky úplne skončili, pritom to boli veľmi zaujímavé projekty. Napríklad v oblasti užívania návykových látok. Z dotačnej schémy kedysi vznikol napríklad aj skvelý projekt Zdravé komunity. Nestálo to obrovské peniaze a dosahovalo to relatívne veľký efekt.
Kde by ste na dotačné schémy hľadali financie?
Peniaze na dotačné schémy vieme vytiahnuť z úspor. A to v spolupráci so zdravotnými poisťovňami a samosprávou, čo ale predstavím až v rámci predvolebného programu. Úplne márna nie je ani snaha financovať veci v spolupráci s inými rezortmi a eurofondy sú pri istej miere kreativity a tolerancie zo strany Európskej komisie tiež teoreticky použiteľné. Aktuálne je bohužiaľ stav niektorých finančných mechanizmov úplne zahmlený, takže sa k niektorým témam nedá úplne zodpovedne vyjadriť. Vieme, kde hľadať, ale mám obavu, čo tam nájdeme.
Zrušíte poplatky v ambulanciách?
Určite ich zregulujem a nezruším. Okrem toho, že by sme tým takmer okamžite zabili ambulantný sektor, považujem ich v rozumnej miere aj za nástroj na zamedzenie plytvania a nadužívania zdravotnej starostlivosti. Potrebujeme ich vhodne zaregulovať tak, aby bol spokojný ambulantný lekár aj pacient. Som za to, aby poplatky slúžili aj ako faktor konkurenčného prostredia.
Čo konkrétne by ste ponúkli ambulantnému sektoru?
Ambulantný sektor bude maximálna priorita. Zriadime splnomocnenca pre ambulant.
Splnomocnencov máme na Slovensku snáď v každej oblasti. Z čoho by ste financovali jeho pozíciu?
Z úspor, ktoré ušetrím tým, že nominantom štátu z dozorných a správnych radách zruším pozície. Najmä tým, ktorí sú mimo zamestnaneckého pomeru ministerstva a sú v platených funkciách. Zriadime dodatočné schémy, začnem rokovať o daňových úľavách. Som pripravený realizovať túto tému formou projektového riadenia a tvrdo voči sebe priebežne odpočtovať.
Z čoho to zaplatíte?
Podporné opatrenia budeme prioritne financovať samozrejme zo štátneho rozpočtu. Bez neho to nejde, ale aj z úspor a mimorozpočtových zdrojov. Budeme rokovať s Európskou komisiou, aby sme na to mohli použiť regionálne opatrenia EŠIF.
Pozrime sa aj na nemocničný segment. Aké kroky podniknete?
Verejne vyjadrujem prísľub, že tému platového automatu otvoríme. To, či niečo zrušíme, je otázka rozsahu mandátu a stavu parlamentu. Ako realistický variant si viem predstaviť, že automat prejde reformou. Každopádne si pacienti zaslúžia, aby v každodennom živote pocítili pridanú hodnotu vyšších platov zdravotníkov
Odmietam však rétoriku, že chceme niekomu brať peniaze. Naopak, poďme lekárov a zdravotníkov ešte viac odmeňovať, ale odmeňovať ich efektivitu, ich snahu a prácu, pretože to si zaslúžia. Vidím v tom aj istú podporu boja proti gerontokracii.
Ako chcete merať kvalitu a výkonnosť personálu, ak má byť odmeňovanie viazané na efektivitu?
V zdravotníctve je to trochu zradné. Zdravotnú starostlivosť nevieme merať len kvantitatívne a samozrejme nemôžeme skĺznuť do pretekov o viac vybavených pacientov, lebo to ide ruka v ruka s nekvalitou zdravotnej starostlivosti. Máme tu odborné spoločnosti, Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, zdravotné poisťovne, odborné útvary ministerstva. Opäť si viem predstaviť, že pôjde o participatívne pripravované sady ukazovateľov pre každý program.
Kto by mal podľa vás v debate o odmeňovaní zastupovať lekárov?
Získajme a nechajme hovoriť v rámci sektora aj mladých perspektívnych lekárov. Veľmi rád si vypočujem názory aj iných zástupcov z radov lekárov. Nepovažujem za šťastné, že monopolizujeme pozíciu stavovských organizácií. Potrebujeme vytvoriť priestor aj pre iné hlasy.
A čo ak odbory pohrozia štrajkom?
Potrebujeme vytvoriť dostatočne transparentnú a objektívnu diskusiu. Ak do nej niekto príde s argumentmi typu „podávame výpovede“, budem to brať ako bezprecedentný akt, ktorým si niekto berie pacienta ako rukojemníka, a tak sa k tomu aj postavím. S teroristami sa nevyjednáva.
Podporíte ďalšie oddlženie nemocníc?
Áno, podporím ho, ale nie preto, že by som bol fanúšikom zadlžovania, ale preto, že ma k tomu budú tlačiť viaceré právne normy. Minister zdravotníctva nie je v pozícii, kedy si môže zakaždým vybrať, či niečo chce, alebo nechce, ale bohužiaľ sú kroky, ktoré musí urobiť. A samozrejme, keď si štát niečo objednal, v slušnej spoločnosti sa za to platí. No s dlhom sa musíme vysporiadať.
Oddlžovanie však doposiaľ ešte neviedlo k zastaveniu tvorby dlhov. Ako by ste zabezpečili, aby nešlo len o ďalšie nalievanie peňazí?
Nemusíme chodiť ďaleko, stačí sa naň pozrieť rovnakou optikou ako na investície. Slovo investícia má svoje parametre, definuje ho pozitívny dopad na zhodnotenie majetku. Navyše to tak stanovuje zákon. To, čo sa realizovalo doteraz, neboli investície, bolo to bezbrehé nalievanie peňazí do deravého vedra. V prípade oddlženia bude investícia formou oddlženia následne meraná zlepšením nákladovej efektivity a zvýšením produkcie, priebežne prísne sledovaná v míľnikoch v primárnej zodpovednosti kontroly ministerstva, z úrovne centrálneho riadenia.
V trhovej ekonomike sa na nemocnice pozeráme ako na výrobnú linku. Ak sa ako majiteľ holdingu rozhodnem nalievať peniaze do fabriky a riaditeľ mi garantuje, že na novej linke budem vedieť vyrábať efektívnejšie, je to primárne jeho problém, ale nie výhradne. Je to aj o tom, kto pri tom páse stojí a vyrába. Ak to neprinesie želaný efekt, mal by byť braný na zodpovednosť aj tento „manšaft“.
Ako hodnotíte oddlženie, ktoré aktuálne pripravuje ministerstvo?
Mal som to „šťastie“ a realizoval som dve oddlženia. Štát v posledných rokoch začínal v tomto smere kráčať správnou cestou, preto absolútne nerozumiem, okrem toho, že stále nevidím zdroj pripravovaného oddlženia a mám pocit, že ide o ďalšiu hmlu, prečo sa ministerstvo rozhodlo pustiť do obehu úplne prvý variant, ktorý sa realizoval pred desiatimi rokmi. Ide o oddlžovanie so skontom a po ňom ostáva vždy veľa neoddlžených pohľadávok, lebo práve slušné firmy, ktoré pracujú s normálnymi maržami si proste to skonto dovoliť nemôžu, obzvlášť pri úrovniach inflácie posledných rokov.
Navyše mám za to, že za posledné tri roky tu prebehlo niekoľko skrytých oddlžení vybraných firiem formou simulovaného právneho úkonu, a to nováciou záväzku, čo je mňa trestný čin zvýhodňovania a poškodzovania veriteľa. Ale to tu nechcem zásadne rozoberať.
A ako by ste zabránili tomu, aby sa nemocnice znova zadlžovali?
V poslednej dobe absolútne ustala téma nákladovej efektivity. Tak trochu ju naschvál dáva bokom aj Lekárske odborové združenie. A ja osobne som zhrozený, kam sme sa vrátili. Boli zvýšené limity obstarávania, takže vôbec nevidíme obrovskú a zásadnú vrstvu dát o cenách.
Ministerstvo úplne rezignovalo na cenotvorbu. Neexistuje, aby tak predražené CT, MR a podobne prechádzali verejným obstarávaním. Keď to porovnám s tým, čo robí zdravotnícky expert Martin Smatana pre ministerstvo obrany, a tu môže ísť rezort obrany príkladom, môžeme bezpečne tvrdiť, že máme predražené vstupy o desať až 30 percent.
Čo dodávatelia? Ako s nimi naložíte?
Pri téme oddlžovania nemožno dať bokom ani samotných dodávateľov. Dodávateľský sektor prechádza obrovskou monopolizáciou a kartelizáciou čiže treba udrieť na liberalizáciu. Avizujem, že hneď na úvod mandátu by som mal veľmi zásadnú komunikáciu s farmaceutmi, alebo so spoločnosťou SK+MED, ktorá zastupuje dodávateľov. A nevylučujem zapojenie orgánov činných v trestnom konaní. Po tomto vyhlásení očakávam pár atakov z týchto radov.
Takže avizujem liberalizáciu trhu. Navždy ukončím debaty o výhradnosti predaja, spätných bonusoch, nepeňažných plneniach a podobných bludoch, ktoré nemajú na jednotnom trhu EÚ a v transparentnom fungovaní čo hľadať.
Je podľa vás nákladová efektivita len témou manažmentu nemocníc?
Netvárme sa, že nákladová efektivita je len témou manažmentu nemocníc. Je to silná téma aj v prieniku na komunikáciu s LOZ, väčšinu výdavkov a ich špecifikácie vytvárajú a zadávajú v systéme štátnych nemocníc lekári a asi je čas, aby sa vyjadrili aj k tomu. To je ďalší argument, prečo by sme mali do automatu zahrnúť aj nadväznosť na hospodárske výsledky zamestnávateľa. Takto sa manažujú všetky úspešné entity.
Bola by riešením zmena právnej formy nemocníc na akciové spoločnosti, tak, ako to uvádzajú analytici?
V tomto nie som úplne vyhradený. Vedie sa o tom verejná debata a mnoho ľudí v tom vidí automatický všeliek, ale nie je to tak a bola by obrovská chyba spoľahnúť sa len na zmenu právnej formy. Stačí sa pozrieť na hospodárske výsledky nemocníc, ktoré sú akciovými spoločnosťami. Nie je ich síce veľa, ale vidíme, že iná právna forma im nepomáha.
Ešte za môjho pôsobenia na ministerstve sme v rámci príprav centrálneho riadenia, čo nám vyplývalo ako povinnosť z plánu obnovy, vypracovali návrh postupu transformácie nemocníc na „akciovky“. Je za tým rozsiahli právny a technický postup a trúfam si tvrdiť, že realizovať ho v rámci mandátu jednej vlády je nereálne. Preto tvrdím. Vypracujme reálny plán krátkodobých míľnikov smerom k transformácii na akciové spoločnosti a smerujme k nim v dlhodobejšom horizonte, v rozsahu napríklad dvoch politických cyklov.
Pozrime sa na otázku zisku. Odbory tvrdia, že zisk v zdravotníctve je nemorálny. Ako to vnímate vy?
Ak odborári tvrdia, že zisk je zlý, tvrdia to, čo tvrdili Marx a Engels, čiže sú komunisti. Je to spiatočnícke, odborne prežité, finančne neudržateľné a na Slovensku čiastočne dokonca odmietnuté zákonom.
Trhová ekonomika je sestra demokracie. Zisk má priestor všade. Je to hybná sila sveta od veľkého tresku. Bez zisku nie je efektivita, bez zisku nie je rozvoj, bez zisku nie sú investície. Štát, a teda aj odborári, žijú zo zisku firiem a jednotlivcov. V trhovej ekonomike zisk definuje daňovú a odvodovú sústavu.
Treba teda zisk v zdravotníctve regulovať?
Zisk treba regulovať priebežne, ale nie trvalo. Systém by mal smerovať k deregulácii. Prioritne treba zaregulovať nároky pacienta v maximálnych rozsahoch a dohliadať na ne. Ak pacient dostane to, čo má dostať, môže nám byť jedno, aký zisk sa pri tom vygeneroval. Každému, kto vygeneruje zisk, treba zatlieskať, a ak ten zisk použije na investície v prospech pacienta, napríklad na novú nemocnicu, treba mu podať ruku a poďakovať.
Aký je váš postoj voči súkromným poskytovateľom v zdravotníctve?
Postavenie štátu a súkromníkov nie je možné generalizovať, má to viacero uhlov pohľadu. Ak sa pozerám z pohľadu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, štát je prevádzkovateľom siete nemocníc, a teda hospodársky konkurenčným subjektom napríklad pre Pentu a Agel. Každá z týchto sietí hospodári so svojím portfóliom a finančnými možnosťami. Treba si ustrážiť, že na úseku manažmentu pacienta musíme ťahať za rovnaký koniec, ale som za zdravé konkurenčné prostredie.
Ak sa však na systém pozeráme z podhľadu regulátora, štát musí dbať na spravodlivé a rovnaké podmienky a nemôže prihrávať sám sebe. Viem potvrdiť, že je veľmi lákavé pomôcť si, obzvlášť ak vážne vezmete úlohu, že ste konkurencia na strane poskytovateľov.
Čo hovoríte na argument o krížovom vlastníctve?
Je to absolútna hlúposť. Štát je najväčší krížový vlastník, a to v oveľa väčšom rozsahu a pokušení, než je to na strane súkromníka. Ak chceme byť spravodliví, musíme to v trhovej ekonomike zakázať najprv štátu, a teda buď budeme musieť predať VšZP, alebo všetky nemocnice. Nezabúdajme, že tu je aj Európska komisia, ktorá na dodržiavanie trhovej ekonomiky veľmi dbá.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
