Vyvíjame algoritmy, ktoré dokážu prispôsobiť liečbu konkrétnemu genetickému profilu pacienta. V praxi však narážame na legislatívu a regulácie, hovorí manažér s globálnym presahom Štefan Lacko zo spoločnosti GlobalLogic Slovakia
Podieľate sa na vývoji zariadení, ktoré monitorujú životné funkcie či podporujú liečbu. Ako vnímate úlohu technologických firiem vo vývoji zdravotníckych riešení? V čom spočívajú ich reálne prínosy?
Úlohu technologických firiem v zdravotníctve vnímam ako nevyhnutnú a kľúčovú. Bez nich by moderné riešenia len ťažko dosahovali dnešnú úroveň bezpečnosti a spoľahlivosti. Ich prínos spočíva najmä v schopnosti rýchlo inovovať a vyvíjať intuitívne aplikácie, ktoré uľahčujú prácu lekárom a výrazne zlepšujú kvalitu života pacientov. Digitálne technológie zároveň výrazne zrýchľujú vývoj nových liečiv a liečebných postupov – vďaka simuláciám a dátovej analýze sa cesta z laboratória do praxe môže skrátiť niekedy až o polovicu času. Ak sa však pozriem na limity, pohybujeme sa v prostredí s extrémne prísnou a miestami neflexibilnou reguláciou, vysokou finančnou náročnosťou výskumu a pretrvávajúcou psychologickou bariérou v podobe nedôvery k novým technológiám. Skutočný prínos technologických firiem preto nespočíva len vo vývoji riešení, ale aj v tom, že dokážu v citlivom zdravotníckom prostredí adekvátne preukázať ich bezpečnosť a spoľahlivosť.
Aké náročné je vlastne zosúladiť vývoj digitálnych zdravotníckych riešení s pravidlami a reguláciami v zdravotníctve?
Dodržať prísne regulačné rámce v zdravotníctve pri vývoji digitálnych riešení znamená počítať s dlhším vývojovým cyklom produktu. Každý krok – od návrhu architektúry až po finálne používateľské rozhranie – podlieha striktnej verifikácii, podrobnej dokumentácii a náročnému testovaniu nielen samotného softvéru, ale aj všetkých nástrojov, ktoré vývojári, testeri či dizajnéri pri práci používajú. Kritickou je prirodzene kybernetická bezpečnosť a vysoká úroveň ochrany citlivých osobných údajov, ktoré sú v tomto segmente absolútnou prioritou. Pri systémoch s priamym dopadom na zdravie a život pacienta si regulácie navyše vyžadujú prispôsobenie rozhraní používateľom s rôznymi druhmi hendikepu. Hoci tieto požiadavky zvyšujú časovú a finančnú náročnosť projektu, napokon slúžia ako nevyhnutné „sito“, ktoré garantuje, že sa na trh dostane bezpečný, etický, otestovaný produkt, ktorý pacienta neohrozí na živote.
V zahraničí sa čoraz viac diskutuje o zodpovednosti vývojárov za zdravotnícke algoritmy. Stretávate sa s touto témou v praxi?
Téma právnej zodpovednosti za zdravotnícke algoritmy je v odborných kruhoch veľmi aktuálna, no z pohľadu našej spoločnosti je hranica zodpovednosti jasne nastavená. Ako technologický partner integrujeme do softvérových riešení už hotové algoritmy, ktoré sú duševným vlastníctvom a „know-how“ našich klientov. Vývoj týchto algoritmov je pritom veľmi dôsledne kontrolovaný – od teoretického návrhu cez simulácie a konzultácie s poprednými expertmi a klinikami až po klinické štúdie na pacientoch.
Kľúčovým krokom je následná certifikácia, napríklad zo strany Amerického úradu pre kontrolu potravín a liekov (FDA). Tá však neposudzuje algoritmus izolovane, ale schvaľuje produkt ako celok – vrátane softvéru aj hardvéru. Tento prístup pomáha garantovať, že výsledné riešenie je bezpečné a v plnom rozsahu spĺňa deklarovaný medicínsky účel, takzvaný „Intended Use“.
Ak porovnáte vývoj MedTech projektov na Slovensku a v zahraničí, kde vidíte najväčšie rozdiely – v technickom know-how, reguláciách, spolupráci s lekármi alebo v dostupnosti dát?
Najväčší posun vidím v zameraní na riešenia, ktoré vďaka strojovému učeniu a generatívnej umelej inteligencii umožňujú rýchlejšiu a presnejšiu diagnostiku či spoľahlivé vyhodnocovanie dát v reálnom čase. Jedným z hlavných cieľov je jednoduchá a zrozumiteľná prezentácia výsledkov, ktorá lekárom uľahčuje robiť kľúčové rozhodnutia efektívne. Zároveň rastie dôraz na mobilné aplikácie, ktoré pacienta sprevádzajú domácou liečbou, edukujú ho a tým prehlbujú jeho zapojenie do liečebného procesu. Pokiaľ ide o spoluprácu s lekármi, z mojej skúsenosti nie je na Slovensku bariérou neochota. Aj v našom regióne je veľa odborníkov, ktorí sú pripravení spolupracovať na inováciách a poskytnúť potrebné anonymizované dáta. Rozdiel oproti zahraničiu preto nevnímam v kvalite odborníkov či technickom know-how, ale skôr v systémovej podpore a infraštruktúre, ktorá by lokálne úspešné spolupráce dokázala preniesť do celoplošnej praxe.
Sú podľa vás zdravotnícke zariadenia a nemocnice v našom regióne pripravené na adopciu digitálnych riešení v porovnateľnej miere ako na západných trhoch?
Nie som odborníkom na slovenské zdravotníctvo, no rozdiely v porovnaní so západnými trhmi sú v našom regióne stále markantné. Existujú síce moderné pracoviská a svetlé výnimky, vo všeobecnosti nám však často chýba základná digitálna infraštruktúra – nevyhnutná na zavádzanie high-tech riešení. Vo vyspelých krajinách sa digitálne inovácie stavajú na existujúcich a integrovaných systémoch. U nás stále absentuje elektronizácia základných procesov a najmä prepojenie dát medzi rôznymi systémami. A práve to je jeden z kľúčových predpokladov úspešného zavádzania moderných technológií.
Ako sa vlastne líši tempo zavádzania telemedicíny u nás a v zahraničí po pandémii covidu?
Na Slovensku telemedicína často končí pri elektronických receptoch alebo e-mailovej komunikácii, a jej širšie využitie zatiaľ markantne nevidíme. V zahraničí sa naopak využíva výrazne pokročilejšie. Bežné sú video konzultácie aj vzdialený monitoring pacientov. Rozdiel je často v tom, že tieto služby sú podporované aj zo strany zdravotných poisťovní. Pacienti potom môžu napríklad vypĺňať svoje údaje ešte pred návštevou lekára, čo výrazne zrýchľuje registráciu, znižuje chybovosť a skracuje čakacie doby.
Do akej miery sa na vývoji MedTech riešení podieľajú samotní zdravotnícki pracovníci a pacienti?
Účasť zdravotníkov a pacientov zároveň je kľúčovým faktorom úspechu, hoci miera ich zapojenia sa v praxi líši. Firmy čoraz častejšie využívajú metódu tzv. spolutvorby (co-creation). Lekári tak nedefinujú len klinickú potrebu, ale dohliadajú aj na to, aby technológia zapadala do ich pracovných postupov a prinášala im čo najväčší prínos.
Pacienti naopak zohrávajú dôležitú úlohu pri testovaní jednoduchosti a komfortu používania (tzv. používateľskej skúsenosti – UX). Pomáhajú tak zabezpečiť, aby riešenia podporovali dodržiavanie stanovenej liečby a v konečnom dôsledku aj lepšie výsledky.
Bez tejto spolupráce často vznikajú “technologicky dokonalé” nástroje, ktoré sú však v praxi ťažko použiteľné. Zdravotníkov zaťažujú administratívou, pacienti ich používajú nesprávne alebo ich prestávajú používať úplne.
Čo je aktuálne najväčšou bariérou, ktorá bráni širšiemu využívaniu digitálnych zdravotníckych riešení v praxi?
Z môjho pohľadu neexistuje jeden jediný dôvod. Ide o komplexný problém, v ktorom sa prelínajú finančné, legislatívne aj systémové faktory. Hoci technológie napredujú míľovými krokmi, ich širšiemu využívaniu v praxi bráni najmä finančná náročnosť vývoja a následne dlhý proces schvaľovania a zavádzania do praxe. Zložitá a časovo náročná legislatíva zároveň predlžuje cestu inovácií k pacientovi. To zároveň zvyšuje neistotu a môže znižovať ochotu súkromného sektora investovať a zapájať sa do týchto projektov.
V zahraničí sa často hovorí o personalizovanej medicíne a AI v zdravotníctve. Ako realistické je ich masové nasadenie v najbližších rokoch?
Nasadenie v najbližších rokoch je realistické z pohľadu technológií, no menej z hľadiska ich plošnej integrácie do zdravotných systémov. Minimálne na Slovensku. Dnes už vieme vyvíjať algoritmy, ktoré dokážu prispôsobiť liečbu konkrétnemu genetickému profilu pacienta alebo s vysokou presnosťou predpovedať riziká. V praxi však narážame na bariéry, ktoré som už spomínal. Najmä náročné certifikačné procesy a legislatívu, ktorá musí držať krok s tempom inovácií. Kým v diagnostike, kde AI pomáha lekárom rýchlejšie a presnejšie vyhodnocovať dáta, môže byť širšie nasadenie otázkou najbližších rokov, skutočne personalizovaná liečba pre pacienta „na mieru“ bude pravdepodobne postupovať pomalšie – skôr v horizonte dekády. Rýchlosť nasadenia tak nestojí ani tak na dostupnosti technológií, ale na vytvorení ekosystému, ktorý tieto riešenia bezpečne integruje a sprístupňuje zdravotníkom aj pacientom.
Existuje riziko, že technologické riešenia budú vnímané ako náhrada zdravotníckeho personálu, a nie ako jeho podpora?
Na túto otázku nie je jednoduché odpovedať jednoznačne, keďže vnímanie technológií sa môže diametrálne líšiť naprieč spoločnosťou aj jednotlivými krajinami, dokonca aj tými najrozvinutejšími. Verím však, že technologické riešenia budú vnímané predovšetkým ako silná podpora zdravotníckeho personálu a nie ako jeho náhrada. Hlavným cieľom inovácií je predovšetkým odbremeniť lekárov a sestry od rutinných úkonov a poskytnúť im presné dáta, ktoré im pomôžu robiť rýchlejšie a kvalitnejšie rozhodnutia. Či už pri diagnostike alebo počas náročných operačných zákrokov. Technológie môžu zefektívniť liečbu a pacientom uľahčiť život, no nenahrádzajú ľudský úsudok ani empatiu.
V ideálnom prípade by to mohlo znamenať, že lekári budú mať na pacientov viac času a starostlivosť bude ešte viac prispôsobená ich potrebám. Ako sa však situácia vyvinie v dlhodobom horizonte, si dnes netrúfam predpovedať.
Je generatívna umelá inteligencia v oblasti MedTech preceňovaná?
Jednoznačne. Na jednej strane sa o nej hovorí ako o okamžitom riešení takmer všetkých problémov, čo vytvára nereálne očakávania. Na druhej strane sa podceňuje náročnosť jej bezpečnej a zodpovednej integrácie do medicínskej praxe. Naši zákazníci sú v tomto smere mimoriadne opatrní – či už ide o využitie AI pri písaní kódu, testovaní, tvorbe požiadaviek a špecifikácií, alebo o jej zapracovanie do finálnych produktov, kde je nulová chybovosť základnou podmienkou. Jednou z prvých aplikácií, ktoré sme zaviedli do praxe, je systém fungujúci ako inteligentný sprievodca pri používaní inzulínových púmp. Pacientom pomáha orientovať sa v návode, a zároveň dokáže analyticky odpovedať na otázky o vývoji hladiny glukózy za posledných 48 hodín.
Ako sa pri vývoji zdravotníckych technológií vyvažuje tlak na inovácie s ochranou súkromia a citlivých zdravotných dát?
Ochrana dát by podľa mňa nemala byť vnímaná ako brzda inovácie, ale naopak ako jej prirodzená súčasť. Súčasné technológie ponúkajú mimoriadne spoľahlivé nástroje na šifrovanie a zabezpečenie dát, ktoré sa osvedčili a sú overené aj v iných citlivých odvetviach, ako je bankovníctvo či štátna správa. Ochrana citlivých zdravotných údajov je dnes pevnou súčasťou návrhu softvéru už od začiatku – prakticky „od prvého riadku kódu“. Vďaka pokročilej anonymizácii či bezpečným cloudovým riešeniam, ktoré spĺňajú najprísnejšie certifikácie, vieme inovovať rýchlo bez toho, aby sme ohrozili súkromie pacienta.
Môže digitalizácia zdravotníctva v budúcnosti znižovať nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti?
Som presvedčený, že digitálne zdravotníctvo má potenciál nerovnosti v prístupe k starostlivosti výrazne znižovať. V tomto smere je kľúčová telemedicína – dokáže preklenúť geografické bariéry a priniesť odbornú pomoc aj do odľahlejších regiónov, kde chýbajú špecializovaní lekári. Ďalším dôležitým prínosom je zefektívnenie práce v nemocniciach. Vďaka vzdialenému monitoringu možno napríklad pacientov bezpečne prepustiť do domácej liečby skôr, čím sa uvoľnia lôžka pre akútne prípady. Tým, že technológie preberajú časť administratívy a monitoringu, umožňujú systému fungovať plynulejšie a skracujú čakacie doby. Verím a dúfam, že kvalitná medicína tak postupne prestane byť výsadou veľkých miest a stane sa dostupnejšou pre všetkých.
Štefan Lacko
Pôsobí na pozícii Delivery Unit Head a je prokuristom v spoločnosti GlobalLogic Slovakia, kde zodpovedá za strategické riadenie medzinárodných tímov zameraných na vývoj softvéru. Vo svete technológií pôsobí vyše 35 rokov a svoje viac ako 17-ročné manažérske skúsenosti z amerických korporácií využíva pri budovaní expertných softvérových tímov. Je jedným zo zakladajúcich členov vývojového centra GlobalLogic na Slovensku. Počas svojej kariéry riadil komplexné IT projekty najmä pre zahraničných klientov, pričom sa dlhodobo zameriava na rozvoj technologických talentov a dodávku inovatívnych digitálnych riešení s globálnym presahom.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
