Onkologické ochorenia sú po kardiovaskulárnych chorobách druhou najčastejšou príčinou smrti na Slovensku. Pritom z veľkej časti sa viacerým onkologickým ochoreniam dá predísť. Jednou z ciest je skríning.
Päť chronických ochorení, päť závažných diagnóz, ktoré trápia Slovákov. Spoločne s odborníkmi sme sa pozreli na to, ktoré choroby nás trápia najviac a čo môžeme urobiť pre to, aby sme sa im čo najdlhšie vyhli. Medicína prináša nový seriál Päť diagnóz Slovenska. V tretej časti sme sa pozreli na onkologické ochorenia.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou úmrtnosti na rakovinu v celej Európskej únii, za nami je len Chorvátsko a Maďarsko. Naopak najnižšiu úmrtnosť zaznamenali na Malte a v Luxembursku. Ako uvádzajú štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI), ročne pribudne 35 – až 40-tisíc nových onkologických pacientov, ochoreniu podľahne približne 13-tisíc ľudí. U mužov je dlhodobo najčastejšou príčinou smrti na onkologické ochorenie karcinóm pľúc.
Má veľmi nízku úspešnosť prežitia, keďže sa zvyčajne odhalí neskoro. Nasleduje rakovina hrubého čreva a konečníka (kolorektálny karcinóm), Slovensko patrí v úmrtnosti na tento typ rakoviny na popredné priečky v celej Európskej únii a OECD. Týždenne na ňu zomiera viac ako 30 Slovákov. Nasleduje karcinóm prostaty.
U žien v úmrtnosti dominuje rakovina prsníka, nasleduje kolorektálny karcinóm a rakovina pľúc. NCZI však zaznamenalo aj iný jav – kým počet pacientov s onkologickým ochorením stúpa, úmrtnosť mierne klesá.
Jedným z pozitívnych trendov je podľa centra pokles rakoviny krčka maternice u žien. V rokoch 2016 až 2024 klesla jej incidencia o štyri prípady na stotisíc žien (z 21 prípadov v roku 2016 na 17 prípadov v roku 2024 na 100 000 žien).
Zároveň však rastie výskyt karcinómu in situ krčka maternice, teda nádoru v ranom štádiu bez metastáz. Vo vekovej skupine žien 23 až 64 rokov, ktoré sú cieľovou skupinou skríningu, vzrástol záchyt karcinómu in situ o 69 prípadov na stotisíc žien. Podľa odborníkov to potvrdzuje efektívnosť populačných skríningových programov.
Skríning síce slúži na zachytenie ochorenia v jeho skorom štádiu, ako však upozorňuje Národný onkologický inštitút (NOI), nevyhnutnou podmienkou je dostatočná účasť, ideálne nad 75 percent z cieľovej populácie, „vrátane efektívnej organizácie skríningu, vysokej kvality skríningových procesov, monitoringu a vyhodnocovania s následnou aktualizáciou skríningových programov“.
Slovensko toto percento ani zďaleka nedosahuje ani pri jednom zo skríningových programov. V súčasnosti sú na Slovensku tri skríningové programy, a to kolorektálneho karcinómu, karcinómu krčka maternice a rakoviny prsníka.
Dlhá doba medzi testom a kolonoskopiou
Slovensko je v incidencii aj v mortalite kolorektálneho karcinómu na popredných priečkach v európskom aj celosvetovom meradle. Skríning karcinómu hrubého čreva a konečníka sa na Slovensku vykonáva v bežnej, bezpríznakovej populácii mužov a žien vo veku od 50 do 75 rokov prostredníctvom testu na okultné krvácanie do stolice (TOKS) v dvojročnom intervale alebo primárnou skríningovou kolonoskopiou (bez predchádzajúceho TOKS) raz za 10 rokov. Skríningová kolonoskopia nasleduje po pozitívnom výsledku TOKS. Vysokoriziková populácia sa riadi samostatným štandardným postupom.
Skríningový test buď posielajú svojim poistencom zdravotné poisťovne spoločne s pozývacím listom, pričom test následne vyhodnotí všeobecný lekár, alebo test dá pacientovi priamo všeobecný lekár v rámci preventívnej prehliadky, ktorý ho aj následne vyhodnotí.
Celoplošný organizovaný skríningový program kolorektálneho karcinómu (KRCa) bol na Slovensku zahájený pilotnou fázou začiatkom roka 2019. Skríningovú a primárnu skríningovú kolonoskopiu vykonávajú gastroenterologické pracoviská zaradené do programu skríningu kolorektálneho karcinómu. Takýchto pracovísk je podľa NOI v súčasnosti 108.
„Na základe údajov zo zdravotných poisťovní sme v roku 2025, zaznamenali len mierny nárast podielu počtu osôb vo vekovej skupine 50 až 75 rokov, ktoré absolvovali skríningové TOKS vyšetrenie v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi od zavedenia a hodnotenia organizovaného skríningu,“ uviedol NOI vo svojej výročnej správe za rok 2025. Súčasný model, teda pozývacie listy od zdravotných poisťovní v kombinácii s testovaním u všeobecných lekárov v rámci preventívnej prehliadky, sa podľa NOI osvedčil.
Ako ďalej upozornil, podmienkou pre hodnotenie skríningu sú kvalitné dáta. „Je niekoľko dôvodov, prečo takéto dáta na Slovensku nemáme: neexistuje skríningový register, údaje teda vieme extrahovať zatiaľ len z dát vykázanej zdravotnej starostlivosti, teda kódov výkonov a diagnóz zo zdravotných poisťovní, ktoré však primárne slúžia na ich preplácanie, a nie je tak možné z nich relevantne vyhodnocovať kvalitatívne a klinické parametre a informácie získané z nich môžu slúžiť len na hrubé kvantitatívne štatistiky, respektíve kvantitatívne odhady,“ upozornil NOI.
Na Slovensku bolo v roku 2025 v cieľovej vekovej skupine skríningu kolorektálneho karcinómu viac ako 1,7 milióna ľudí vo veku 50 až 75 rokov. Keďže na skríning majú nárok raz za dva roky, pre rok 2025 bola cieľová populácia približne 852-tisíc ľudí. Test na skryté krvácanie v stolici absolvovalo 442 475 ľudí, teda 49 percent z nich. Pozitívny výsledok malo 7,3 percenta testovaných. Kolonoskopiu podstúpilo 52 792 ľudí, z toho 14 397 v rámci skríningu.
Výraznejší prepad kolonoskopických vyšetrení nastal počas pandémie, nakoniec ako u mnohých typoch vyšetrení. Zdravotná poisťovňa Dôvera zaznamenala v roku 2020 prepad o 19 percent, v roku 2021 o 11 percent. Prepad zaznamenali aj Všeobecná zdravotná poisťovňa a Union.
Ak je čakanie pridlhé
Zdravotná poisťovňa Dôvera u svojich poistencov pravidelne sleduje kvalitu a dostupnosť kolonoskopických vyšetrení. Z jej dát vyplýva, že ich počet dlhodobo rastie, v roku 2024 bolo vykonaných viac ako 30-tisíc kolonoskopií, čo je najviac za posledné desaťročie. Pandémia priniesla dočasný prepad (o 19 percent v roku 2020 a 11 percent v roku 2021), odvtedy sa však počty vrátili na rastúci trend. Podobný trend zaznamenali aj ostatné dve zdravotné poisťovne, VšZP a Union.
Väčšinu vyšetrení (86 percent) tvoria diagnostické kolonoskopie, pri ktorých je pozitívny nález zaznamenaný v 7 percentách prípadov. Skríningové kolonoskopie, ktorých bolo len 14 percent, majú výrazne vyššiu mieru záchytu, pozitívny nález sa potvrdil až u 47 percent vyšetrených, čo naznačuje význam cieleného skríningu u rizikovejšej populácie (priemerný vek pacientov pri skríningu bol 62 rokov).
Kľúčovým ukazovateľom kvality je aj rýchlosť, akou sa pacient s pozitívnym testom na okultné krvácanie v stolici dostane na kolonoskopické vyšetrenie. Podľa dát Dôvery bol v roku 2024 medián čakania 78 dní, priemer však vyšší, až 145 dní.
Čakacie doby sa výrazne líšia aj podľa kraja, najkratšie boli v Banskobystrickom, najdlhšie v Trenčianskom kraji. Ako upozornil analytik Dôvery Martin Selvek podľa review štúdie z roku 2021, ak kolonoskopia nasleduje neskôr ako deväť mesiacov po pozitívnom teste, rastie riziko výskytu kolorektálneho karcinómu a tento limit prekročilo 17 percent pacientov.
Rakovina hrubého čreva často vzniká postupne z polypov, teda drobných výrastkov na sliznici čreva. Niektoré z nich sa môžu v priebehu rokov meniť na zhubný nádor. Práve preto má pri skríningovej kolonoskopii význam ich odstránenie. Lekár môže polyp odstrániť priamo počas vyšetrenia a odoslať ho na histologické vyšetrenie. Odstránením polypu tak možno vzniku rakoviny v niektorých prípadoch predísť.
Poisťovňa preto od roku 2023 motivuje gastroenterologické ambulancie aj k dôslednejšiemu vykonávaniu endoskopickej resekcie polypov (polypektómie) priamo pri kolonoskopii, keďže medzi ambulanciami existuje výrazná variabilita – časť z nich vykonáva polypektómiu pri viac ako 80 percent pozitívnych nálezov, iné pri menej ako polovici. Kritérium si zatiaľ zvolilo 19,7 percenta ambulancií, pričom podiel kolonoskopií s polypektómiou medzi nimi vzrástol zo 66 percent v roku 2023 na 75 percent v roku 2024.
Aj poistenci ostatných poisťovní čakajú po pozitívnom TOKS na kolonoskopické vyšetrenie. Priemerná čakacia doba u poistencov VšZP od pozitívneho testu na skryté krvácanie v stolici po vykonanie kolonoskopického vyšetrenia bola 58 dní, v prípade poistencov zdravotnej poisťovne Union 76 dní.
„Vyhodnocovanie čakacích dôb v rámci ambulantného sektora je však z viacerých dôvodov komplikované. Je to napríklad z dôvodu vlastných objednávacích systémov poskytovateľov zdravotnej starostlivosti alebo návštev u lekára, na ktoré nie je potrebný výmenný lístok. Poistenec sa zároveň nemusí k špecialistovi objednať bezprostredne po vystavení výmenného lístka. Zároveň nie každý špecialista uvádza vo vykázanej zdravotnej starostlivosti dátum na výmennom lístku, čo môže údaje skresľovať. V prípade kolonoskopického vyšetrenia zohrávajú úlohu aj osobné dôvody poistencov súvisiace s potrebnou prípravou pred vyšetrením,“ uviedla hovorkyňa VšZP Danka Capáková.
Malý záujem aj o ďalšie programy
Aj údaje o ďalších preventívnych prehliadkach, respektíve účasti na skríningových programoch ukazujú, že Slovensko výrazne zaostáva za vyspelými krajinami. Analýza dát zdravotnej poisťovne Dôvera ukazuje, že preventívnu gynekologickú prehliadku (PGP) absolvuje dlhodobo len okolo 40 percent poistených žien nad 18 rokov. Takmer tretina žien (31,5 percenta) prehliadku neabsolvovala ani raz za posledných päť sledovaných rokov.
Pritom pravidelná preventívna gynekologická prehliadka a skríning rakoviny prsníka či rakoviny krčka maternice dokážu u žien zachytiť onkologické ochorenia v raných štádiách. Kým v Dánsku a Fínsku absolvuje mamografické vyšetrenie v odporúčanom veku viac ako 80 percent žien, na Slovensku je to len 27 percent, teda približne polovica európskeho priemeru.
Ako uviedol Národný onkologický inštitút vo svojej výročnej správe za rok 2025, do pravidelného dvojročného mamografického skríningu bolo vlani zapojených len 19,9 percenta žien vo veku 50 až 69 rokov. Pritom aj napriek nízkej účasti skríning funguje, len na skríningových mamografických pracoviskách sa podarilo zachytiť 367 nádorových ochorení u žien v tejto vekovej skupine, čo zodpovedá detekčnej miere päť prípadov na tisíc vyšetrených žien.
Mamografia je totiž jedinou skríningovou metódou, ktorá preukázateľne dokáže znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka.
Podobne aj v prípade skríningu rakoviny krčka maternice sa Slovensko (40 percent žien) nachádza pod priemerom EÚ (48 percent), pričom najlepšie krajiny (Švédsko, Česko) presahujú 70-percentnú účasť.
Znepokojujúci je aj limit klasického PAP testu, ktorý roky slúžil ako hlavný nástroj skríningu. Staršie štúdie ukázali, že až jedna z troch žien s diagnostikovanou rakovinou krčka maternice mala napriek ochoreniu normálny výsledok PAP testu, test teda dokáže vykazovať falošnú negativitu.
Práve preto viaceré krajiny EÚ vrátane Holandska, Dánska, Fínska, Francúzska či Nemecka postupne prechádzajú na presnejšie HPV testovanie ako základ skríningu. Podobnú legislatívnu zmenu, teda zaradenie HPV testovania do skríningového programu u žien vo veku 36 až 45 rokov, zvažuje aj Slovensko.
Dôvera už dnes motivuje gynekologické ambulancie k dôslednejšiemu vykonávaniu cytologického vyšetrenia prostredníctvom voliteľného hodnotiaceho parametra „prevencia s vyšetrením cytológie“.
Podľa odporúčaní Inštitútu zdravotných analýz pri ministerstve zdravotníctva by podobný motivačný nástroj mohol pomôcť zvýšiť aj nízku účasť na mamografickom skríningu – zavedenie parametra „účasť na mamografickom skríningu“ poisťovňa v súčasnosti zvažuje. V súčasnosti ženy dostávajú pozývacie listy so zoznamom skríningových mamografických pracovísk, ktorých je momentálne 31.
Ďalšie dva skríningy
V roku 2026 sa mal na Slovensku spustiť pilotný projekt skríningu karcinómu prostaty u vybraných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v Prešovskom a v Banskobystrickom samosprávnom kraji, keďže práve v týchto krajoch sa vyskytoval najvyšší počet tohto ochorenia. Trvať mal dva roky.
Následne od roku 2028 mali byť zapojení ďalší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na celom území Slovenska. Do pilotnej fázy skríningu karcinómu prostaty majú byť zaradení muži bez klinických príznakov zhubného nádoru prostaty, u mužov s klinickými príznakmi bude indikované urologické vyšetrenie. „Skríningové vyšetrenie bude určené pre mužov vo veku 50 až 69 rokov.“
Základným skríningovým vyšetrením prostaty bude skríningový test – biochemické vyšetrenie hladiny prostatického špecifického antigénu (PSA) v krvi.
Od roku 2028 by mal byť spustený aj skríning karcinómu pľúc. Na príprave pilotného projektu sa pritom pracuje už niekoľko rokov. Karcinóm pľúc patrí medzi päť najčastejších nádorových ochorení v populácii SR, pričom u mužov je najčastejšou príčinou úmrtí na nádorové ochorenia, u žien je na druhom mieste. Incidencia karcinómu pľúc je podľa NOI vyššia v populácii mužov ako v populácii žien, no v populácii žien dlhodobo pozorujeme nárast incidencie. „U mužov naopak pozorujeme jej pokles,“ dodal NOI.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií bol v roku 2024 karcinóm priedušnice, priedušiek a pľúc štvrtým najčastejšie diagnostikovaným nádorovým ochorením na Slovensku.„Každoročne sa diagnostikuje približne 1 500 prípadov u mužov a 1 000 prípadov u žien. Zaznamená sa približne 2 000 úmrtí na túto diagnózu,“ dodal NOI.
Incidencia tohto ochorenia stúpa po 50. roku života, kedy sa diagnostikuje viac ako 95 percent prípadov. Takmer 50 percent prípadov je diagnostikovaných v IV. klinickom štádiu, keď už prognóza pre pacientov nie je veľmi priaznivá. Len približne 15 percent prípadov je diagnostikovaných v I. a II. klinickom štádiu. 40 percent pacientov s karcinómom pľúc prežíva jeden rok od diagnostiky, 20 percent pacientov tri roky od diagnostiky a menej ako 20 percent pacientov päť rokov.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
