Už niekoľko rokov ide o najaktívnejšiu župu, čo sa týka riešenia nedostatku ambulantných lekárov. Banskobystrický vyšší územný celok otvoril už 12 svojich ambulancií a chystá ďalšie. S akými problémami sa boria, prečo majú niektorí lekári menej výkonov, ako by mali mať, a čo s tým chce župa urobiť, porozprával banskobystrický župan Ondrej Lunter
Koľko máte aktuálne župných ambulancií?
V tejto chvíli ich máme dvanásť.
Ktoré odbornosti?
Máme ambulancie všeobecných lekárov pre deti aj dospelých. Zo špecializácií sú to pneumológia, kardiológia, nefrológia, endokrinológia a diabetológia, ako aj pediatrická gastroenterológia a pediatrická nefrológia.
Pri ktorej bol najväčší problém získať lekára?
Máme mapu kraja, kde sú vyznačené biele miesta. Je to nekonečný zoznam a v rámci neho prijímame akúkoľvek špecializáciu. Takže na otázku, kto sa ťažko hľadá, poviem, že sa nám tí lekári prihlásili sami. Nebolo to tak, že by sme cielene išli po nejakej špecializácii. O našom záujme a našej ponuke sa dopočuli väčšinou ústnym podaním od ľudí z nášho kraja, ktorí sa o nej dozvedeli tak, že o tom dookola hovoríme a náš model propagujeme. Koho však teraz veľmi akútne potrebujeme, to je detský psychiater. Máme jednu detskú psychiatričku vo Zvolene, ktorá je beznádejne preťažená a nefunguje nám úplne ani rezidentský program v spolupráci s nemocnicami. Ak naň aj niekto nastúpi, nedokončí ho a odíde. V tejto veci preto plánujeme kroky, chceme sa dohodnúť aj s našou nemocnicou vo Zvolene. A my to podporíme naším programom takzvaného vreckového, mesačne pôjde o tisíc eur.
Peniaze idú ambulancii alebo priamo lekárovi?
Sú to peniaze určené priamo pre lekára. Pokiaľ sa zaviaže, že ďalších päť rokov bude pôsobiť v niektorej z našich ambulancií v kraji. Vidíme enormný nárast úzkosti a rôznych psychiatrických ochorení u našich detí, registrujeme to aj v stredných školách cez náš iný projekt SOS, v rámci ktorého robíme prevenciu proti šikanovaniu. Preto sa na to sústreďujeme.
Spomenuli ste, že mladí lekári aj nastúpia na rezidentský program na detskú psychiatriu, ale nedokončia ho. Viete prečo?
Dôvodov je viacero. Prvým je sieť následnej zdravotnej starostlivosti v rámci psychiatrie. Často rozprávame o tom, že už mladý lekár si uvedomuje, že potrebuje, aby bola funkčná sieť následnej zdravotnej starostlivosti v rámci psychiatrie. Keď už aj máme nejakého adepta alebo adeptku, ktorí uvažujú, že by prišli pôsobiť do nášho kraja, hneď si zisťujú situáciu. Pretože sa chcú vyhnúť frustrujúcemu faktu, že majú málo času na pacienta. Dnes je často, žiaľ, bežná prax, že sa nasadí medikamentózna liečba, ale už nie je priestor na ďalšiu starostlivosť. To je jeden faktor – u nás tá sieť nefunguje tak, ako by mala, respektíve nie sú kapacity, aké by mali byť. Druhým dôvodom sú chýbajúce lôžka pre detských pacientov, najbližšie sú v Kremnici. A problémom sú aj úhrady zo zdravotných poisťovní.
Vráťme sa k vašim ambulanciám. Ako sa im darí ekonomicky?
Otvorene poviem, že naše ambulancie musíme stále dotovať z verejného rozpočtu. Sú tri dôvody prečo. Prvým je, že niektoré ambulancie sú stále v nábehovej krivke. Dostanú sa do pozitívnych čísel, len to chvíľu trvá. Keď máte napríklad kapitovaných pacientov v ambulanciách všeobecných lekárov, potrebujete približne dva roky, kým tie čísla nabehnú. Aj napriek tomu, že to je biele miesto, chvíľu trvá, kým si vás ľudia nájdu. S niektorými ambulanciami je to zase pre nás príležitosť vidieť do úplných útrob súčasného systému. Tak vidíme, prečo sú – aj napriek tomu, že sú vyťažené – v strate. Príklad je pneumológia. Napriek tomu, že lekárka vyšetrí v priemere 18 pacientov denne, a aj napriek tomu, že má tri mesiace dopredu objednaných pacientov, mesačne tvorí stratu 1 800 eur. A to je prípad aj iných ambulancií. Navyše my nevyberáme poplatky, neobchádzame zákon, ako sa to deje inde, a teda sme trvalo v strate. Zároveň vďaka tomu vidíme, ako systém funguje, že je to tichá dohoda medzi lekármi, ktorí si hľadajú cestičky, ako vyberať poplatky, ako obchádzať zákon. Pozor, ja ich za to neodsudzujem, chápem, že len hľadajú cestu, ako prežiť pri nedostatočných platbách z poisťovní. To, čo kritizujem, je, že to nemá mieru a rámec. Za posledných päť rokov je v tejto oblasti obrovská inflácia a obrovské rozdiely v rámci rovnakých špecializácií. A na druhej strane to ministerstvo zdravotníctva ticho toleruje.
Prečo si myslíte, že to toleruje?
Tvrdím to z dvoch dôvodov. Ministerstvo drží oklieštené kompetencie krajov pri pokutovaní týchto prípadov. Kraje samy od seba nemôžu dávať vlastné podnety, musia iba prešetrovať podnety, ktoré prídu od pacientov, ale ktorý pacient nahlási vlastného lekára, ak nevie nájsť lekára? A druhý dôvod je, že aj keď mu uložíme pokutu, on sa odvolá, potom to ide na ministerstvo a tam to stojí dva roky. Máme konkrétne príklady. Stojí to dva roky a potom príde formálna odpoveď v zmysle, že je tam formálne pochybenie a proces sa začína odznova. Vôbec neexistuje tlak z ministerstva, aby sa poplatky znižovali, stransparentnili a regulovali. Aj to je jeden z kľúčových dôvodov, prečo tak tlačíme na nový katalóg výkonov. Vo výsledku dokáže pomôcť aj regulácii poplatkov, ale zároveň umožní a otvorí systém aj pre príchod nových lekárov do ambulancií.
Spomenuli ste tri faktory, prečo musíte dotovať vaše ambulancie, dva ste pomenovali. Čo je ten tretí dôvod?
Poviem otvorene, že sa stretávame aj s vnútornou neefektivitou. To znamená, že niektorí naši lekári si to vnímajú tak, že keďže sa nemusia správať ako zodpovedné tržné subjekty, vnímajú svoju prácu ako sponzorovanú verejnú službu a majú oveľa menej výkonov, ako by mohli mať. Dávame si nejaké manažérske ciele a buď sa rozlúčime, ak ich nenaplnia, alebo ich budú musieť napĺňať. Čiže aj s týmto sa stretávame, ale to je vnútorná vec, ktorú zvládneme.
Ministerstvo zdravotníctva podľa vás netlačí na riešenie poplatkov, ale práve ono už vyše 20 rokov mešká s novým katalógom výkonov, ktorý by mal zreálniť ceny a následne platby ambulantným lekárom. Aj to je dôvod, prečo mnohé ambulancie dnes vyberajú poplatky. Nebolo by férovejšie poplatky zlegalizovať a najmä „upratať“?
To je výsostne politická otázka. Je na predstaviteľoch štátu, aby rozhodli, či máme mať spolufinancované zdravotníctvo alebo nie. Faktom je, že dnes je vo veľkej miere spolufinancované pacientom, ale je to v sivej zóne. Obchádza sa zákon, ale zároveň sa to toleruje, lebo štát to nevie dofinancovať. Za posledných päť rokov vidíme ohromnú infláciu toho, čo všetko pacient zaplatí na poplatkoch – za pekné počasie, za papučky, za úsmev. Preháňam, ale naozaj niekedy tie poplatky tak vyzerajú. Realita je taká, a ja som o tom presvedčený, že pacient platí často ďaleko viac, ako by musel, ďaleko viac, ako sú náklady aj s nejakou primeranou maržou daného výkonu. Preto je pre mňa extrémne dôležité, a je to momentálne aj mojou ústrednou témou pri komunikácii s ministerstvom zdravotníctva, aby bol zavedený nový katalóg výkonov. Som rád, že ministerstvo tlačí dopredu pilotný projekt pre päť špecializácií, pretože vtedy budeme konečne vedieť, aké sú výkony a ich adekvátne hodnotenie. A vtedy budeme vedieť, lebo dnes to nevieme, koľko čo stojí napríklad pneumológa, aké sú jeho náklady, koľko má byť jeho priemerná cena, primeraná marža. A z toho bude následne štát vedieť povedať, či to ideme plne hradiť z verejných zdrojov, z poistenia alebo z daňových príjmov a, prípadne, koľko bude platiť pacient. Lebo aj keby mal časť platiť pacient, som presvedčený, že v konečnom dôsledku by to bolo pre neho lacnejšie ako dnes, keď je obrovská inflácia.
Máte prehľad o poplatkoch vo vašom kraji?
Minulý mesiac sme zverejnili prehľad jednotlivých poplatkov všetkých ambulancií a nemocníc, ktoré pôsobia v našom kraji. A v rámci toho si každý bude môcť porovnať, koľko stojí výkon u kardiológa vo Veľkom Krtíši, koľko v Banskej Bystrici, koľko v Žiari nad Hronom. Všetci tam uvidia aj tie často veľké rozdiely a bez nejakého vysvetlenia. Je to náročné, lebo každý poplatok sa volá inak. Ale keď ide človek do ambulancie a má zaplatiť 30 eur za administratívny poplatok, tak prečo? Čo stojí ešte 30 eur oproti tomu, čo zaplatí lekárovi poisťovňa? Preto potrebujeme katalóg výkonov, lebo nám pomôže otvoriť systém pre mladých lekárov, pretože budú mať adekvátne platby a nebudú v strate ako dnes, ale zároveň nebudú nútení ísť do sivého systému. A tiež to pomôže skorigovať dnes už veľký problém – poplatky. Je to aj príležitosť pre politikov, lebo dnes ktokoľvek povie, že ak nemáme na to, aby sme to utiahli, a je potrebné spolufinancovať, je tu katalóg výkonov a pacient má doplácať toľko a toľko. A pacient bude doplácať menej. Toto je nástroj na zlacnenie zdravotnej starostlivosti na Slovensku už dnes.
Túto ideu mal aj exminister Rudolf Zajac, ale už to nestihol dokončiť. Aj 20-korunové poplatky v ambulanciách Smer zrušil. Ak by sa nezrušili, dnes by asi problém s chaotickými poplatkami, keď u jedného lekára platíme 5 eur, u iného 50 eur, nebol. Boli by presne určené.
Minister Rudolf Zajac bol v oveľa ťažšej situácii, pretože on zavádzal tieto poplatky v časoch, keď ešte bola pravda, že zdravotníctvo je bezplatné, s výnimkou nejakých čiernych peňazí. Ale dnes sme v situácii, že ktokoľvek by sa politicky odvážil do tejto témy ísť, znamenalo by to zlacnenie toho systému a bol by to benefit pre ľudí. Dnes už je to možné pozitívne komunikovať.
Mnohé ambulancie už prechádzajú do nezmluvného vzťahu, podľa odhadov je to v Bratislave už 40 percent všetkých ambulancií. Málokto si uvedomuje, že návšteva u lekára nekončí len jedným poplatkom, pacient si potom platí plnú sumu aj za predpísané lieky aj za ďalšie vyšetrenia. Máte prehľad, koľko nezmluvných lekárov je v banskobystrickom kraji?
V banskobystrickom kraji je to významne menší problém, ale narastá to a je to alarmujúce. Menší problém je to najmä preto, že kúpna sila obyvateľov v našom kraji je menšia ako ľudí, ktorí žijú v Bratislave. Ale už aj u nás začínajú pribúdať ambulancie, ktoré nie sú financované z verejného zdravotného poistenia, čo znamená, že už sme dospeli do štádia, keď dostupná zdravotná starostlivosť je výsadou bohatých. A to je v rozpore s princípmi sociálneho štátu. To je priamy dôkaz toho, že sociálny štát sa nám rozpadá. A zároveň je to aj dôkaz toho, že to nikoho v Bratislave z politikov nezaujíma. Čo sa týka čísiel, tak podľa údajov z mája tohto roku z 2 574 zdravotníckych zariadení v našom kraji nemá 605 uzatvorenú zmluvu so VšZP, s poisťovňou Union 492 zdravotníckych zariadení a s Dôverou 589 zdravotníckych zariadení. Ale zároveň chcem povedať, že ani sa tým lekárom nečudujem. Snažia sa v tomto systéme prežiť a hrať v rámci pravidiel, ktoré existujú. A to, že sa lekár rozhodne neuzavrieť zmluvy so zdravotnými poisťovňami a od pacientov vyžadovať priamu platbu, je pre neho jediný spôsob, ako dokáže prežiť, ak nechce obchádzať systém cez nelegálne poplatky. Zároveň aj ten lekár si uvedomuje, že je taký nedostatkový, že si to môže dovoliť, lebo ľudia mu tam budú chodiť. Pretože keď sú ľudia zúfalí, tak jednoducho platia.
„Zdravotníctvo môže fungovať dobre aj za účasti súkromných prevádzkovateľov nemocníc, ak sú splnené dve kritériá.“
Viackrát sme spomenuli katalóg výkonov. Váš kraj je v pilotnom programe. Aké máte skúsenosti?
Naše skúsenosti sú dobré a povzbudivé. Z toho programu mám dojem, že ministerstvo zdravotníctva má úprimný záujem nový katalóg výkonov presadiť. Samozrejme, ako pri každom takomto programe, boli na začiatku nejaké nejasnosti, tie sa však za behu veľmi promptne a flexibilne vyriešili. Aj to, ako kódovať, s tým, aby sme sa ubezpečili, že paušál, ktorý je poskytovaný našej ambulancii, ktorá je do programu zapojená, bude postačovať na prevádzku. Dnes môžem povedať, že sme do programu úspešne zapojení, v prevádzke nám nerobí žiadny problém a dúfam, že platí sľub ministra, že od 1. apríla už pôjde päť špecializácií podľa nového katalógu výkonov.
Vrátim sa ešte k ambulanciám. To, ako ste na tom ekonomicky, ste už spomenuli. Čo počty pacientov?
Ak sa bavíme o našich ambulanciách všeobecných lekárov, sme na úrovni 5 500 kapitovaných pacientov. Čo sa týka výkonov, k 31. októbru 2025 sme ich mali 31-tisíc. Jedna vec sú však čísla, druhá vec ekonomika. Na 12 ambulancií sme tento rok doplácali zhruba 250-tisíc eur.
To je dosť veľa.
Je to dosť veľa. A znova zopakujem dôvody. Niektoré z ambulancií sú v nábehu, čo sme aj očakávali, takže investície sa vrátia. Druhým dôvodom je, že nevyberáme poplatky, pričom platby z poisťovní nestačia, aj keď sme vysoko efektívni. Dúfame, že tie vysoko výnosné ambulancie, keď dosiahneme počet kapitovaných pacientov, nám tú sumu vrátia. No a tretím dôvodom je vnútorná neefektivita, s ktorou sa však vyrovnáme.
Ktorá je najviac vyťažená alebo najviac žiadaná?
Pneumológia.
A, naopak, tá najmenej efektívna?
Z pohľadu nášho vnútorného manažmentu a vnútornej efektivity je to kardiológia. Tam sú rezervy.
Koľko ambulancií plánujete otvoriť budúci rok a ktoré špecializácie?
V tejto chvíli máme rozpracované tri nové ambulancie. Veľmi sa teším z toho, že dve z nich budú v problémových okresoch, kde naozaj sú biele miesta. Jedna bude v Tornali, pôjde o všeobecnú ambulanciu pre dospelých. Ak všetko dobre pôjde, tak ju otvoríme od augusta budúceho roka. V Rimavskej Sobote by sme zase mali otvoriť pediatrickú ambulanciu, tá by mala fungovať od júla. Hovorím o tom ešte s určitou rezervou, pretože ešte stále rokujeme. Na strane lekárov sú určité objektívne dôvody, ale ja pevne verím, že to všetko dobre dopadne.
Ako sa vám darí zháňať lekárov a sestry do ambulancií? Odkiaľ k vám prichádzajú, z nemocníc alebo zo zahraničia?
Funguje to, čomu sme verili od začiatku a prečo sme do toho šli. Keď odstránite všetky bariéry, ktoré v tom systéme pre vstup do ambulancie pre mladého lekára sú, tak tento segment je pre ľudí atraktívny. A tých bariér je niekoľko. Prvou bariérou je s tým spojená administratíva, nie každý je podnikateľský typ. My všetku tú administratívu robíme za lekárov. Problémom je však aj samotný trh. Na jednej strane ho spôsobujú poisťovne, pretože špecialistom nedávajú dostatočné platby, na druhej strane len ťažko zazmluvnia nových špecialistov, pretože hovoria, že kapacity sú naplnené. Interpretujú pritom celokrajské štatistiky, ale nepozerajú sa na jednotlivé časti regiónov, pretože im to tak ekonomicky vychádza. A máte buď staršieho lekára, ktorý má málo výkonov, alebo máte lekára v Banskej Bystrici, takže niektorí pacienti sa k nemu nedostanú a jednoducho poisťovňa ďalšieho nemusí zazmluvniť. Taktiež tu funguje aj čierny trh so zdravotnými kartami. Lekári sa stretávajú s tým, že niektorí ich starší kolegovia vo vysokom dôchodkovom veku – a aj ich výkony tak niekedy vyzerajú –, napríklad v prípade reálnych ordinačných hodín a ich prítomnosti v ambulancii držia karty, pretože chcú, aby ich niekto od nich odkúpil. A to je ďalšia prekážka pre mladého lekára, ktorý sa rozhoduje, či začne podnikať, či vezme na seba riziko a pôjde pracovať do regiónu. A ešte by mal od niekoho odkúpiť karty za nemálo peňazí.
Máte aj informácie, koľko pýtajú za tie ambulancie, respektíve za karty pacientov?
Ide len o neoficiálne anekdoty, lebo keď príde na lámanie chleba, všetci tvrdia, že nič také nefunguje. Ale bavíme sa o desiatkach tisíc eur, ktoré sa môžu vyšplhať až na sumu stotisíc eur. V našich župných ambulanciách nič z toho neplatí, my ponúkame lekárovi atraktívny plat, ktorý je porovnateľný s platom nemocničného lekára, ponúkame zázemie a stabilitu zamestnaneckej zmluvy. Nemusí ísť do podnikateľského prostredia, všetku administratívu robíme zaňho a môže si vybrať miesto pôsobiska, napríklad svoje rodisko, kde vyrastal a kde má rodičov a zázemie. Často sa nám hlásia mladé lekárky, ktoré majú čerstvú rodinu, takže využijú službu svojich rodičov alebo svokrovcov, aby sa postarali o deti. Presne z týchto dôvodov k nám naposledy prišla všeobecná lekárka do Revúcej a my sa z nej tešíme.
Ktoré oblasti alebo okresy sú najpálčivejšie, čo sa týka chýbajúcich lekárov a ambulancií?
Všade máme problém. Našťastie existujú okresy, kde pri niektorých mainstreamových profesiách problém nie je vypuklý. Situácia je najhoršia v južných okresoch, teda v Revúcej, Rimavskej Sobote, Lučenci, vo Veľkom Krtíši, tam nám chýbajú špecialisti aj všeobecní lekári oproti normám ministerstva zdravotníctva. Situáciu nám však sťažuje ešte jedna vec. Naposledy som sa s tým stretol v okrese Revúca, kde sme teraz otvorili ambulanciu všeobecnej lekárky. Dostal som otvorený list od všeobecných lekárov z Revúcej, ktorí sa postavili proti našej lekárke. Pretože pre nich znamená riziko odlivu ich pacientov. A to sa rozprávame o okrese, kde nám podľa normatívov ministerstva zdravotníctva lekári jednoznačne chýbajú. A títo lekári to vedia. Keď sa pozriete na priemernú kapitáciu, je niekde na úrovni 1 900. Navyše traja z nich sú v dôchodkovom veku, takže je predpoklad, že do piatich rokov odídu zo systému. Z ich strany je to krátkozrakosť, síce chápu, že situácia v regióne je ťažká a vážna, ale na druhej strane si strážia svoje marže a svojich pacientov a v podstate vyvolávajú verejný odpor voči novým lekárom, ktorí tam majú prísť.
„Sme v stave, keď každý musí ustúpiť a nájsť nejaký kompromis, pretože keď sa to nestane, hrozí kolaps zdravotníctva.“
Ako ste na ten list reagovali?
Osobne som sa s nimi stretol, mali sme veľmi priamu, ale férovú diskusiu, kde sme si to vysvetlili. Odchádzal som s pocitom, že sme sa vzájomne pochopili. Oni mali pocit, že ideme cielene vykrádať ich kapitácie, my sme im vysvetlili, že to tak nie je. Zároveň som im ponúkol možnosť, že kohokoľvek z nich veľmi rád zapojím do nášho programu, v rámci ktorého chodíme s našou výjazdovou ambulanciou po jednotlivých obciach, kde sa môžu ľudia otestovať. Robíme to aj preto, aby sme rozšírili informáciu, že prijímame nových lekárov. Aby si ľudia medzi sebou povedali, že ak má niekto v rodine lekára, nech ho pošle k nám a my ho zamestnáme. Zároveň ide o okresy, a špeciálne okres Revúca, kde ľudia rezignovali na prevenciu a základnú zdravotnú starostlivosť, lebo vedia, že lekár je nedostupný. My im ukazujeme, že to nemusí tak byť a pozývame ich na vyšetrenie. Vďaka tomu sa nám už podarilo u ľudí zachytiť niekoľko prípadov vysokého krvného tlaku.
Čo okrem tlaku ešte meriate?
Robia sa aj testy na Helicobacter pylori či cholesterol. Budeme v tom pokračovať, pretože to má efekt. Takto som sa napríklad v Haliči úplne náhodne stretol s doktorkou pneumologičkou, ktorá už sedem rokov nepracuje, ale rozmýšľa, že by sa ešte k tomu vrátila. Keďže sa ukázalo, že má isté obavy, pozvali sme ju do Detvy, aby si pozrela, ako funguje naša ambulancia. Chceme jej obavy rozptýliť, aby si v Haliči založila pneumologickú ambulanciu.
Ešte sa vrátim k ambulanciám. Myslíte si, že je pre vás ako kraj jednoduchšie uzatvoriť zmluvu so zdravotnou poisťovňou ako pre nejakého mladého začínajúceho lekára?
My máme nejaký mediálny výtlak a vieme, že pravda je na našej strane. Už sme si u poisťovní vybudovali určitý rešpekt. Vieme o prípadoch, keď za nami prišli lekári, ktorí si chceli sami založiť ambulanciu v nejakom okrese, ale poisťovne ich odpálkovali. Keď potom ten lekár prišiel pod našu strechu, zrazu už bolo možné podpísať zmluvu.
Aj na konferencii týždenníka TREND ste spomenuli, že poisťovne nedostatočne motivujú lekárov otvárať ambulancie. Akým spôsobom by ešte mohli prilákať lekárov do regiónov?
Určite potrebujeme diferencované financovanie. To znamená, že ak je zákonná povinnosť poisťovní zabezpečiť dostupnú zdravotnú starostlivosť, tak poisťovňa musí robiť to, čo robíme dnes my. Zamýšľať sa, prečo do niektorých oblastí lekári nechcú chodiť a snažiť sa odstrániť všetky bariéry. To, čo dnes robíme my, by mali robiť oni. Ak lekárov, špeciálne do niektorých odľahlých regiónov, treba motivovať aj finančne, tak by poisťovňa mala finančnú motiváciu vytvoriť. Je to jednoduché. Preto si platíme verejné poistenie a preto je zákon postavený tak, že zdravotná poisťovňa sa má starať o zdravotnú starostlivosť. A zdravotná poisťovňa má vymýšľať nástroje, finančné aj nefinančné, ako tam tých lekárov dostať a naplniť biele miesta.
Obzvlášť, keď pre poisťovne je ambulantná starostlivosť lacnejšia ako hospitalizácie a gro zdravotnej starostlivosti sa urobí v ambulanciách.
Myslím si, že všetci aktéri – zdravotné poisťovne, ministerstvo aj lekári – sa dostali do stavu akejsi rezignácie a akceptácie súčasného stavu. Chýba nám hnacia sila. A musí to byť politická sila, ktorá bude tlačiť na zmeny a pôjde do ťažkých kompromisov. Som presvedčený o tom, že poisťovne to chápu, no majú svoje dôvody. Musí vzniknúť nejaký konsenzus v tom, čo bude prvý, druhý a tretí krok, a aj keď to možno niekoho bude bolieť, je potrebné zobrať na seba politickú zodpovednosť a presadiť to. Pretože na každý problém, ktorý sa objaví, zareaguje nejaká lobistická skupina, či už je to zväz, poisťovňa, alebo súkromná investičná spoločnosť. Samozrejme, každý si stráži kus svojho koláča, len ide o to, že všetci sa rútime do záhuby a na konci prehrávame všetci.
Na konferencii TRENDU sa tiež hovorilo o platovom automate, že je dlhodobo neudržateľný. Tento rok bude z pohľadu rozpočtu pre zdravotníctvo rekordný, ale samotné ministerstvo zdravotníctva priznalo, že gro peňazí zhltnú platy lekárov v nemocniciach, pretože odborári si vybojovali značne vysoký koeficient. Ako sa pozeráte na platový automat?
Nechcem sa k tomu vyjadrovať, pretože mojou témou sú ambulancie.
Lenže to súvisí s ambulanciami. Ak pôjde väčšina peňazí na platy do nemocníc, logicky ambulancie dostanú menej.
Ale to je na ministerstve zdravotníctva a financií, aby rozhodli, ako majú tiecť peniaze tak, aby ambulantný sektor rástol ako prvá línia, ktorá musí fungovať. Potom nám začnú fungovať lepšie aj nemocnice, aj to bude efektívnejšie. Ako som povedal, sme v stave, keď každý musí ustúpiť a nájsť nejaký kompromis, pretože keď sa to nestane, hrozí kolaps zdravotníctva na Slovensku. A keď hovorím každý, tak myslím aj Lekárske odborové združenie.
Ako vyzerá spolupráca VÚC s prevádzkovateľmi nemocníc Agel a Penta Hospitals? Lebo v poslednom čase sa dosť útočí na súkromných poskytovateľov a na neštátne nemocnice.
Zdravotníctvo môže fungovať dobre aj za účasti súkromných prevádzkovateľov nemocníc, ak sú splnené dve kritériá, a to tie, že zmluvy sú nastavené tak, že nútia súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti investovať do skvalitňovania zdravotnej starostlivosti, a zároveň, že verejný subjekt, ktorý prenajíma nemocnice, má vo svojich rukách dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Čo sa týka našej skúsenosti, od našich predchodcov sme zdedili v niektorých prípadoch veľmi zle nastavené zmluvy. Teda veľmi zlé a lepšie, ale tiež nedobré. Veľmi zlé boli v prípade nemocnice v Lučenci, v Žiari nad Hronom a v Rimavskej Sobote, kde ešte donedávna fungovala skupina Svet zdravia, respektíve Penta Hospital. Nájomná zmluva nenútila poskytovateľa do investícií a zároveň aj prenajímateľ, v našom prípade kraj, sa zbavil možnosti ovplyvňovať rozsah zdravotnej starostlivosti. Tým pádom mala finančná skupina úplne voľné ruky v tom, aby naplno optimalizovala prevádzku na úkor dostupnosti verejného zdravotníctva. Lepšiu zmluvu sme zdedili v prípade Zvolena, kde sme síce nemali v rukách rozsah zdravotnej starostlivosti, ale vyžaduje sa každoročná 600-tisícová investícia do rozvoja kvality a investícií do nemocnice. Tieto zmluvy sme prehodnocovali aj napriek tomu, že nekončila ich platnosť. Využili sme prechod nemocnice pod Agel, aby sme vyrokovali zmluvu, v rámci ktorej sme sa dohodli na tom, že skupina do žiarskej nemocnice investuje desať miliónov eur. Zároveň sme sa dohodli na určitom objeme a rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktoré v prípade platnej stratifikácie v navrhovanej podobe musia ostať zachované. V prípade Zvolena sme sa dohodli na predĺžení obdobia nájmu tak, že spoločnosť Agel bude z vlastných zdrojov investovať aj do druhej etapy výstavby. A momentálne prebieha prevod práv k prevádzke v nemocnici v Lučenci od doterajšieho majiteľa pod skupinu Agel. Vnímam to ako pozitívnu príležitosť dohodnúť sa s Agelom, že bude do nemocnice investovať a zároveň budeme mať, podobne ako vo zvolenskom a v žiarskom prípade, garantovaný určitý rozsah.
V poslednom čase sa veľa hovorí o nedostatku sestier. Kedysi boli stredné zdravotné školy prestížne školy, kam bol problém sa dostať, potom záujem prudko opadol. Ako je to vo vašom kraji, čo sa týka záujmu štúdia na stredných zdravotných školách?
V Banskej Bystrici a vo Zvolene, kde máme stredné zdravotné školy, záujem každoročne prevyšuje možnosti prijatia. Aj preto som sa s riaditeľom banskobystrickej školy dohodol, že budúci rok otvorí dve triedy pre 60 sestier, nielen jednu. Pôvodne navrhoval z dôvodu obmedzených kapacít iba jednu triedu praktických sestier. Finišujeme tam totiž s výstavbou a urobím všetko preto, aby bola stavba skolaudovaná do septembra budúceho roka. Iná situácia je v Lučenci, kde sa za posledné dva roky snažíme motivovať školu, aby prijímala viac študentov. V regióne robíme aj rôzne mobilizačné kampane, aby sa deviataci do školy prihlásili. Opakovane sa nám však nedarí naplniť tretiu triedu, máme tam okolo 60 až 65 študentov. Po hlbšom skúmaní sme zistili, že je tam problém, ktorý musíme vyriešiť. Pretože aj sa nám na školu prihlásia študenti a naplnia všetky tri triedy, ale keď ich prijmú aj na iné školy, rozhodnú sa pre ne. Otázka znie: Kde je problém? Prečo vo Zvolene a v Bystrici tento problém nemáme a v Lučenci áno? Pravdepodobne to súvisí s konkurenciu väčších miest. Vnímam to tak, že to je domáca úloha riaditeľa školy, ale zároveň aj naša, aby sa tento problém vyriešil. Pretože ešte raz, dopyt po tomto štúdiu aj po zamestnaní je. Je to vysoko perspektívne zamestnanie, lebo ak sa rozprávame aj o zmenách štruktúry ekonomiky, zdravotné sestry budú najbližších 20 rokov vysoko cenený pracovný personál.
Viete si predstaviť, že by nejaká nemocnica v rámci stratifikácie vo vašom kraji skončila alebo by zmenila typ poskytovanej zdravotnej starostlivosti?
Viem si predstaviť čokoľvek. Rozumiem ideám reformátorov, ktorí v minulom období chceli meniť kategorizáciu nemocníc a zužovať nemocničnú sieť. Nie som proti reformám, ale hovoril som to vtedy a – čas mi aj dal za pravdu – hovorím to aj teraz: my môžeme manipulovať s dostupnosťou nemocničnej zdravotnej starostlivosti vtedy, ak máme funkčný ambulantný systém, pretože tam je ten najväčší nápor. Dnes nám však ambulantný systém kolabuje a tým pádom všetci pacienti logicky chodia na urgent a končia v nemocniciach. A v tejto situácii, keď odstrihneme nemocnice v jednotlivých regiónoch, tak de facto znížime až znemožníme pre pacientov dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Preto vytrvalo robíme kroky smerom k tomu, aby sme posilnili ambulantný sektor. Je to aj najlacnejšie. Opäť ho vybudujeme, oživíme ho a potom môžeme manipulovať s nemocničnou sieťou.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
