Začína sa to nenápadne – jemné brnenie, nutkanie pohnúť nohami a nepokoj, ktorý sa zhoršuje večer. Syndróm nepokojných nôh alebo aj Willisova-Ekbomova choroba (po anglicky restless legs syndrome známy ako RLS) je neurologická porucha
Narúša spánok, znižuje kvalitu života a často zostáva nerozpoznaný. Ako tento syndróm spoznať, čo ho spôsobuje a ako si uľaviť?
Syndróm nepokojných nôh je senzomotorická porucha charakterizovaná nepríjemnými parestéziami dolných končatín, ktoré vedú k nutkaniu nimi pohybovať, najmä počas pokoja a v nočných hodinách. Hoci ide o relatívne časté ochorenie, ktoré postihuje päť až desať percent populácie, často ostáva nediagnostikované alebo nesprávne interpretované ako nespavosť, neuropatia či psychogénna porucha.
Patofyziológia
Presná etiológia RLS nie je plne objasnená, ale rozhodujúcu úlohu zohráva dysregulácia dopaminergného systému v oblasti mezencefala, ako aj deficit železa v CNS. Štúdie poukazujú na zvýšenú dopaminergnú aktivitu. Znížená koncentrácia feritínu v likvore koreluje so závažnosťou symptómov. Sekundárne formy RLS sa spájajú s anémiou z nedostatku železa, graviditou, chronickým renálnym zlyhávaním, neuropatiami či užívaním niektorých liekov (napríklad antidepresív, neuroleptík, metoklopramidu alebo antihistaminík). Častejší výskyt RLS bol evidovaný aj u pacientov trpiacich na celiakiu či Crohnovu chorobu. Obe ochorenia sú spájané s poruchami vstrebávania železa, čo zvyšuje pravdepodobnosť vzniku RLS. Podobne je to aj pri gravidite, keď je bežný pokles hladiny železa v krvi žien. Jednou z hypotéz je aj vplyv obezity na vznik RSL. To, že ide o poruchu na úrovni CNS a nie v periférnych nervových zakončeniach, dokazuje aj fakt, že aj pacienti po amputácii pociťujú tento syndróm.
Klinický obraz a diagnostika
Typické sú nepríjemné pocity v dolných končatinách (mravčenie, pálenie, nutkanie na pohyb), ktoré sa zhoršujú v pokoji a zlepšujú po pohybe. Najvýraznejšie bývajú večer a v noci, čo vedie k poruchám spánku, dennej únave a zníženej kvalite života. Diagnostika je klinická – vychádza z takzvaných štyroch diagnostických kritérií podľa International RLS Study Group. V indikovaných prípadoch sa dopĺňa polysomnografia s hodnotením periodických pohybov končatín počas spánku. Novším postupom je aj aktigrafia – vyšetrenie pomocou malého prístroja na členku, ktorý monitoruje pohyby nôh počas spánku. Laboratórne vyšetrenie zahŕňa stanovenie hladiny feritínu, kreatinínu a vitamínu B12.
Liečba syndrómu
Základom je etiologická a symptomatická terapia:
Pri nízkej hladine feritínu (< 50
g/l) je indikovaná substitúcia železa, perorálne alebo intravenózne.
Pri stredne ťažkých a ťažkých formách sa využívajú dopaminergné agonisty (pramipexol, ropinirol, rotigotín), gabapentinoidy (gabapentín, pregabalín) či benzodiazepíny.
Pri dlhodobom užívaní dopaminergných liekov hrozí takzvaná augmentácia – paradoxné zhoršenie symptómov, preto je nutná opatrná titrácia dávky.
Dôležité sú aj nefarmakologické opatrenia: úprava spánkovej hygieny, pravidelná fyzická aktivita, obmedzenie kofeínu, alkoholu a nikotínu – najmä vo večerných hodinách.
Liečiteľné ochorenie
Syndróm nepokojných nôh je chronické, no liečiteľné ochorenie. Správnou diagnostikou a individualizovanou terapiou možno dosiahnuť výrazné zlepšenie symptómov a kvality života pacientov. Zvýšenie povedomia medzi lekármi, najmä praktickými a internistami, je kľúčové pre včasné rozpoznanie tohto často prehliadaného syndrómu.
Tatiana Kocúrková, autorka je farmaceutická laborantka, Lekáreň Dr. Max Žilina
