Obrovskou chybou vlády Eduarda Hegera bolo, že za valorizáciu platov si nevyžiadal od Lekárskeho odborového združenia žiadnu protihodnotu. Občan ani rezort za to nedostali nič, hovorí prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Pre Medicínu porozprával, čo hrozí v decembri v niektorých regiónoch a čo mohla bývalá vláda žiadať od odborárov za platový automat.
Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková po necelom roku skončila na svojom poste. Ako hodnotíte jej pôsobenie?
Od novembra 2023 sme sa posunuli minimálne v dvoch oblastiach, a to v optimalizácii siete nemocníc a v DRG. A nezávisle od toho, aká je dnes situácia a ako sa vyjadrujú koaliční partneri, vidím svetlo na konci tunela aj v prípade optimalizácie siete nemocníc (OSN). Ešte v novembri sme ministerke vysvetlili, že OSN, tak ako bola pripravená, bola nevykonateľná a ministerka si dala povedať. Nakoniec sme mali možnosť participovať na úprave vyhlášky, zrealizovaná by mala byť do konca roka. Aspoň dúfam. Podobne sme boli aj pri úprave zákona, ktorým by sa budúci rok mohla začať realizovať optimalizácia siete nemocníc. Čo sa týka DRG, úprimne, nebol som veľmi nadšený, keď tento systém prešiel pod ministerstvo zdravotníctva. Sú s tým zlé skúsenosti. Celkovo nie je dobre, keď rezort, ktorý tvorí legislatívu, zároveň vlastní nemocnice a zároveň vlastní aj zdravotnú poisťovňu. Dopláca na to celé Slovensko a potom vznikajú rôzne napäté situácie, ktoré sú neriešiteľné. Ale musím povedať, že pri DRG sa celý tím zatiaľ snaží byť pomerne dosť autonómny. Takže budúci rok už časť výkonov v nemocniciach prejde na úhradu mechanizmom DRG. Nie je ideálny, ale zatiaľ nikto nič lepšie nevymyslel. Takže to sú pozitíva.
A negatíva?
Už v novembri 2023 sa hovorilo, že keď ministerka zdravotníctva nebude mať za sebou ministra financií, predsedu vlády a najmä svojho predsedu strany, tak taký minister nemôže byť úspešný.
Ukázalo sa , že minister financií a predseda vlády nestáli na strane ministerky. Tým pádom
bola odsúdená na neúspech. A návrh na konsolidáciu financií zo strany vlády považujem pre zdravotníctvo za pomerne absurdný. To je presne to, že ministerka nemala kľúčových hráčov na svojej strane.
Čo ďalšie jej vyčítate?
Máme iný názor na riešenie ambulantnej pohotovostnej služby (APS), pretože sa nedodržalo to, čo bolo dohodnuté s predošlým ministrom. To, že slovenské zdravotníctvo je zadarmo, je mýtus a poškodzuje celý systém a je to zlé aj pre pacientov. V prípade APS od toho, čo sa za bývalej vlády podpísalo vrátane zavedenia poplatkov za zneužívanie, sa ustúpilo. Ministerstvo to nezrealizovalo, skrátilo len ordinačné hodiny a zredukovalo body. Takže v decembri, keď príde chrípková epidémia, to môže byť problém. Obzvlášť v častiach Slovenska, kde sa pohotovosti zrušili, pretože boli zrušené akademicky, od stola.
Napríklad?
Zrušenie detskej pohotovosti v Sabinove, kde v blízkej obci Jarovnice žije komunita sociálne menej prispôsobivých obyvateľov takmer s 9-tisíc ľuďmi, z ktorých je najviac mladých, vyvolá v tomto regióne určite problém. A takých regiónov je na Slovensku viacej. V tomto sme s ministerkou zdravotníctva nenašli spoločnú reč. No potom tu máme ešte Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.
Čo s ňou?
To je ťažký príbeh. Áno, za Všeobecnú zdravotnú poisťovňu je zodpovedný minister zdravotníctva, ale vidíme, že do toho zasahuje politika. A to, že najväčšia zdravotná poisťovňa doteraz nemá nového šéfa, považujem za veľkú chybu.
Po Zuzane Dolinkovej zasadol do horúceho kresla Kamil Šaško.
Jeho vzdelanie a manažérske skúsenosti mu dávajú predpoklady na to, aby bol dobrým ministrom. Oceňujeme, že ako prvé sa pán minister osobne stretol so zástupcami zdravotníkov, vrátane nás, a vypočul si problémy každého zdravotníckeho segmentu. Dôležité je, aby mal okolo seba tím ľudí, ktorí rozumejú danej problematike a absolútne kľúčové bude, aby mal podporu premiéra a ministra financií. Prvou skúškou bude, ako sa vysporiada s dopadmi konsolidačného balíčka, vrátane transakčných poplatkov a dopadov zvýšenia DPH na zdravotnícke zariadenia. S konsolidačnými opatreniami nesúhlasíme najmä z dôvodu ďalšieho zhoršovania platových podmienok v porovnaní s okolitými štátmi.
Veľa sa hovorí o pláne obnovy. Stihnú sa podľa vás projekty?
Čo sa týka plánu obnovy a odolnosti, treba povedať, že exministerka ho už len zdedila. Za to, že sa mešká, v prvom rade môžu predošlé vlády, hlavne tie, ktoré tu boli do roku 2021, keď sa neustále riešilo, či peniaze z plánu obnovy môžu dostať aj naše nemocnice združené v ANS alebo pôjdu len do veľkých štátnych nemocníc. Skrátka bývalý minister zdravotníctva Marek Krajčí a bývalý premiér Igor Matovič boli etatisti tvrdého rangu, ktorí hovoria, že jediné dobré je len to, čo je štátne. Netvrdím, že štátne je všetko zlé, ale nie je len to dobré. Je to nezmysel. A či sa projekty stíhajú? Môžem sa vyjadriť iba za naše nemocnice, ktoré z plánu obnovy čerpajú. Ide o projekty do výšky maximálne desať miliónov eur. Všetky až na jeden idú v takom režime, že do konca júna 2026 to stihnú. Čo sa týka tých dvoch veľkých projektov, v Banskej Bystrici a Martine, to neviem posúdiť. Osobne mám veľké pochybnosti o tom, či to stihnú hlavne v Martine. Prial by som si, aby sa to stihlo, ale považujem to takmer za nemožné.
Mnohí Zuzane Dolinkovej vyčítali, že nepredstavila žiadnu víziu, ako by sa mal systém zmeniť. Na druhej strane sa nevedela postaviť proti škodným zásahom do rezortu najmä od SNS, ako bola transrodová vyhláška, disociovanie od WHO či prešetrovanie pandémie antivaxerom.
Či mala víziu alebo nemala… Za 35 rokov môjho pôsobenia bola 23. minister zdravotníctva. Spočítali by sme možno na jednej ruke tých, ktorí mali víziu. Čiže nevystúpila z toho štandardu. Pravda je taká, že aj sme videli silné útoky predsedu koaličnej SNS na exministerku zdravotníctva. To je politika. Pre mňa je nepochopiteľné, pretože jedna z vecí, na ktoré poukazovali pri predošlej vláde, bola práve ich rozhádanosť a terajšia vládna moc tvrdila, že keď nastúpia oni, tak si veci prediskutujú medzi sebou a na verejnosť sa dostane už len výsledok.
My stále očakávame obrovské vízie. Ale ak by minister zdravotníctva zrealizoval počas svojho pôsobenia aspoň tri-štyri dôležité oblasti, tak je to na Nobelovu cenu. Za veľký prínos by som považoval už len to, keby sa plne sfunkčnila OSN a zabezpečilo sa financovanie tak, aby to fungovalo. Ale to sa zrejme nezrealizuje, ťažko pri životnosti ministra zdravotníctva 1,4 roka. Veď si zoberme, že minister sa prvé tri mesiace zoznamuje s rezortom, potom tri mesiace nadáva na predošlého ministra, ďalší polrok bojuje o to, aby uchránil svoje miesto, a potom je už na odchode. To je vízia ministra zdravotníctva Slovenskej republiky.
Robert Fico aj Andrej Danko vyčítali bývalej ministerke, že do zdravotníctva ide rok čo rok viac peňazí, tento rok 8,6 miliardy eur, ale efekt nie je žiadny.
To je vždy uhol pohľadu. Do rezortu zdravotníctva z krajín V4 dávame najmenej peňazí. V porovnaní s Čechmi dávame pri porovnateľnom počte obyvateľov najmenej o miliardu eur menej. Posledné dva roky síce išlo do zdravotníctva viac peňazí, ale tým sme len začali dobiehať ten obrovský deficit, ktorý tu je. Vláda Eduarda Hegera podpísala s Lekárskym odborovým združením memorandum o valorizácii platov, ktorému ľudovo hovoríme mzdový automat, a to vyžaduje nemalé finančné prostriedky. A netýka sa len lekárov, ale aj sestier a ďalšieho personálu. Takže gro tých peňazí, ktoré boli navýšené, ide práve na mzdy. Ak by sme chceli pocítiť zlepšenie zdravotnej starostlivosti, tých peňazí by muselo prísť ešte viacej. Nehovorím teraz, či Asociácia nemocníc Slovenska je za mzdový automat alebo proti nemu. Mimochodom, mzdový automat funguje v Nemecku aj vo Švédsku, to nie je žiadna novinka. Ale obrovskou chybou vlády Eduarda Hegera bolo, že za takúto valorizáciu platov si nevyžiadal od LOZ žiadnu protihodnotu. Občan ani rezort za to nedostali nič. To bola veľká chyba, pritom sa za to dali dohodnúť a zrealizovať viaceré opatrenia.
Čo napríklad?
Z nášho pohľadu dlhodobým obrovským problémom vo fakultných a v univerzitných nemocniciach sú úväzky lekárov. Teraz možno lekári nebudú nadšení z toho, čo hovorím, ale v týchto nemocniciach je extrémny počet úväzkov lekárov. Kde sú vlastne lekári, ktorí robia vo fakultných nemocniciach? Vo svojich súkromných ambulanciách? V súkromných jednodňovkách? Kde vlastne sú, keď majú 2,5 úväzku? A o dvanástej tam už nenájdete špecialistu, lebo už sedí niekde vo svojej súkromnej ambulancii. Toto v Nemecku, vo Švédsku alebo v Izraeli nie je možné. Keď som bol na stáži v Nemecku, videl som, že len prednosta kliniky a primár oddelenia mohli mať úväzok 0,1. Pretože tí lekári tam sú takí vyťažení prácou v nemocnici, že nestíhajú robiť niečo iné. U nás je v tomto anarchia ťažkého rangu. Podľa informácií, ktoré máme, v týchto veľkých nemocniciach má minimálne 40 percent lekárov úväzky kdekade.
Takže aká by mala byť v kontexte úväzkov protihodnota smerom k platovému automatu?
Protihodnota mohla byť v tom, že valorizácia a mzdový automat by sa týkali len tých, ktorí majú úväzok 1, 0, a nie tých, ktorí majú viaceré úväzky. Netýkalo by sa to, samozrejme, školstva, pretože to je súčasť medicíny. Hovoríme o iných úväzkoch. To mohla byť jedna z protihodnôt, pretože je to merateľné. Ale nič také sa nežiadalo za platový automat. A výsledok? Z hľadiska produkcie, aj keď nemám rád to slovo, je slovenské zdravotníctvo momentálne na tom ešte horšie, ako bolo v roku 2019. V roku 2023 malo nižšiu produkciu ako v roku 2019. Pritom za oveľa vyššie náklady. Ale keby ste sa ma opýtali, či mzdový automat znamenal stabilizáciu lekárov a sestier nemocnice, odpoveď je áno. Zaznamenávame oveľa menej snáh o odchod lekárov a sestier z nemocníc ako pred mzdovým automatom. Variant odmeňovať lekárov a sestry podľa výkonu je len pekná fráza pri káve. Doteraz však nikto reálne nepredstavil koncept, ako by to malo fungovať. Netvrdíme, že to tak nemá byť. Len to dookola počúvame a ešte som nevidel jeden kompaktný a zmysluplný návrh, ako by to malo vyzerať. Napríklad jedným z mýtov je, že primár oddelenia vie najlepšie, kto ako robí. To je síce pravda. Ale napríklad aj my v našej nemocnici máme takzvané motivačné. A často sa to skončí tak, že primár tú sumu rozdelí všetkým rovnako, pretože chce byť s každým zadobre.
Vrátim sa ešte k protihodnotám za platový automat. Čo okrem úväzkov by to ešte mohlo byť?
Napríklad zmena formy nemocníc. Povedzme si to otvorene, po tridsiatich rokoch sa ukázalo, že variant štátnych príspevkových organizácií ako nemocníc je neudržateľný. Veľakrát boli oddlžované a veľakrát ešte budú oddlžované.
Na akú formu by sa mohli zmeniť? Napríklad na akciové spoločnosti, ako sa teraz navrhuje?
Napríklad na „nonprofit“ organizácie alebo aj na obchodné spoločnosti, pričom sa ústavne zakotví zákaz ich privatizácie. Súčasný variant štátnych príspevkových organizácií je špecifikum Československa, nikde inde neexistuje. Napríklad v Nemecku existujú verejné, súkromné a cirkevné nemocnice, ale pozor, verejná neznamená štátna príspevková. To mohla byť ďalšia protihodnota k platovému automatu. Takže odborárom by sme povedali, dobre, súhlasíme s novým automatom, ale potrebujeme stabilizovať lekárov, takže nemôžu mať tri úväzky. Potrebujeme začať realizovať zmenu nemocníc, takže sa musia zmeniť zo štátnych príspevkov na inú formu, pretože táto forma je dlhodobo neudržateľná. Je tiež potrebné objektivizovať náklady, na čo sú dobré benchmarky, v rámci ktorých by sa jednotlivé nemocnice porovnávali, nielen štátne so štátnymi, ale aj s nami. Pretože často sú v našich nemocniciach nižšie náklady. Ale vtedajšia vláda nechcela žiadnu protihodnotu. Toto nie je o Zuzane Dolinkovej, aby sme zase nestratili pamäť. Vláda to vtedy podpísala, aby mala pokoj, nič za to nežiadala. Lebo žiadať len to, aby bola lepšia kvalita zdravotnej starostlivosti, je niečo podobné, ako žiadať, aby lietadlo na Mars bolo vymyslené za dva roky.
Lekárske odborové združenie už oznámilo, že keďže im vláda chce siahnuť na platový automat, začína zbierať podpisy na výpovede zo služieb.
Áno a už to rozšírili, zároveň sa lekárov pýtajú, či sú ochotní dať výpoveď z práce, čo však nebude také jednoduché. Čo sa však týka výpovedí z nadčasov, ak toto spravia, v novembri skolabuje lôžková zdravotná starostlivosť na Slovensku. Lekári totiž tých 400 hodín nadčasov majú dávno naplnených, nemocnice jednoducho nebudú schopné zabezpečiť ústavnú pohotovostnú službu vrátane urgentných príjmov v nemocniciach. Reálne to hrozí.
Zvyšovanie platov lekárov sa má spomaliť. Vyčíslila ANS, aký finančný dosah to bude mať na nemocnice, koľko „ušetríte“?
Na rok 2025 pre ANS, čo je 82 nemocníc, potrebujeme na valorizáciu platov a štátom priznanú infláciu navýšenie o 140 miliónov eur. To platí pri variante nárastu platov o 10 percent. Ak ten nárast bude len trojpercentný, tak na navýšenie miezd nebude potrebných 140 miliónov, ale 50 miliónov eur. Ale, ako som už spomenul, hrozia výpovede zo služieb. Navyše opäť sa začnú výrazne roztvárať nožnice medzi nami a napríklad Čechmi. Čo znamená, že sa lekári môžu opäť dať do pohybu a budú odchádzať do Česka. A ak nie lekári, tak na sto percent budú odchádzať sestry. Čo bude problém najmä na západnom Slovensku, kde je ich nedostatok. Na západnom Slovensku je nedostatok sestier a dostatok doktorov a na východnom Slovensku, naopak, je relatívne dostatok sestier a nedostatok lekárov. A kým my ideme zdravotníctvu brať, Poliaci, Maďari a Česi navyšujú zdroje do rezortu, aby udržali svoj personál. Celá Európa dáva do zdravotníctva viac peňazí, aby si udržala personál. A my chceme dávať menej.
Stále platí, že nemocnice zo svojho rozpočtu dávajú 80 percent všetkých príjmov na mzdy?
Členovia našej asociácie dávajú 63 až 70 percent, štátne nemocnice od 80 percent do 99 percent, čo je extrém. Je chyba, že tu neexistuje benchmark, ktorý by porovnal, koľko je tých nákladov oprávnených a koľko je neoprávnených.
Svojho času ste ako prvý verejne priznali, čo znamená, keď nemocnica povie, že „maľuje oddelenie“. Zatváranie oddelení pre nedostatok personálu je čoraz častejšie. Máte informácie, koľko nemocníc „maľuje“?
Ono sa to mení. Na východnom Slovensku sa to deje nie pre nedostatok sestier, ale doktorov. Máme niekoľko príbehov dočasného alebo trvalého zatvárania oddelení, napríklad detských oddelení v niektorých nemocniciach. Nedávno to bol Vranov nad Topľou, Trebišov, zrelý na zatvorenie oddelenia je aj Kráľovský Chlmec. Máme aj informácie zo západného Slovenska, že sa k tomu schyľuje. Napríklad v Bratislave sú pozatvárané celé kliniky, napríklad interné, pretože nemajú personál. Zatvorených je údajne aj 30 percent operačných sál pre nedostatok personálu a sestier inštrumentárok. Skúste sa na to opýtať riaditeľa bratislavskej nemocnice, budete prekvapená, aké to je vysoké číslo.
Údaje o tom, koľko lekárov a sestier na Slovensku chýba, sa líšia. Každá organizácia hovorí iné čísla. Tak koľko nám ich chýba?
Slovensko je špecifické. My napríklad nevieme, koľko máme medveďov. Celá Európa vie, koľko ich má, ale my to nevieme. Lebo niekto hovorí, že máme tisíc medveďov, ďalší, že ich je že päťtisíc. A my nevieme ani to, koľko lekárov a sestier chýba. Napríklad Inštitút zdravotných analýz (IZA) svojho času tvrdil, že nám chýba zhruba tritisíc sestier. Komora sestier tvrdí, že nám chýba 12-tisíc sestier.
Komora sestier a pôrodných asistentiek hovorí o čísle 14-tisíc.
Na jednej strane údaj IZA hovorí o troch tisíckach chýbajúcich sestier, komora o 14-tisíc. To je dramaticky rozdielne číslo. Nerozumiem tomu, že to doteraz nikto neobjektivizoval. Koľko nám ich teda reálne chýba? Viete, len od toho sa potom odvíja aj plánovanie ľudských zdrojov. Koľko študentov má ísť na lekárske fakulty, koľko na zdravotné školy? A teraz vypichnem ďalšiu vec. A týka sa to aj úväzkov, ktoré som spomínal, a súkromných ambulancií. Napríklad v Nemecku pracujú lekári do 15.00 a nie do trinástej ako väčšinou u nás. Ak by pracovali do 15.00, už by bol iný prepočet. Takže koľko nám vlastne tých lekárov reálne chýba? Lebo keby sa bralo len štatistické číslo, počet lekárov na obyvateľov, tak by sa ukázalo, že až toľko nám ich nechýba. Len my nevieme, koľko nám ich chýba, pretože neriešime úväzky. Dnes ambulantní lekári robia päť-šesť hodín, ale mali by robiť osem hodín, ako je to všade zvykom. Áno, uvádzajú, že zvyšok hodín je administratíva. Ale veď majú príjmy na to, aby si mohli dovoliť administratívneho pracovníka, ktorý by to robil. Pretože keby sa zvýšil počet hodín, tak sa zvýši aj priepustnosť o 20 až 30 percent ambulancií, čiže o tých 20 až 30 percent znížite čakaciu lehotu. Potom sa mení aj pohľad na nedostatok lekárov. Ak by sa upravil počet odpracovaných hodín, tak už bude chýbať len tisíc lekárov, nie tritisíc.
Problém zamestnať sa majú mladí doktori, absolventi lekárskych fakúlt. Aj to je dôvod, prečo odchádzajú do zahraničia.
To je ďalší paradox. Mladí lekári, a ja to chápem, chcú byť zamestnaní hlavne vo veľkých štátnych nemocniciach. Tie však majú, trúfam si povedať, prezamestnanosť doktorov. A potom nariekajú, že nemajú preplatené všetky náklady od poisťovní. Tak ale ak majú podpísané zmluvy s odborármi a majú nadbytok lekárov, je jasné, že im chýbajú peniaze.
