Bojovať proti súkromnému kapitálu v zdravotníctve je bezpredmetné. Úlohou ÚDZS je dozerať naň rovnako, ako na štát , tvrdí nový šéf úradu
S novovymenovaným predsedom Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Michalom Palkovičom sme sa rozprávali o jeho víziách o smerovaní úradu, ale tiež o tom, ako vnímal pôsobenie jeho predchodkyne Renáty Bláhovej. V rozhovore prezradil, čo si myslí o vytváraní zisku v sektore zdravotníctva, kontrole strát a posilnení kompetencií úradu pri dohľade nad zdravotným poistením.
V štátnej správe manažment po odvolaní nie vždy v ukončí svoj pracovný pomer v deň odvolania. Je Renáta Blahová ešte zamestnankyňou úradu?
Renáta Bláhová je momentálne práceneschopná. Takže počkáme, kým ukončí „péenku“ a následne budeme pokračovať v procese ukončenia pracovnej zmluvy.
Ako dlho bude práceneschopná?
Na to odpovedať neviem. „Péenky“ nie sú termínované, a trvajú, kým sa zdravotný stav nevyrieši. Predpokladám, že pracovný pomer bude ukončený v dohľadnej dobe. Ale s pani Bláhovou komunikujeme, vieme o sebe. Nie je to o tom, že by som nemal informácie, čo sa s ňou deje.
Kedy by mal jej pracovný pomer skončiť? V deň odvolania?
Sú tu dva rozmery. Jeden je výkon verejnej funkcie a zakladá sa na rozhodnutí vlády, respektíve na odvolacom či menovacom dekréte. Druhý je pracovnoprávny vzťah. Ten prvý bol ukončený dňa 6. februára, kedy vláda pani Bláhovú odvolala. Pracovnoprávny vzťah, samozrejme, potrebujeme náležite ukončiť.
Niekoľko dní pred odvolaním Renáty Bláhovej sa o Vás hovorilo ako o jednom z najhorúcejších kandidátov na post predsedu ÚDZS. Krátko pred vašim vymenovaním unikli zákulisné informácie, ktoré sa napokon potvrdili. Mali ste informácie o tom, že vystriedate pani Bláhovú?
Priznám sa, že som tieto informácie nemal. Ja som o nich nevedel. To, že som pôsobil na úrade od jeho začiatku, až po funkciu zástupcu bývalej predsedníčky, je fakt. Manažérske skúsenosti, ktoré som nadobudol v rámci môjho profesionálneho života v zdravotníctve od roku 2012, si myslím, že boli ocenené. Ponuka, aby som vzal túto funkciu, prišla z môjho pohľadu prirodzene.
Kedy ste sa dozvedeli o tom, že sa s vami na čele úradu pre dohľad počíta?
Prvýkrát sme sa o téme manažmentu ÚDZS rozprávali s ministerkou zdravotníctva Zuzanou Dolinkovou, keď som jej ako dosluhujúci minister zdravotníctva odovzdával agendu. Vtedy padli prvé nezáväzné rozhovory o tom, aký je osud úradu a ako sa vyvíja. Nehovorili sme o odvolávaní, ani o pokračovaní pôsobenia úradu pod hlavičkou iného predsedu. Hovorili sme o tom, či si viem predstaviť ďalej pracovať na úrade po skončení na poste ministra zdravotníctva. Následne ma pani ministerka kontaktovala, či by som funkciu predsedu ÚDZS vzal.
Súvisela zmena na poste predsedu ÚDZS so zmenou vlády?
Bezprostredne nie. Diskusia s ministerkou Zuzanou Dolinkovou prebehla zhruba o tri mesiace neskôr.
Na čelo ÚDZS ste sa dostali vďaka kompetenčnému zákonu, ktorý však oslabuje nezávislosť úradu.
Nemyslím si, že som sa na čelo úradu dostal vďaka zmene kompetenčného zákona. To, že sa zmenil systém voľby predsedu, je nezvratný fakt. Samozrejme, každé oslabenie autonómie akejkoľvek inštitúcie nie je pozitívne. Na druhej strane to, či je niekto vo funkcii odvolateľný akýmkoľvek spôsobom, by nemalo mať vplyv na výkon funkcie. Pre mňa je veľmi dôležitá osobná odolnosť a charakter človeka. Pretože ak robím prácu najlepšie, ako viem, s najlepším svedomím a vedomím, tak ma nijak nezaťažuje to, akým spôsobom ma môže niekto menovať alebo odvolávať.
Vďaka kompetenčnému zákonu sa však zmenili požiadavky na vymenovanie a odvolanie predsedu úradu pre dohľad. Pokiaľ by zákon nevytvoril nové podmienky, R. Blahová by bola viac menej neodvolateľná.
Rozumiem tomu, že kompetenčný zákon vrátil postavenie ÚDZS do predchádzajúceho obdobia, kedy bola jeho nezávislosť obmedzená. Ale myslím si, že dôvody, ktoré viedli k odvolaniu pani Bláhovej sú natoľko závažné, že je otázne, či by jej výkon funkcie bol vôbec možný. Preto sa úplne nestotožňujem s tým, že som sa stal predsedom úradu iba vďaka kompetenčnému zákonu.
Máte na mysli odbornú spôsobilosť pani Bláhovej?
To, že boli pochybnosti o jej odbornej spôsobilosti, nie je jej chyba. Bývalú predsedníčku menovala vláda, ktorá má legislatívne nástroje na to, aby jej spôsobilosť preverila. Vláda, ktorá ju menovala, mala dostatočne preveriť všetky aspekty vrátane jej kvalifikácie, aby počas výkonu nevznikali pochybnosti.
Čiže sa stotožňujete s tým, že pani Bláhová bola politickou nominantkou.
Bolo to rozhodnutie vlády, takže áno. Tak, ako aj v mojom prípade.
Nezávislosť úradu pre dohľad sa tento rok zúžila. Dostávate inštrukcie od ministerky zdravotníctva Zuzany Dolinkovej?
Nie. Skôr by som povedal, že je to naopak. Sme začlenení do viacerých komisií na ministerstve. Napríklad pre optimalizáciu siete nemocníc, implementáciu mechanizmu DRG a podobne. Žiadne zadania som nedostal. Myslím si, že súčasné nastavenie úradu je v súlade s predstavou ministerky.
Ako vnímate doterajšie pôsobenie pani ministerky Zuzany Dolinkovej?
Keďže som bol v pozícii ministra zdravotníctva, tak mám predstavu o tom, čím si Zuzana Dolinková prechádza. V súčasnosti iba pokračuje v niektorých úkonoch, ktoré začali predchádzajúce vlády. No v najbližších mesiacoch ju budú čakať najväčšie výzvy. Pretože končia zmluvy s dopravnými zdravotnými službami a budú sa uzatvárať nové zmluvy s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Ambulantná sféra avizuje, že jej nebudú stačiť finančné zdroje. Predpokladám, že zmluvy, ktoré budú s poisťovňami uzatvárať, budú limitované časovo. Uvidíme, ako to pôjde ďalej.
Aké sú vaše vízie na čele ÚDZS?
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má na starosti tri hlavné sekcie, ktoré sa snažíme dostať minimálne na európsku úroveň. V krátkodobom horizonte dominuje oblasť súdneho lekárstva a patologickej anatómie, ktorú som dlhodobo riadil, je momentálne veľmi dobre vybudovaná. Konsolidovali sme niektoré pracoviská a zefektívnili prácu. Teraz budeme pracovať na zlepšovaní pracovného prostredia, keďže sa búra nemocnica v Banskej Bystrici v časti, kde sídli pracovisko súdneho lekárstva a patologickej anatómie ÚDZS. Zaoberáme sa preto výstavbou nového pracoviska súdneho lekárstva a patologickej anatómie, kam by sme radi presunuli aj pobočku. V krátkodobom horizonte sa zameriame aj na budovu v Bratislave a v Prešove. Máme pred sebou aj ďalšie výzvy. Najmä e-Prehliadky, teda elektronický systém evidencií úmrtí tak, aby to fungovalo v rámci e-government-u, v režime bez papierov.
Bude si výkon prehliadok mŕtvych tiel vyžadovať reformné kroky?
Zatiaľ predpokladáme, že budú potrebné zmeny len na úrovni manažérskych rozhodnutí, ale je pravdepodobné, že budú možno potrebné aj legislatívne zmeny. Máme veľmi málo lekárov, ktorí sú mzdovými a inými benefitmi motivovaní pracovať v ústavnej či ambulantnej sfére. A práve inštitúcie ako ÚDZS, Úrad verejného zdravotníctva či Národné centrum zdravotníckych informácií, ktorí rovnako potrebujú lekárov, ich majú nedostatok. Preto hľadáme riešenia, ako túto službu vo verejnom záujme udržať čo najefektívnejšie, a tak, aby to pacienti nepocítili v iných sférach.
Ako to chcete urobiť?
To je otázka, na ktorú budeme hľadať odpovede. Určite urobíme aj zmeny v úhradách za výkon prehliadky. V niektorých regiónoch máme totiž problém zabezpečiť denné služby, v iných zasa nočné služby. Všeobecne máme problém počas sviatkov a víkendov.
Aké máte plány v sekcii dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou?
To je druhý veľmi dôležitý pilier. Síce máme zatiaľ relatívny dostatok lekárov, musíme však myslieť na generačnú obmenu. Takisto na elektronizáciu a manažment údajov. Radi by sme rozšírili online služby pre pacientov, ktorí sú nespokojní s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou. Aby mali informáciu o tom, v akom stave sú ich podania. ÚDZS má zo zákona až deväť mesiacov na vybavenie podania. Často sa stáva, že po niekoľkých mesiacoch sa pacient dožaduje odpovedí a nie je spokojný s postupom pobočiek úradu.
Kde Vás čaká najviac práce?
Jednoznačne v oblasti dohľadu nad zdravotným poistením. Potrebujeme nastaviť jednotlivé procesy na novú generáciu.
Mal by mať úrad pre dohľad posilnené kompetencie pri výkone dohľadu nad zdravotnými poisťovňami?
Určite by sme privítali navrátenie možnosti nariadiť ozdravný plán v prípade poklesu vlastného imania pod 16,6 milióna eur. Je to nástroj, ktorý chýba a videli sme to aj počas kritickej hospodárskej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne.
Úrad pre dohľad sa venuje viacerým oblastiam. V minulosti sa nevyhol kritike, ktorá smerovala k nečinnosti pri zavádzaní mechanizmu DRG. Ten sa neskôr presunul do kompetencie ministerstva zdravotníctva. Uvažuje sa o tom, že by Centrum pre klasifikačný systém DRG opäť spadal pod úrad pre dohľad?
V súčasnosti sa o tom neuvažuje.
Úrad pre dohľad bude v blízkom čase prehodnocovať takzvanú prerozdeľovaciu vyhlášku z minulého roka. Akým spôsobom?
V rámci vyhlášky je istým spôsobom určený nákup zdravotnej starostlivosti v jednotlivých oblastiach, pričom vyhláška určuje aj rozdelenie objemu zdrojov medzi jednotlivé zdravotné poisťovne. Úradu prislúcha vyhodnotiť, či boli skutočne dodržané limity a či zdravotné poisťovne dodržiavali finančnú zodpovednosť.
Zdravotné poisťovne minulý rok upozorňovali na nedostatočný rozpočet napríklad na lieky. Už v prvej polovici roka avizovali, že vyčlenený objem financií na lieky na výnimku vyčerpajú v lete a poistencom by podľa platnej vyhlášky nemali ďalšie lieky schvaľovať.
Minulý rok sa naozaj ukázalo, že zdravotné poisťovne už v máji vyčerpajú limit na lieky. To znamená, že sme mali podstatne väčšiu spotrebu, ako bola plánovaná v rámci rozpočtu. Ministerstvo zdravotníctva na túto skutočnosť už vo vyhláške pre súčasný rok prihliadalo. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou si urobí prehľad plnenia a pozrieme sa aj na to, či v danej kategórii neboli započítané napríklad aj zdravotnícke pomôcky. Celkovo však v oblasti inovatívnych liekov vidíme veľa priestoru na zlepšenie.
Viete to konkretizovať?
Potrebujeme transparentnejšie nastaviť systém, aby pacient vedel, na čo má reálne nárok. Nie je to však v kompetencii úradu. My určite pomenujeme problémy, ktoré vidíme, aby sme ministerstvu uľahčili rozhodnutia.
Problém sa ale netýkal iba oblasti liekov. Zdravotné poisťovne mali výhrady aj voči prerozdeleniu zdrojov medzi ústavnú a ambulantnú sféru.
V prípade ústavnej zdravotnej starostlivosti boli určené minimálne limity. Pokiaľ ich poisťovne prekročili, bude sa vyhodnocovať dôvod. Pokiaľ bol objem financií pri inom type zdravotnej starostlivosti zastropovaný, úrad sa tým bude zaoberať.
Čo hrozí zdravotným poisťovniam v takomto prípade?
Bavíme sa o sankciách. A to aj v prípade, ak zdravotné poisťovne vynakladali väčšie finančné prostriedky napríklad na ich prevádzkové náklady, ako im bolo umožnené.
Ktorá zdravotná poisťovňa limity prekročila?
V minulosti ich prekročila zdravotná poisťovňa Union. Našou úlohou je, aby sme celému systému nastavovali zrkadlo. Pokiaľ prídeme na niečo, čo nie je v súlade s legislatívou alebo správnym hospodárením, máme nástroje, ktorými to vieme napraviť.
Slovensko má splnomocnenca pre vyšetrenie manažmentu pandémie Petra Kotlára. Oslovil Vás, odkedy vediete úrad pre dohľad?
Nie, neoslovil.
Máte informácie o tom, s akým tímom ľudí spolupracuje?
Nie, nemám absolútne žiadne informácie.
Ako vnímate jeho nomináciu zo strany vlády vzhľadom na jeho doterajšie pôsobenie?
Ako osoba je kontroverzný najmä v tom, že už odprezentoval svoj názor, čo v tejto pozícii nie je dobré. Určite by mal byť objektívny. No vyplýva z toho ponaučenie do budúcich krízových situácií v zdravotníctve. Samotný inštitút splnomocnenca na úrade vlády je veľmi dôležitý, keďže by mal vedieť pomenovať problémy v jednotlivých rezortoch a na základe toho by vláda mala vedieť rýchlejšie a efektívnejšie rozhodovať o opatreniach. Pevne verím, že v záveroch vyšetrovania sa pomenujú problémy, ale tiež to, že zámerom prijatých opatrení nebolo niekomu poškodiť, ale ochrániť a zachraňovať ľudské životy.
Vo finančnej oblasti je však potrebné urobiť si prehľad. Pretože finančné toky budú rozhodujúce aj v ďalšej krízovej situácii v zdravotníctve. Sám budem veľmi zvedavý, ako sa Peter Kotlár témy zhostí a aké budú závery. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je pripravený poskytnúť mu akúkoľvek súčinnosť. Kľúčom k riešeniu podobných situácií je, aby opatrenia spoločnosť prijala, pochopila ich zmysel, a nie, aby sa polarizovala a rozdelila.
Ako vnímate jeho ambíciu preveriť zloženie vakcín?
Neviem úplne presne, čo tým myslí. Zachytil som jednu štúdiu, ktorá hovorila o tom, že jednotlivé šarže vakcín nemajú tú istú dávku účinnej látky. No nemyslím si, že ten rozdiel je signifikantný na imunitnú odpoveď. Bola to ale správa, ktorá nebola recenzovaná a nebola objektivizovaná. Čiže jej relevancia je spochybniteľná.
Ako ste vnímali pôsobenie Renáty Bláhovej na čele ÚDZS?
Pani Bláhová mala úplne iný štýl riadenia. Bola veľmi priama a cieľavedomá vo svojich vyjadreniach. Ja volím skôr diplomatický prístup.
Aký je Váš postoj k súkromnému kapitálu v zdravotníctve?
Samozrejme, nemôžem ignorovať stav zdravotníctva, ktorý je rozdelený na dve časti. Ten, ktorý je kontrolovaný a manažovaný štátom a ten, ktorý je v súkromných rukách. Je to objektívny fakt, proti ktorému bojovať je bezpredmetné. Našou úlohou je zabezpečiť, aby súkromný sektor fungoval v istých rámcoch, ktoré mu ukladá zákon. Zároveň musíme dozerať aj na to, či štát plní to, čo má. Práve na strane štátu je veľmi veľa práce, aby bol naozaj efektívny.
Renáta Blahová ostro vystupovala voči postaveniu finančnej skupiny Penta v zdravotníctve. Ako jej postavenie vnímate Vy?
Ako veľmi dôležitého hráča. Je to veľmi dôležitý subjekt v súkromnom sektore. Jeho pozícia musí byť Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou monitorovaná tak, aby sme mu nastavovali pomyselné zrkadlo. Ale to sa týka aj druhej súkromnej zdravotnej poisťovne Union a rovnako aj štátneho sektora.
Ako vnímate tvorbu zisku v zdravotníctve?
Je potrebné sa na to pozrieť z dvoch strán. Jedna vec je, že na Slovensku je zisk zastropovaný. Čo je veľmi dôležitý prvok v našom systéme verejného zdravotného poistenia, keďže máme v Európe unikátny systém, ktorý umožňuje vôbec generovať zisk. To treba otvorene povedať. Na druhej strane máme legislatívou nastavené podmienky. Našou úlohou je kontrolovať, aby bola legislatíva dodržaná.
Bývalá predsedníčka na poslednej tlačovej konferencii upozorňovala na to, že zdravotná poisťovňa Dôvera má nerozdelený zisk vo výške viac ako 176 miliónov eur, ktorý by si teoreticky mohla vyplatiť. Ako sa na to pozeráte?
Zisk, ktorý si vytvorili zdravotné poisťovne pred účinnosťou zákona, ktorý definuje zastropovanie zisku, môže Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou iba pomenovať. Ale nemá absolútne žiadne zákonné nástroje na to, aby zabránil vyplateniu dividend. To však neznamená, že je to podľa môjho názoru správne. O vyplatení dividendy rozhoduje predstavenstvo zdravotnej poisťovne, nie úrad.
Je podľa Vášho názoru zisk zdravotných poisťovní regulovaný v súčasnosti správne?
V tomto momente je zastropovaný na jedno percento vybraného poistného. Zákon je jasne napísaný a zdravotné poisťovne ho musia dodržiavať.
Pôsobenie Renáty Bláhovej sa stretlo aj s kritikou, ktorá smerovala k neriešeniu, až ignorovaniu hospodárskej situácie Všeobecnej zdravotnej poisťovne (VšZP) v čase, kedy vykazovala historickú stratu. Ako ste túto situáciu vnímali z postu ministra zdravotníctva?
Varovné signály súvisiace so situáciou vo VšZP neboli zo strany úradu manažované tak, aby sa využili všetky možnosti, teda aj tie, ktoré nie sú v zákone celkom jasne formulované a treba ich skôr z neho odvodiť. V takom prípade by sa urobilo viac, aby strata poisťovne nemala také obrovské rozmery, teda viac ako 200 miliónov, a to iba za minulý rok.
V čom mohol úrad pre dohľad urobiť viac?
Mohol pomenovať prevádzkové náklady, ktoré z môjho pohľadu vtedy ako ministra zdravotníctva neboli efektívne vynakladané. Preto som odvolal vtedajšieho generálneho riaditeľa a predsedu predstavenstva Richarda Strapka. Opatrenia, respektíve ozdravný plán sme vypracovali na ministerstve zdravotníctva v spolupráci s Dozornou radou VšZP. To nebolo v kompetencii Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ozdravný plán však priniesol veľmi dobrý efekt a budeme ho vyhodnocovať. Koncom septembra sa ušetrené zdroje vďaka plánu pohybovali na úrovni 42 miliónov eur. Následne ešte ďalšie dočasne poverené vedenie VšZP na čele s Ľubicou Hlinkovou ušetrilo nemalé finančné prostriedky.
Koncom septembra došlo k dofinancovaniu zdravotníctva vo výške viac ako 300 miliónov eur. Stretli ste sa v tom čase na poste ministra s tlakmi zo strany úradu pre dohľad, aby bola dofinancovaná iba Všeobecná zdravotná poisťovňa?
Na mňa tlaky nefungujú. Ale áno, diskusia na túto tému prebehla na úrovni ministra financií, pretože sme zvažovali rôzne varianty efektívneho vynakladania verejných zdrojov. A dofinancovanie cez poistenca štátu vo všetkých troch poisťovniach bolo najvhodnejšie rozhodnutie.
VšZP sa ku koncu roka 2023 dostala do čiernych čísel a vykázala zisk 17 miliónov eur. Je to zásluha dofinancovania alebo dočasne povereného manažmentu na čele s Ľubicou Hlinkovou?
VšZP dostala vďaka dofinancovaniu viac ako 170 miliónov eur. To znamená, že hospodársky výsledok za rok 2023 nie je želaný efekt. Na druhej strane, musím objektívne povedať, že pani Hlinková urobila nemalú prácu v oblasti spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek a laboratórií, kde ušetrila nemalé zdroje.
Boli by ste nariadili ozdravný plán VšZP na mieste R. Bláhovej, kedy poisťovňa vykazovala historickú stratu?
Minulý rok sa zmenili legislatívne podmienky aj pri nariadení ozdravného plánu. Ale sú dané ďalšie parametre, keď sa nariaďuje ozdravný plán.
Nie sú ale špecificky definované.
Sú veľmi vágne a je to na vyhodnotení Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, či nariadi ozdravný plán alebo nariadi poisťovni nútenú správu. V konkrétnom prípade VšZP jej zlá finančná situácia vrcholila v období výmeny vlády a prepoisťovacej kampane. Takže úrad mal veľmi ťažkú pozíciu.
Ale VšZP predložila ozdravný plán na základe požiadaviek akcionára a nie požiadaviek úradu pre dohľad.
Boli aj iné nástroje, ktoré mohli byť účinnejšie využívané. Napríklad samotným vedením VšZP. Vedenie poisťovne mohlo nápravné opatrenia urobiť automaticky, nepotrebuje čakať na to, kým jej niečo nakáže ďalšia inštitúcia. Na druhej strane ÚDZS prispieval svojou činnosťou k formovaniu ozdravného plánu na zasadnutiach dozornej rady VšZP a ministerstva zdravotníctva. Dokonca musím povedať, že bývalá predsedníčka úradu bola náročnejšia v sumách, ktoré mali byť ušetrené.
Vo verejnosti sa objavili systémové návrhy na zrušenie ÚDZS. Konkrétne svoju predstavu komunikoval prezident Slovenskej lekárskej komory Jaroslav Šimo, ktorý nazval úrad pre dohľad zbytočnou inštitúciou. Kontrolu poskytovania zdravotnej starostlivosti by podľa jeho názoru mala vykonávať samotná komora. Ako vnímate takéto návrhy?
Nie je to prvýkrát, čo túto tému Slovenská lekárska komora otvorila. Mal som za to, že ju máme dostatočne vydiskutovanú. Aby sme vedeli, kde v systéme je lekárska komora, aké má kompetencie a aké postavenie má Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Evidentne to však nemáme úplne jasne vydiskutované.
Oslovili ste pána Šima?
Oslovil som ho dvakrát s prosbou o stretnutie. Žiaľ, nepodarilo sa nám zosúladiť kalendáre. Odpovede, ktoré nájdu vaši čitatelia v ankete na túto tému v poslednom čísle magazínu Medicína, sú myslím, natoľko výpovedné, že k nim nie je potrebné nič viac dodať.
Mohla by lekárska komora vykonávať dohľad na zdravotnou starostlivosťou?
Myslím si, že by šlo o obrovský konflikt záujmov, ktorý by na svete nemal obdobu. Vo svojej podstate by len kopírovala funkciu ÚDZS. Myslím si, že lekárska komora má veľmi veľa práce vo vnútorných procesoch, na ktoré by sa mala v dohľadnej dobe sústrediť, aby dokázala obhajovať záujmy lekárov.
Uvažuje sa nad rozšírením kompetencie Národnej banky Slovenska (NBS) vykonávať dohľad nad zdravotnými poisťovňami?
Nie, neuvažuje sa o tom. Rozumiem však potrebe finančného dohľadu, ktorého štruktúry má veľmi dobre vybudované NBS. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou má veľmi limitované zákonné možnosti. Je to otázka na zákonodarcov alebo regulátora, či by kompetencie úradu nemali byť posilnené. Viem si však predstaviť v úvodzovkách to „nadšenie“ NBS, ak by jej mala pribudnúť takáto kompetencia.
Mali by sa súdne lekárstvo a patologická anatómia presunúť pod nemocnice?
Nemyslím si, že by to bolo rozumné. Vieme, že v minulosti bola táto dôležitá oblasť úplne na chvoste záujmu poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a neprávom. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ju však dokázal dostať na európsku úroveň. Zrušenie úradu pre dohľad a rozptýlenie jeho kompetencií medzi rôzne inštitúcie by vyžadovalo zmenu asi šiestich zákonov. Nemyslím si, že je to reálne a vôbec pre zdravotnícky systém potrebné.
