Pri strese v tele sa zvyšuje hladina stresových hormónov, najmä kortizolu a adrenalínu. Krátkodobý stres môže človeka motivovať a zvýšiť jeho výkonnosť, no ak trvá príliš dlho, začne mať opačný efekt
Spoločne s obdobím maturít, prijímacích skúšok a uzatvárania známok prichádza aj veľká miera stresu. Odborníci varujú, dlhodobý stres môže ovplyvniť fungovanie mozgu, pamäť aj psychickú pohodu detí. V tomto období dôležitú úlohu zohrávajú najmä rodičia.
Práve tieto mesiace, máj a jún sú pre mnohých študentov obdobím zvýšeného psychického vypätia. Maturity, prijímacie skúšky či koncoročné testy znamenajú pre mnohých mladých ľudí stres, ktorý sa neprejavuje len nervozitou, ale aj fyzickými a neurologickými ťažkosťami.
Nadmerný stres môže podľa lekárov negatívne ovplyvniť pamäť, sústredenie aj spánok, a v niektorých prípadoch môže spustiť migrény, závraty či úzkostné stavy. „Počas obdobia maturít a skúšok evidujeme u mladých pacientov častejšie bolesti hlavy, migrény, poruchy spánku, závraty či pocity na odpadnutie. Niektorí sa sťažujú aj na tras, búšenie srdca alebo problémy so sústredením. Mozog pod vplyvom dlhodobého stresu funguje inak a môže mať problém efektívne spracovávať informácie,“ vysvetlila lekárka z neurologickej ambulancie Nemocnice AGEL Handlová MUDr. Jarmila Hmiráková.
Pri strese v tele sa zvyšuje hladina stresových hormónov, najmä kortizolu a adrenalínu. Ako dodala odborníčka, krátkodobý stres môže človeka motivovať a zvýšiť jeho výkonnosť, no ak trvá príliš dlho, začne mať opačný efekt. Negatívne ovplyvňuje schopnosť učenia, pamäť a koncentráciu. Výskumy ukazujú, že dlhodobý stres môže zhoršovať pracovnú pamäť aj schopnosť vybaviť si už naučené informácie.
Jeden zo spôsobov ako sa snažia študenti zvládnuť tlak na výkon je, že sa učia dlho do noci, na úkor spánku. To je však podľa lekárov chyba. „Spánok je pre mozog kľúčový. Práve počas neho dochádza k upevňovaniu informácií v pamäti. Ak študent spí len niekoľko hodín denne, môže mať problém nielen s učením, ale aj s emočnou stabilitou. Často potom vzniká začarovaný kruh – čím väčšia únava, tým väčší stres a tým horší výkon,“ upozorňuje Hmiráková.
Dôležitú úlohu v tomto období zohrávajú aj rodičia. Ak na dieťa príliš tlačia, stres môžu ešte zvýšiť. Aj preto je dôležitý správny prístup, ktorý dokáže dieťa upokojiť. „Rodičia by mali byť oporou, nie ďalším zdrojom napätia. Pomáha vytvoriť pokojné prostredie na učenie, rešpektovať potrebu oddychu a podporovať pravidelný režim. Dôležité je dieťa povzbudiť a pripomenúť mu, že jedna skúška nerozhoduje o celej budúcnosti,“ radí neurologička.
Podľa nej by rodičia mali spozornieť, ak sa u dieťaťa objavia silné bolesti hlavy, opakované migrény, poruchy spánku, záchvaty paniky, výrazné výpadky pamäti alebo kolapsové stavy. V takom prípade je vhodné vyhľadať odbornú pomoc. Pomôcť môže aj jednoduchá prevencia, za ktorú odborníci považujú pravidelný pitný režim, obmedzenie energetických nápojov a kofeínu, dostatok pohybu a krátke prestávky počas učenia.
„Mozog potrebuje kyslík, oddych aj pravidelnosť. Niekedy pomôže obyčajná prechádzka, krátke cvičenie alebo rozhovor s blízkym. Dôležité je nechať telo aj hlavu na chvíľu vypnúť,“ dopĺňa MUDr. Jarmila Hmiráková s tým, že hoci je stres pred skúškami prirodzený, ak prerastie do fyzických ťažkostí alebo dlhodobých problémov so spánkom, sústredením či psychikou, netreba ho podceňovať. „Včasná pomoc môže zabrániť vážnejším zdravotným komplikáciám“, dodala lekárka.
