Za najväčší problém slovenského zdravotníctva považuje okrem chýbajúceho personálu najmä financovanie. Ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková nevylučuje, že rezort bude potrebné dofinancovať už tento rok.
Už ste si na ministerstve zdravotníctva zvykli?
Vedeli sme, do čoho ideme. A musíme všetko postupne riešiť. O mnohých veciach sme si mysleli, že pôjdu rýchlejšie, ale veľa vecí nám legislatívne stojí, pretože sa parlament zasekol na rozprave o Trestnom zákone. Vláda síce môže niečo schváliť, ale ak to neprejde parlamentom, nič sa nedá robiť.
Čo považujete za najväčší problém v zdravotníctve?
Za najväčšie problémy v zdravotníctve okrem chýbajúceho personálu považujem financovanie či absenciu efektívneho manažmentu. Do vlády sme prišli v čase, keď bolo treba pripraviť rozpočet. Borili sme sa s tým, aby sme dokázali pri konsolidácii verejných zdrojov schváliť taký rozpočet, aby sme nielenže dokázali plniť legislatívne záväzky vo vzťahu k nemocniciam, ale dokázali riešiť aj investičný dlh, ktorý tu je. Zároveň potrebujeme riešiť oddlženie nemocníc. Máme tu tiež ambulantný sektor a nový katalóg výkonov, ktorý sa rieši vyše 15 rokov. Nastavenie vízie a udržateľnosti ambulantného sektora máme v programovom vyhlásení vlády ako strednodobú prioritu. Vlajkovou loďou tejto vlády musí byť rozhodnutie o výstavbe novej nemocnice v Bratislave.
Trúfate si na novú nemocnicu?
Musíme, už včera bolo neskoro. Je aj politický konsenzus v tom, že nová nemocnica musí byť v Bratislave. Aj keď projektová dokumentácia k Rázsochám už je v nejakom štádiu, v hre je tiež otázka inej lokality. Existujú nejaké nové návrhy, aj sa už urobilo niekoľko štúdií v rámci bratislavskej optimalizácie siete nemocníc a teraz je potrebné ich zvážiť. Na stole mám tri rôzne štúdie a do prvého kvartálu tohto roku by sme mali rozhodnúť o novej nemocnici na úrovni vlády.
O ktorých miestach sa uvažuje? Rázsochy ako lokalita vzhľadom na neďaleké Bory asi už nie sú v hre.
Okrem Rázsoch sa hovorilo aj o iných lokalitách na opačnej strane Bratislavy. Pre mňa je kľúčové, aby nemocnica bola čo najrýchlejšie postavená a aby to, čo sa týka pomeru ceny a výkonu, bolo aj finančne čo najvýhodnejšie.
Máte už plán, ako vyriešiť dlhy štátnych nemocníc? Pretože prípad prešovskej nemocnice sa môže opakovať aj pri iných nemocniciach.
Musíme nájsť peniaze na to, aby sme dlhy vyriešili, najmä pri tých exekúciách, kde je už vykonateľný exekučný príkaz. Intenzívne o tom diskutujem nielen s ministrom financií, ale aj s ministerstvom spravodlivosti, ktoré aktuálne vykonáva dozor nad exekúciou v prešovskej nemocnici. Nemôže byť ohrozená dostupná zdravotná starostlivosť. Ak by sa siahlo po peniazoch, ktoré idú nemocniciam zo zdravotných poisťovní, bol by to problém. Veď 70 percent všetkých peňazí ide len na mzdy lekárov, sestier a ostatných zamestnancov nemocnice. No a zároveň hľadáme vhodný systémový mechanizmus, aby sme zastavili proces ďalšieho zadlžovania.
Aký?
Nechcem ešte o tom hovoriť, pretože máme niekoľko scenárov, ako by sme to mohli vyriešiť. Jedným zo spôsobov, a to je aj záväzok v programovom vyhlásení vlády, je centrálne nakupovanie. Je tu možnosť nariadiť personálne audity, ktoré by manažmentu mohli pomôcť. Za ministrom financií musíme prísť s komplexným balíkom s tým, že ak sa vyčlenia peniaze na oddlženie nemocníc, tak musíme povedať, čo budú robiť nemocnice, ako by zefektívnili svoje riadenie, aby sa to už ďalej nedialo.
To však hovoril každý minister zdravotníctva.
Áno, ale my o tom aktívne rokujeme a chcem, aby sme to vyriešili ako jednu z prvých vecí. Pretože teraz je to Prešov, ale ako ste povedali, hrozia ďalšie. V exekučnom konaní je už aj košická univerzitná nemocnica aj Univerzitná nemocnica Bratislava. A je záujem, a cítim to aj z rokovaní zo strany ministerstva financií, dofinancovať, respektíve to zaplatiť. Ale zároveň je aj na nás, na strane ministra zdravotníctva, aby sme predložili balík opatrení.
Optimalizácia siete nemocníc sa stáva terčom kritiky čoraz viac. Už dnes majú niektoré nemocnice problém nájsť lekárov či sestry do svojich zariadení, odrádzajú ich medializované zaradenia nemocnice do jednotky. Budete niečo meniť?
Vzhľadom na to, že optimalizácia je míľnikom plánu obnovy a na základe toho čerpáme peniaze aj na túto reformu nemocníc, v optimalizácii musíme pokračovať.
Myšlienka špecializovania zdravotnej starostlivosti, respektíve sústredenia zdravotnej starostlivosti do vyššieho typu, je, samozrejme, správna, ale od začiatku som hovorila, že ak nemáme stabilizovaný ambulantný sektor, ťažko budeme robiť kvalitne optimalizáciu siete nemocníc. A dnes ľudia, ktorí to celé pripravovali, či už je to poslanec Oskar Dvořák, alebo aj bývalý minister Marek Krajčí, či dokonca bývalý štátny tajomník Peter Stachura, kritizujú túto optimalizáciu siete nemocníc. Pritom oni boli tí, ktorí ju pripravovali, oni tu sedeli, keď sa ten zákon tvoril a keď sa schvaľoval, a aj ich hlasmi prešiel v parlamente. Takže v optimalizácii siete nemocníc budeme určite pokračovať, ale treba povedať aj to B. A to, že to nebudeme robiť za cenu, aby bola ohrozená dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Bolo pre mňa prekvapením, keď som prišla na ministerstvo zdravotníctva a na stole som našla 27 nerozhodnutých alebo nevydaných rozhodnutí o zaradení „jednotkových“ nemocníc do siete. Takže aj preto sme museli urobiť krok oddialenia a nevieme to urobiť inak, ako tak, že sme to časovo posunuli. Aby tie nemocnice, ktoré sú „jednotkové“, mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť aj v doplnkových programoch, respektíve v nepovinných programoch. Pretože OSN nebude fungovať, kým nedobudujeme sieť záchraniek, ak nevyriešime preklady medzi jednotlivými nemocnicami, ak nebudeme mať nastavené merateľné čakacie lehoty, ktoré síce tiež boli zákonom schválené, ale vôbec sa na nich nepracovalo. Jedným z dôvodov bolo aj to, aby sme vyslali lekárom signál, aby z týchto regionálnych „jednotkových“ nemocníc neodchádzali, pretože zdravotná starostlivosť bude zachovaná v takom rozsahu, ako to bolo do konca minulého roka, ak u nich nepôjde o zakázané programy. Čiže v reforme pokračujeme, ale určite je ešte priestor ju vylepšovať.
Asi najviac kritizované bolo zaradenie Nemocnice Bory a Kardiocentra Agel do siete.
V rámci tohto medializovaného zaradenia Nemocnice Bory a Kardiocentra Agel sme prišli na to, že síce hovoríme, že nemocnice by mali byť kategorizované aj podľa geografickej vzdialenosti alebo na základe kritérií spádovej oblasti občanov, pre ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť, ale potom sme zistili, že vlastne nemáme definované, čo je to tá spádová oblasť, či sú to obyvatelia, ktorí tam majú trvalý pobyt, alebo prechodný pobyt, alebo ktorí tam majú korešpondenčnú adresu.
Hlavne Bratislava je v tom veľmi špecifická, čo sa týka počtu obyvateľov, keďže mnohí ľudia tu využívajú zdravotnú starostlivosť, ale prihlásení sú inde.
Preto aj Bory boli zaradené do trojky, keďže sa v Bratislave predpokladá vyšší demografický vývoj s vyššou spádovou oblasťou, vrátane regiónu Záhoria a stále sem prichádzajú noví ľudia, ktorí budú potrebovať zdravotnú starostlivosť. Aj to bol jeden z dôvodov, prečo som sa rozhodla na základe odporúčania Rady pre tvorbu siete zaradiť nemocnicu do trojky.
Opozícia dala pre zaradenie oboch zariadení do kategorizácie podnet na generálnu prokuratúru.
Ako som povedala, dôsledne som sa oboznámila s odporúčaniami Rady pre tvorbu siete a rozhodla som, ako som rozhodla. Odmietam, že som porušila zákon. Pripúšťam, že vzhľadom na časovú tieseň, ktorú sme mali, boli tie materiály zverejnené neskôr, ale boli zverejnené v takom rozsahu, ako to bolo vyžadované. S podnetom na generálnu prokuratúru som sa ešte nemala možnosť oboznámiť. Keď sa tak stane, potom k tomu zaujmeme stanovisko. Ale ako som povedala, stojím si za svojím rozhodnutím.
Prvotná kritika od spomínaných troch poslancov smerovala aj k tomu, že Bory nespĺňajú personálne normatívy. Spĺňa však vôbec nejaká nemocnica na Slovensku personálne normatívy?
To je veľmi dobrá otázka. Preto sme si povedali, v rámci ďalšieho záväzku, ktorý máme v programovom vyhlásení vlády, že sa ideme pozrieť aj na personálne normatívy jednotlivých zdravotníckych zariadení. A nielen v nemocniciach. Práve nedávno sme mali stretnutie k projektom, ktoré sa týkajú ambulantnej zdravotnej starostlivosti, kde by sme tiež chceli upravovať personálne normatívy, aj vo vzťahu k jednotlivým typom ambulancií. Dnes napríklad nemôže byť iba praktická sestra v špecializovanej ambulancii, ale v ambulancii všeobecného lekára ako normatív stačí. Vieme, že gynekológovia majú problém si nájsť pôrodnú asistentku, a tým pádom by takáto ambulancia tiež nespĺňala personálne normatívy. Preto sa chceme na to pozrieť.
Takže sa musíte prispôsobiť realite?
Presne.
Takmer dvadsať rokov sa na ministerstve pripravuje, resp. schvaľuje Katalóg výkonov. Pritom už niekoľko rokov MZ tvrdí, že je hotový a čoskoro bude schválený, ale ambulantní lekári sú stále hodnotení na základe dvadsaťročného katalógu s nereálnymi cenami, na čo špecialisti upozorňujú už niekoľko rokov. Takže, ako je na tom Katalóg výkonov?
Myslím, že konečne dobre, a teším sa z toho. Pamätám si, že už v roku 2016 či 2017, ešte za ministra Druckera, sme si mysleli, že ho máme vo finálnej podobe, a potom to skončilo pri naceňovaní. Ale teraz ministerstvo zdravotníctva v spolupráci so Slovenskou lekárskou komorou a s asociáciami poskytovateľov ambulantnej zdravotnej starostlivosti pripravilo nový katalóg výkonov, ktorý by mal uzrieť svetlo sveta, ak všetko dobre pôjde a legislatíva bude schválená, 1. januára 2025. Zatiaľ by sme chceli spustiť pilotný projekt od 1. júla, s tým, že vyberieme niektoré špecializácie, ktoré by vykazovali už podľa nového katalógu výkonov. A ak nájdeme peniaze, bola by som rada, keby tie pilotné špecializácie boli podľa nového katalógu výkonov už tento rok aj hradené. Na to je potrebné dať do systému ďalšie peniaze.
Ambulantný sektor je dnes časovanou bombou, navyše boli zvýšené zdravotnícke odvody, a nie platby za poistencov štátu, čo znamená, že sa to dotkne aj ambulantných lekárov. Mnohí z nich sú totiž aj zamestnávatelia a budú platiť vyššie odvody.
No pri tvorbe rozpočtu sme museli hľadať všetky možné cesty, aby peňazí išlo do zdravotníctva viac. Iste, najlepšie by bolo, keby sme navýšili platbu za poistenca štátu na viac ako štyri a pol percenta. Dlhodobo hovorím, že by malo byť úlohou štátu platiť za záväzky svojich poistencov. Na druhej strane chápem, že musíme konsolidovať dlhy, ten dlh je obrovský, a ak sme chceli do zdravotníctva peniaze dostať, museli sme nájsť iné spôsoby. Ale nevylučujem, tak ako som povedala, že ak pôjdeme do pilota nového katalógu výkonov, budeme musieť ešte v priebehu roka hľadať zdroje na dofinancovanie sektora.
Cez platbu štátu za svojich poistencov?
Ideálne.
Všetkým zdravotným poisťovniam alebo tak, ako to urobil exminister Marek Krajčí, ktorý dofinancoval len VšZP?
Nechceme diskriminovať žiadneho poistenca zdravotnej poisťovne, a toto je najideálnejšia cesta, ako to spraviť.
Analytici sa zhodujú, že skôr či neskôr bude nevyhnutné zapojiť do financovania zdravotníctva aj pacientov vo forme priamych platieb. Sú akékoľvek poplatky pacientov pre vás červenou čiarou? Alebo skôr pre vládu ako takú? Neviete si predstaviť ani poplatky za objednávanie?
Na poplatky za objednávanie by sme museli zmeniť legislatívu, dnes je to vylúčené, keďže objednávanie je súčasťou zdravotného výkonu. Chystáme sa však pozrieť na poplatky v spolupráci so samosprávnymi krajmi vzhľadom na to, že cenníky ambulanciám schvaľujú ony, takže majú najväčší prehľad. Urobíme audit, za čo sa vyberajú a za čo nie. A ak zistíme, čo asi zistíme, že existujú skryté poplatky, dáme to do súladu s legislatívou tak, aby sa vyberali len za to, za čo sa vyberať môžu.
V pláne máte aj reformovať špecializovanú sieť. Ako?
V spolupráci so samosprávnymi krajmi sa chceme pozrieť na to, čo si vyžaduje aktuálna situácia a podľa toho pripraviť aj novú sieť. Pretože dnes platné čísla, koľko ambulancií akej špecializácie musí mať kraj, sú podľa noriem platných v roku 2008.
Od svojho nástupu ste vymenili už niekoľko riaditeľov nemocníc, VšZP a ďalších úradov. Pri väčšine rozhodnutí chýbalo zdôvodnenie. Prečo nezverejňujete dôvody odvolania?
Myslím, že to zdôvodňujeme v zásade rovnakým spôsobom. V niektorých prípadoch sme evidovali pochybenia a riaditelia sa menili, pretože nezvládali manažovanie nemocnice. V zásade je cieľom personálnej výmeny zefektívniť riadenie manažovania ktorejkoľvek inštitúcie.
Ale viaceré nemocnice fungovali dobre, napriek tomu ich riaditelia skončili.
Čo sa týka trenčianskej nemocnice, riaditeľ bol odvolaný z dôvodu neadekvátne vedeného súdneho sporu voči nemocnici. Čo sa týka Martina, nechcem predbiehať, ale tam, žiaľ, ešte asi bude čo medializovať. Navyše, v prípade Martina si nemôžeme dovoliť nevyčerpať peniaze z plánu obnovy. Pretože napriek tomu, že nám svietia míľniky na zeleno, nemôžeme ako predchádzajúce vedenie a aj projektový tím výstavby novej Univerzitnej nemocnice v Martine tvrdiť, že všetko ide, ako má. Nové vedenie už odhalilo nejaké nástrahy a obávam sa, že pri výstavbe možno budeme v časovom sklze. Ale robíme všetko pre to, aby sme to napravili a dobehli.
Poďme k VšZP. Predchádzajúca riaditeľka Ľubica Hlinková vás oficiálnym listom informovala o tom, čo sa deje v poisťovni. Vzhľadom na katastrofálne hospodárenie predošlého vedenia, kedy VšZP zaznamenala najvyššiu historickú stratu, kedy uzatvárala neštandardné zmluvy s laboratóriami, kedy vynakladala státisícové sumy na reklamu a marketing, a pritom zažila najväčší odliv poistencov Ľ. Hlinková žiadala o schválenie auditu, MZ SR jej ho najprv schválilo, o deň neskôr súhlas odvolalo, potom bola odvolaná. Z akého dôvodu nebol schválený audit?
Na ministerstvo sme dostali Zmluvu o poskytovaní právnych služieb bez toho, aby sme mali vedomosť, že súčasťou tej zmluvy je aj vykonávanie auditu. To sme si potrebovali preveriť a v okamihu, keď sme zistili, že súčasťou zmluvy je aj audit, zmluva dostala na zelenú. Tá zmluva doteraz nebola podpísaná, ani pani Hlinkovou, ani novým generálnym riaditeľom a šéfom predstavenstva. A vzhľadom na to, že aj NKÚ už začal vykonávať kontrolu procesov VšZP, je asi zbytočné robiť ďalšie audity. Ak audit urobí NKÚ, nikto nebude môcť povedať, že niekto bol zaujatý, a my budeme očakávať výsledky tohto auditu, na ktoré som sama zvedavá.
Riešili ste problémy, ktoré Ľ. Hlinková opisovala v liste? Že ju odstrihli od prístupu k dôležitým dokumentom poisťovne, podriadení jej odmietali vydať dokumenty týkajúce sa napríklad uzatvorených zmlúv z čias Strapkovho vedenia a podobne.
V tom čase sa už vydávali súhlasy na nových členov predstavenstva, a keďže sa už procesovala výmena vedenia, tak sme to neriešili a čakali sme na súhlasy ÚDZS.
Z akého dôvodu sa do úzkeho vedenia VšZP dostala Monika Beganová, ktorá v čase pôsobenia Richarda Strapka pôsobila vo vedúcej pozícii?
Pani Beganová síce súhlas na výkon funkcie dostala, ale bol voči nej podaný rozklad.
Úrad pre dohľad si vyžiadal ďalšie doplňujúce skutočnosti, práve k tomu získanému súhlasu. Takže celá vec je stále v štádiu riešenia a pokiaľ to nie je vyriešené, tak sa k tej veci, ak dovolíte, nechcem vyjadrovať. Pani Beganová zatiaľ nie je súčasťou vedenia VšZP.
Vymenovanie Petra Kotlára za splnomocnenca vlády, ktorý má preveriť proces riadenia pandémie, vyznieva ako veľmi zlý vtip. Nepovažujete za výsmech odborníkom a všetkým lekárom, ktorí nasadzovali svoje životy počas pandémie, aby pomohli pacientom, že známy odporca očkovania a šíriteľ zdravotníckych hoaxov dostal takúto funkciu?
Budem to komentovať tak ako doteraz. Išlo o rozhodnutie celej vlády unisono a ministerstvo bude plne nápomocné pri vyšetrovaní manažovania pandémie v medziach zákona.
Viacerí vám vyčítajú, že sa viac venujete foteniu na Instagrame ako riešeniu problémov v zdravotníctve.
Sociálne siete sú dnes bežným nástrojom komunikácie. Vo svete je to úplne bežné a čoraz viac i na Slovensku sa práve prostredníctvom týchto platforiem snažia aj politici komunikovať s verejnosťou a prezentovať svoju prácu, primerane aj niečo z bežného života. Je pochopiteľné, že si na tieto nástroje komunikácie zvykáme a stretáva sa to s rôznymi názormi.
Otázka na záver. Je rok 2027. Čo sa za štyri roky podarilo ministerke zdravotníctva Zuzane Dolinkovej?
Otázka je, či vtedy ešte budem ministerka :-). To viete, ako sa hovorí, nikdy neviete ani dňa, ani hodiny,. Ale ideme zo dňa na deň, snažíme sa robiť to, čo sme si dali ako záväzok v programovom vyhlásení vlády. Verím, že kým odídem, bude rozhodnuté o tom, kde bude stáť nová nemocnica v Bratislave. Zvýšili sme počet študentov medicíny na lekárskych fakultách o 150, a aj keď ten výsledok bude citeľný až po šiestich rokoch, bude viac slovenských študentov medicíny. V spojitosti s výstavbou novej nemocnice, resp. s rozhodnutím ju postaviť navýšenie počtu študentov z môjho pohľadu dáva akési svetlo na konci tunela, aby nám medici neodchádzali. Je to prvý krok na stabilizáciu zdravotného personálu na Slovensku a robíme všetko preto, aby sme posilnili aj ambulantný sektor. Hľadáme peniaze cez Plán obnovy odolnosti, boli vyčlenené peniaze na vznik nových všeobecných aj pediatrických ambulancií. V prípade špecialistov by sme chceli nájsť peniaze, resp. výzvy na modernizáciu prístrojového vybavenia. A mojou srdcovkou je prevencia. Chceli by sme robiť osvetu primárnej prevencie, ako predchádzať vzniku ochorení aj v spolupráci s rezortom školstva, možno pôdohospodárstva a možno aj s novým ministerstvom športu. A tiež sekundárnu prevenciu, aby ľudia chodili na pravidelné preventívne prehliadky. Taktiež rozšíriť možnosti, ale to už sa týka kapitálových výdavkov pre nemocnice. Napríklad v prípade rakoviny prsníka a jeho skríningu by sme dokúpili mamografy tam, kde treba.
