Ešte pred niekoľkými rokmi bolo pri poškodení menisku bežné odstrániť ho celý alebo poškodenú časť. Dnes vieme, že pri absencii menisku dochádza k rozvoju degeneratívnych zmien, ktoré môžu viesť k vzniku artrózy
Stačí jeden nesprávny došľap, prudká zmena smeru alebo nevhodne dávkovaná športová záťaž a meniskus sa môže poškodiť. Jeho poranenia sa netýkajú len vrcholových športovcov, ale aj rekreačných športovcov či ľudí, ktorí sa po dlhšej prestávke náhle vrátia k intenzívnemu pohybu.
Meniskus je malá, no veľmi dôležitá súčasť kolenného kĺbu. Tlmením nárazov, stabilizáciou kolena a rozložením záťaže chráni kĺbovú chrupku, ktorá má len obmedzenú schopnosť regenerácie. Na význam prevencie, včasnej diagnostiky a moderných možností liečby upozorňuje aj osvetová kampaň Zachráň meniskus. Vďaka moderným miniinvazívnym metódam sa dnes lekári čoraz častejšie snažia poškodený meniskus zachovať a zošiť namiesto odstránenia jeho časti.
Ochrana kolenného kĺbu
Menisky fungujú ako prirodzené tlmiče nárazov medzi stehennou a holennou kosťou. Pomáhajú rozkladať tlak v kĺbe, zabezpečujú jeho stabilitu a podporujú správne rozloženie kĺbovej tekutiny, ktorá chrupku vyživuje a zvlhčuje.
„Strata menisku výrazne zvyšuje riziko vzniku artrózy, ktorá môže viesť až k potrebe náhrady kolenného kĺbu endoprotézou. Každý zachovaný milimeter menisku má význam pre dlhodobú budúcnosť kolenného kĺbu. Aj preto sa v posledných rokoch zásadne mení prístup k liečbe jeho poranení,“ hovorí o novinkách v liečbe Ján Grauzel, predseda Slovenskej spoločnosti artroskopie a športovej traumatológie, Sportclinic Nemocnica Medissimo v Bratislave.
„Ešte pred niekoľkými rokmi bolo pri poškodení menisku bežné odstrániť ho celý alebo poškodenú časť. Dnes vieme, že pri absencii menisku dochádza k rozvoju degeneratívnych zmien, ktoré môžu viesť k vzniku artrózy. Ak je to možné, snažíme sa meniskus zachovať a obnoviť jeho funkciu pomocou rekonštrukcie. Cieľom modernej liečby nie je iba odstrániť bolesť, ale predovšetkým zachovať funkciu kolena do budúcnosti,“ priblížil.
Artroskopia znamenala významný posun v liečbe poranení kolena. „V 80. rokoch minulého storočia však prevládal trend odstránenia poškodenej časti v menisku alebo ho vybrať celý. Obrovskou výhodou pre pacienta bolo, že pocítil okamžitú úľavu a už po dvoch až troch týždňoch chodil. Zrejme takou najväčšou reklamou artroskopie bola operácia najslávnejšieho švajčiarskeho lyžiara Pirmina Zurbriggena v roku 1985. Keď si poranil koleno, urobili mu artroskopiu odstránením poškodenej časti a tri týždne po zákroku v Bormiu vyhral svetový pohár,“ pripomenul doktor Grauzel.
Takýto postup však znamenal stratu časti meniskového tkaniva. „Dnes vieme, že odstránenie menisku môže mať pre pacienta dlhodobé negatívne dôsledky, hoci stále záleží aj na tom, v ktorej časti menisku poškodenie vzniklo,“ dodáva ortopéd.
V určitých zónach, kde nie je cievne zásobenie v okrajových častiach má menisektómia stále svoje miesto. „Avšak v zónach, ako sú korene menisku, tam je dokázané, že keď sa odstráni časť menisku, má to taký negatívny dopad, ako keby sme ho odstránili celý. Čiže dnes je naozaj snaha zachovať ho. Záchovné operácie totiž dávajú pacientom, najmä tým mladším šancu, že v priebehu niekoľkých rokov nebudú potrebovať kolennú náhradu,“ hovorí o výhodách záchovných operácií doktor Grauzel.
„Moderná ortopédia stále viac využíva šetrné miniinvazívne postupy, ktoré umožňujú meniskus zachovať. Jednou z najčastejších metód je artroskopická operácia, zákrok vykonávaný pomocou malých vstupov do kolena, pri ktorých môže lekár presne posúdiť rozsah poškodenia a zvoliť najvhodnejšie riešenie,“ uvádza Michal Mitro z Kliniky muskuloskeletárnej a športovej medicíny FN Košice.
Pri zachovaní menisku je dôležitým faktorom jeho schopnosť hojenia, ktorá súvisí najmä s prekrvením tkaniva. V niektorých prípadoch možno vyžiť aj metódy biologickej podpory hojenia, napríklad aplikáciu krvnej plazmy bohatej na trombocyty.
„Veľkým medzinárodným trendom je použitie biologickej podpory hojenia. Využívame hojivý potenciál tela, ktorý môže zvýšiť efektivitu hojenia a úspešnosť liečby aj na miestach, ktoré sa inak hoja ťažko,“ povedal zástupca spoločnosti Arthrex Tomáš Mucha.
Dôležitejšia než rýchlosť hojenia je však jeho kvalita. Rekonvalescencia po zošití menisku býva spravidla dlhšia než po odstránení časti poškodeného tkaniva, pretože cieľom je poskytnúť menisku dostatok času na správne zahojenie. Správne vedená rehabilitácia a postupné zaťažovanie sú kľúčom k úspešnému návratu k aktívnemu pohybu a športu.
Od otvorenej operácie k šetrným technikám
Myšlienka zachovať meniskus namiesto jeho odstránenia nie je nová. „Už v roku 1885 známy britský chirurg Thomas Annandale ako jeden z prvých uskutočnil záchovný typ tejto operácie. Pacientom bol baník, ktorý si poranil koleno. Vtedy neexistovali miniinvazívne techniky, operovalo sa klasickou otvorenou metódou. Pacientovi zošil meniskus, zostal teda zachovaný. Išlo o jeden z prvých zdokumentovaných prípadov tohto typu zákroku. Pacient mal následne nohu mesiac v sadre, takže rehabilitácia a celý proces hojenia boli podstatne náročnejšie než dnes,“ približuje históriu doktor Ján Grauzel.
Štúdia amerického ortopéda Dona Kinga z roku 1936 zásadne ovplyvnila modernú ortopédiu a pohľad na funkciu menisku. „King vo svojom výskume na psích modeloch analyzoval, ako sa menisky hoja po rôznych typoch poranení, pričom definoval kľúčové princípy, ktoré platia dodnes.
Ako jeden z prvých varoval, že jeho úplné odstránenie vedie k predčasným degeneratívnym zmenám a rozvoju osteoartrózy kĺbových chrupaviek, keďže kĺb stráca schopnosť správne tlmiť nárazy a prenášať záťaž,“ dodal doktor Ján Grauzel.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
