Štefan Korec verí, že odborníci si zachovajú integritu a budú rozhodovať len na základe kvality
S popredným onkológom Štefanom Korcom sme sa rozprávali o prínosoch umelej inteligencie a jej využití v ceste pacienta. Unikátny systém by mohol zachrániť ročne tisícky životov onkologických pacientov a ušetriť stovky miliónov eur ročne. Financovať by sa mohol z európskych peňazí.
Ako je na tom Slovensko v oblasti onkologických ochorení?
Situácia je veľmi zlá, až neudržateľná. V posledných rokoch sa Slovensko umiestňuje na najvyšších priečkach v úmrtnosti na onkologické ochorenia. Na Slovensku zomiera každý rok na 100-tisíc obyvateľov zhruba o 50 ľudí viac, než je priemer Európskej únie. Pritom Česká republika, s ktorou sme boli v štatistikách narovnako, sa v úmrtnosti umiestňuje pod európskym priemerom. My sme bohužiaľ vysoko nad ním. Na Slovensku každý rok zomrie o 2 500 ľudí viac, ako je priemer Európskej únie na onkologické ochorenia. To je smutné.
Prečo sa Slovensko v týchto štatistikách prepadáva?
Dôvodov je viacero. Samozrejme, veľa sa hovorí o financovaní systému zdravotníctva. Česká republika vydáva v zdravotníctve na osobu na rok viac než 2 600 eur v prepočte, kým Slovensko iba niečo cez 1 400 eur. My si za tých 1 400 eur samozrejme nevieme kúpiť toľko zdravotnej starostlivosti, než v Českej republike.
Po druhé je to nedostatok lekárov. Vieme, že máme veľký nedostatok lekárov a zdravotníkov. Dáta hovoria o tom, že do konca tohto desaťročia, teda do roku 2030, by mali na svete chýbať štyri milióny zdravotníckych pracovníkov. To je obrovské číslo.
Po tretie je to suboptimálny manažment. Manažment pacienta by mohol byť lepší. Vieme, že peňazí viac nie je, a ani tak skoro nebude. Lekárov je málo a tak skoro ich viac tiež nebude. Preto sme sa v Onkoaliancii zamerali práve na spomínaný manažment, ktorý nám objektívne zlyháva.
Viete to vysvetliť?
Konkrétne mám na mysli cestu onkologického pacienta od všeobecného lekára až po onkológa, ktorý rozhoduje o liečbe. Časový interval od prvých príznakov po zahájenie liečby sa na Slovensku pohybuje až na úrovni 180 dní, čo je šesť mesiacov. V Českej republike sa pacient dostane k liečbe od prvých príznakov do 60 až 70 dní. A v Holandsku a Dánsku do konca do 30 až 40 dní. Vieme, že Slovensko nedobehne ani Holandsko, ani Dánsko, ale aspoň k Českej republike by sme sa chceli priblížiť. Preto prichádzame s projektom, kde nám umelá inteligencia vie pomôcť v manažmente pacienta tak, aby sa tento interval skrátil zo 180 dní na aspoň 80.
Ako a kde v manažmente onkologického pacienta môže vstupovať umelá inteligencia?
Pred tým, ako pacient príde k všeobecnému lekárovi, si doma vyplní elektronický formulár. Ak nemá doma prístup k internetu, pomôže mu zdravotnícky personál v čakárni u lekára. V okamihu, keď pacient vstúpi do pracovne lekára, ten už má celú anamnézu pacienta, a tak sa nemusí pýtať spoza obrazovky na podrobné informácie. Systém lekára zároveň automaticky upozorní na podozrivé príznaky.
Keď lekár pacienta vyšetruje, umelá inteligencia dokáže vytvoriť zmysluplný obsah a zapísať hovorené slovo do zdravotnej dokumentácie. Systém následne na základe fyzikálneho vyšetrenia a laboratórnych výsledkov lekárovi vygeneruje najpravdepodobnejšiu diagnózu a odporučí ďalší postup. Napríklad vyšetrenie u špecialistu. Na Slovensku je veľkým problémom čas, za ktorý sa pacient dostane od všeobecného lekára k špecialistovi. V priemere to trvá aj 90 dní. To je obrovská strata času, ktorú vďaka systému vieme ušetriť.
Akým spôsobom?
Podľa predbežných konzultácií so zdravotnými poisťovňami môžem potvrdiť, že tieto majú záujem bonifikovať špecialistov, ktorí by systém využívali a vysoko rizikovým pacientom ponúkli skorší termín vyšetrenia.
Na Slovensku sú však dlhé čakacie doby aj na CT vyšetrenia, ktoré sú pri onkologických ochoreniach nevyhnutné.
Náš systém ponúka prednostné vyšetrenie pre akútnych pacientov s podozrením na onkologické ochorenie aj pri zobrazovacích vyšetreniach. So zdravotnými poisťovňami máme rovnako predbežnú dohodu, že rizikovým pacientom budú môcť všeobecní lekári za určitých kritérií vypísať CT vyšetrenie. Takto pacient reálne ušetrí niekoľkomesačné čakanie a k špecialistovi príde už s popísaným CT-čkom. Zároveň to ušetrí čas aj špecialistovi, ktorému systém vygeneruje spracovanú správu s nálezmi a ďalším odporúčaním.
Keď sú všetky vyšetrenia hotové, a potvrdí sa onkologické ochorenie, pacient prichádza ku klinickému onkológovi. Systém mu dokáže spracovať všetky nálezy, definovať anamnézu a odporučiť optimálnu liečbu. Je samozrejme na lekárovi, ako s týmto odporúčaním naloží a aký postup zvolí.
Systém však ponúkne aj citácie z literatúry, na základe ktorých svoje doporučenie sformuloval. Systém tak lekárovi slúži ako starší partner, ktorý má zvládnuté obrovské množstvo informácií. Vieme, že dobrý lekár prečíta možno 50 publikácií za rok. Systém ich ponúkne 50-tisíc, urobí prehľad a navyše ich koordinuje s odporúčaniami Európskej onkologickej spoločnosti, Americkej onkologickej spoločnosti a Slovenskou onkologickou spoločnosťou.
Verejnosť však systémom, ktoré využívajú umelú inteligenciu často nedôveruje.
Podotýkam, že ide o pomocný nástroj pre lekára a lekárov nikdy nenahradí. Často sa ma ľudia pýtajú, ako si majú predstavovať túto umelú inteligenciu. Snažím sa im to vysvetliť nasledujúcim spôsobom. Dostali sme sa do bodu, keď vedci popísali, akým spôsobom náš mozog pracuje, ako sú prepojené neurónové siete. Máme napodobeninu ľudského mozgu, systému ľudského myslenia.
To, čo v našej mozgovej kôre prebieha dokážeme znásobiť a rozšíriť obrovskými silnými počítačmi. Takto dokážeme spracovať obrovské množstvo dát a rýchlo sa dostať k výsledku. Dá sa to chápať tak, ako keď ľudia kosili políčko ručnými kosami, kým kombajn dokáže pokosiť obrovské lány.
Nakoľko presný je systém?
Vieme, že medzi dobrými patológii je odchýlka zhruba desať percent pri čítaní patologických nálezov, pretože tu vstupuje ľudský faktor. S asistenciou nášho systému sa odchýlka pohybuje na úrovni jedného až 1,5 percenta, čiže je výrazne nižšia.
Bol tento systém odskúšaný?
Ako celok nie, vhľadom na to, že je vo vývoji. No jednotlivé komponenty boli otestované u nás aj v zahraničí s pozitívnymi výsledkami. Napríklad rozhodovanie o liečbe si vyskúšali aj naši poprední onkológovia. Aj ich predbežné skúsenosti sú pozitívne. Formálne protokolárne skúšanie celého systému v širšom meradle ešte iba pripravujeme. A samozrejme sme veľmi opatrní, aby sme neporušili práva pacientov a ochranu ich osobných údajov.
Koľko ľudských životov by tento systém dokázal ročne zachrániť na Slovensku?
Vedeli by sme znížiť úmrtnosť na onkologické ochorenia zhruba o 30 percent skrátením času zlepšením záchytu. Štatisticky to vychádza na 4 600 pacientov ročne. Celý systém však nespustíme naraz jedným čarovným prútikom. Bude to rok, možno dva. Ale toto je potenciál nášho systému. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou nášho života. Je iba otázkou času, kedy jej dovolíme, aby nám pri práci pomáhala. Človeka a lekára však nikdy nenahradí. No vie byť mimoriadne osožná a reálne zachrániť život človeka.
Koľko finančných zdrojov dokáže systém prakticky ušetriť?
Predpokladáme, že keď systém spustíme, zníži úmrtnosť. A prinesie nielen obrovskú priamu úsporu pri medicínskych postupoch tým, že sa vynechajú duplicitné vyšetrenia, že sa budú liečiť prípady a v skorých štádiách, kedy je liečba menej nákladná. No systém má obrovský prínos aj v rámci zvýšenia produktivity a zníženia nákladov v invalidite. Ak zohľadníme všetky tri tieto faktory, ročne môžeme ušetriť v štátnom rozpočte 600 miliónov až 900 miliónov eur.
Ako by sa Slovensko dokázalo k takémuto systému dostať?
Veľmi dobrá otázka. Spísali sme žiadosť o grant, ktorým by sme sa k tomu vedeli dopracovať. Konkrétne ide o grant v rámci Výskumnej a inovačnej agentúry a Misie Zdravie. Uchádzame sa o európske peniaze, ktoré už boli pridelené slovenskej vláde. Projekty sa môžu uchádzať celkovo o 52 miliónov eur na onkológiu, neurológiu a kardiológiu. Aktuálne čakáme odpoveď. Boli sme však upozornení na to, že tam môžu byť rôzne iné faktory, ktoré nám môžu prekaziť naše ambície.
Aké faktory máte na mysli?
Tlaky. Tlaky finančné a politické. Verím však, že títo odborníci si zachovajú integritu a že budú rozhodovať len na základe kvality. Veľmi nás oslovila pracovná cesta prezidenta Petra Pellegriniho v Paríži, kde sa konal samit o umelej inteligencii. Bolo tam viac ako sto svetových lídrov. Pán prezident po pracovnej ceste vyhlásil, že musíme zrýchliť a zintenzívniť prácu na umelej inteligencii, aby nám „tento vlak neušiel“. A veľmi nás teší, že vidí veľké uplatnenie umelej inteligencie v zdravotníctve. Podporil presne to, čo chceme urobiť my a veríme, že prezident bude aj naďalej takto podporovať naše aktivity.
O akú sumu financií sa uchádzate s projektom?
Náš predbežný rozpočet vychádza na 4,2 milióna eur. Je to to minimum, ktoré potrebujeme.
Kedy budeme vedieť, či je váš projekt úspešný?
Verím, že do konca mesiaca, teda do konca februára, najneskôr do konca marca.
Kedy by sa systém mohol implementovať do praxe v prípade, ak bude úspešný?
Od leta by mohli lekári zaraďovať pacientov do systému.
Ako vôbec vznikla myšlienka zapojiť umelú inteligenciu do tohto procesu?
Myšlienka vznikla pred štyrmi rokmi. No jedným zo základných stimulov bol môj mentor v Kalifornii Erik Topol. Je to vedec, ktorý má viac ako tritisíc publikácií a 300-tisíc citácií. Veľmi rešpektovaný v odbornej verejnosti, ktorý povedal, že umelá inteligencia prinesie do medicíny tú najväčšiu transformáciu vôbec v histórii medicíny. Bolo to v roku 2019. Odvtedy som sa pokúšal hľadať spôsoby, aký prínos by mohla mať umelá inteligencia v procesoch na Slovensku.
Prvý projekt sme pripravili za čias bývalej vlády. Vláda síce na projekt peniaze vyčlenila, no napokon ich investovala do iných oblastí. Odvtedy sme na projekte neustále pracovali a dovolím si tvrdiť, že sme pokročili omnoho ďalej. Projekt sa vyvíjal postupne spolu so systémami umelej inteligencie, napríklad pri zobrazovacích metódach, v oblasti čítania patológie či schopnosti sumarizovať celý chorobopis a návrhu liečby. Jednotlivé moduly sme do systému pridávali postupne. Vieme však, že systém ešte zďaleka nie je dokonalý a bude sa postupne zdokonaľovať tak ako sa zdokonaľuje technológia umelej inteligencie. Ale využívať ho musíme už teraz, lebo stále zomierajú ľudia, ktorých by asistenciou tejto novej technológie bolo možnú zachrániť.
doc. MUDr. Štefan Korec, PhD.
Venuje sa klinickej onkológii takmer 50 rokov. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Takmer 25 rokov pracoval v USA. Začal ako výskumný pracovník v Národnom onkologickom ústave v Betheste, v štáte Maryland. Neskôr pôsobil ako klinický onkológ a pedagóg na Georgetownskej univerzite vo Washingtone, kde vyučoval medikov a budúcich klinických onkológov. V štáte Nové Mexiko vybudoval a 15 rokov viedol lokálne onkologické stredisko. Na Slovensku založil Národný onkologický ústav, kde pôsobil s prestávkami 10 rokov vo funkcii riaditeľa. Ako vedúci Katedry klinickej onkológie Inštitútu pre ďalšie vzdelávanie lekárov a farmaceutov bol zodpovedný za odbornú prípravu klinických onkológov a medikov. Jeho publikačná činnosť je zameraná najmä na imunoterapiu nádorov.
