Keď ťažkosti neustupujú viac ako dva týždne, treba vyhľadať odborníka
Kratšie dni, menej denného svetla a návrat do pracovného či školského režimu môžu na jeseň priniesť väčšiu únavu, pokles motivácie či horšiu náladu. Niektorí ľudia si v tomto období všímajú aj zvýšenú podráždenosť, menej energie alebo stratu záujmu o aktivity, ktoré si počas leta užívali.
Úbytok denného svetla môže ovplyvniť aj spánkový režim a vnútorné biologické hodiny. Jesenný pokles energie však nemusí automaticky znamenať depresiu alebo sezónnu afektívnu poruchu (SAD). Je preto dôležité vedieť rozlíšiť, kedy ide ešte o bežný jesenný splín a kedy už môžu príznaky signalizovať psychický problém.
Ako rozlíšiť splín od skutočnej depresie
Jesenná melanchólia je prirodzenou reakciou tela na úbytok slnečného svetla. Najčastejšie sa prejavuje väčšou únavou, menšou motiváciou a zvýšenou potrebou oddychovať. Podľa klinickej psychologičky Mgr. Alexandry Smiešnej z Nemocnice AGEL Zvolen je pri splíne kľúčové, že tento stav kolíše.
„Aj počas sychravého dňa sa dokážeme úprimne zasmiať, tešiť sa na obľúbený čaj, film alebo stretnutie s priateľmi a jesenná únava nám nebráni bežne fungovať v práci či v našich vzťahoch,“ uviedla odborníčka.
Práve to, že dokážeme ďalej fungovať, je jedným z hlavných rozdielov oproti depresii či sezónnej afektívnej poruche. Pri nich môžu byť príznaky výraznejšie, pretrvávať dlhšie a zasahovať do každodenného života. Človek môže napríklad pociťovať hlboký smútok, emocionálnu prázdnotu, výrazný nedostatok energie či stratu záujmu o aktivity, ktoré ho predtým tešili. Bežné povinnosti sa môžu stať náročnými a v závažnejších prípadoch môže byť problémom aj samotné vstávanie z postele.
Sezónna afektívna porucha má v porovnaní s depresiou viaceré odlišnosti. Napríklad, pokým pri depresii sa často objavuje nespavosť alebo prerušovaný spánok, pri SAD môže byť naopak typická nadmerná spavosť.„Človek so SAD dokáže spať deväť až jedenásť hodín denne, no napriek tomu sa zobúdza unavený a bez vitality,“ priblížila problém psychologička A. Smiešna.
Rozdiely medzi depresiou a SAD sa môžu prejaviť aj v chuti do jedla. Kým pri depresii môže dochádzať k jej poklesu a úbytku hmotnosti, pri SAD sa častejšie objavuje zvýšená chuť do jedla, najmä na sladkosti, pečivo či cestoviny. S tým môže potom súvisieť aj prejedanie sa a následné priberanie.
Dôležitým rozdielom je aj načasovanie. Kým depresiu môžu podľa psychologičky spustiť aj záťažové životné udalosti bez ohľadu na obdobie, SAD má výrazný sezónny vzorec. „Prichádza ako hodinky s klesajúcim jesenným slnkom a s prvými jarnými lúčmi spontánne odznieva,“ dodala.
Kedy pomôže úprava režimu a kedy odborník
Na mierne zhoršenie nálady, únavu či pokles energie, môžu pomôcť aj jednoduché úpravy denného režimu. Podľa klinickej psychologičky Mgr. Zuzany Brežnej z Nemocnice AGEL Zvolen je kľúčový najmä pravidelný pobyt vonku a dostatok denného svetla.
Dôležitá je najmä pravidelná fyzická aktivita a spánkový režim. Súčasťou prevencie by podľa odborníčky mala byť aj pestrá a vyvážená stravu bohatá na omega-3 mastné kyseliny, dopĺňanie vitamínu D.
V prípade, že príznaky pretrvávajú dlhšie ako dva týždne, zhoršujú sa alebo výrazne zasahujú do bežného fungovania v práci, škole či vo vzťahoch, odporúča vyhľadať odborníka. Spozornieť podľa nej treba aj pri pretrvávajúcich pocitoch smútku a prázdnoty, ktoré nemajú zjavnú príčinu a neustupujú ani po odpočinku či zmene prostredia.
Dodáva, že často sa stáva, že si zmeny v prežívaní a správaní všimne skôr naše okolie skôr ako si to sami pripustíme. V prípade, že svojom blízkom vidíme, že sa začína sťahovať do úzadia, stráca záujem o činnosti, ktoré ho predtým tešili, je nezvyčajne podráždený alebo sa opakovane sťažuje na vyčerpanie, odborníčka radí reagovať citlivo.
Namiesto zľahčovania problémov alebo rád typu „musíš sa vzchopiť“ psychologička odporúča ponúknuť priestor na rozhovor, počúvať a vyjadriť podporu. Napríklad: „Vidím, že prežívaš náročné obdobie. Som tu pre teba, ak si o tom chceš pohovoriť.“ Zároveň radí poskytnúť blízkemu aj praktickú podporu v každodenných veciach – napríklad s nákupmi, varením či starostlivosťou o domácnosť.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
