Terapia chladom má množstvo benefitov, o ktorých mnohí netušia
Ľadové kúpele, studené sprchy či kryoterapia dnes zažívajú obrovský boom. Otužovanie, terapia chladom a vystavovanie sa chladu sa spájajú s lepšou imunitou, regeneráciou, psychickou odolnosťou aj dlhovekosťou. Paradoxne však práve moderný človek podľa odborníkov stratil to, čo bolo kedysi prirodzené – schopnosť sa na chlad adaptovať.
Žijeme v neustálom komforte: prekúrené byty, vrstvy oblečenia, minimum času vonku a telo tak prichádza o dôležitý stimul chladom. Ako vysvetľuje MUDr. Veronika Babic: „Ľudské telo je evolučne nastavené na variabilitu – vrátane chladu. Pravidelný kontakt s ním môže podporiť odolnosť organizmu.“
Terapia chladom má pritom množstvo benefitov, o ktorých mnohí netušia. Aktivuje nervový systém, podporuje prekrvenie a dokonca aktivuje hnedý tuk, ktorý pomáha telu spaľovať energiu. Práve preto sa čoraz častejšie spája aj s témami ako metabolizmus, chudnutie, dlhovekosť či mentálna odolnosť.
Je pre človeka chlad skutočne efektívnym „hackom“ na zdravie, alebo len ďalším trendom? A stačí obyčajná ranná studená sprcha, alebo treba ísť do extrémov? Na túto tému nám viac porozprávala MUDr. Veronika Babic, lekárka funkčnej medicíny, špecialistka na optimalizáciu zdravia, dlhovekosť a biologické omladenie tela a tváre.
Terapia chladom zažíva veľký boom. Dá sa povedať, že moderný človek „zabudol“ pracovať s chladom, pretože žije v neustálom komforte?
Do veľkej miery áno. Moderný človek sa prirodzene snaží vyhýbať nepohodliu – žijeme v prekúrených interiéroch, nosíme viac vrstiev oblečenia a kontakt s chladom je minimálny. Tým však strácame schopnosť tela adaptovať sa na meniace sa podmienky. Ľudské telo je pritom evolučne nastavené na určitú mieru variability – vrátane chladu. Pravidelný, primeraný kontakt s chladom môže byť pre organizmus prirodzeným stimulom, ktorý podporuje jeho odolnosť.
Zároveň je dôležité zdôrazniť, že otužovanie nemusí znamenať extrém. Pre mnohých ľudí je oveľa vhodnejšie začať prirodzene – napríklad nosiť o niečo menej vrstiev oblečenia, tráviť viac času vonku v chladnejšom počasí alebo postupne znižovať komfort, na ktorý je telo zvyknuté. Patrí sem aj prostredie, v ktorom žijeme. Neustále prekurovanie interiérov oslabuje schopnosť tela regulovať teplotu. Udržiavanie mierne nižšej teploty v miestnostiach – približne okolo 20–22 °C počas dňa a 17–19 °C v noci – môže podporiť prirodzenú termoreguláciu, kvalitu spánku a celkovú odolnosť organizmu.
Čo sa deje v tele, keď sa vystavíme chladu a prečo má na nás taký silný efekt?
Pri vystavení chladu dochádza k aktivácii autonómneho nervového systému, najmä jeho sympatickej časti, čo vedie k zvýšeniu bdelosti, zlepšeniu prekrvenia a uvoľňovaniu hormónov, ako je napríklad noradrenalín. Pri pravidelnom a primeranom kontakte s chladom sa telo postupne učí lepšie regulovať rovnováhu medzi aktiváciou a uvoľnením (medzi sympatikom a parasympatikom). Zároveň sa aktivuje aj termoregulácia riadená mozgom. Telo sa snaží udržať stabilnú vnútornú teplotu, čo vedie k adaptačným mechanizmom. Jedným z nich je aj aktivácia hnedého tukového tkaniva, ktoré produkuje teplo.
Hovorí sa, že chlad posilňuje imunitu. Napriek tomu existuje domnienka, že ak nám je zima, prechladneme. Kde je pravda?
Chlad sám o sebe nespôsobuje ochorenie – príčinou infekcií sú vírusy a baktérie. Zároveň však nejde len o ich prítomnosť, ale aj o to, v akom stave je náš organizmus. Významnú úlohu zohráva napríklad výživa, črevný mikrobióm, dostatok živín, spánok či celková záťaž organizmu.
V zimných mesiacoch je vyšší výskyt vírusov, viac času trávime v uzavretých priestoroch a menej na dennom svetle, čo všetko ovplyvňuje imunitu. Pri pravidelnom a postupnom otužovaní môže chlad podporovať adaptačné mechanizmy tela. Naopak, náhle a nadmerné vystavenie chladu bez adaptácie môže predstavovať stres, ktorý organizmus oslabí. Rozdiel je teda v dávke, načasovaní a celkovom kontexte.
Aké benefity môže mať pravidelný kontakt s chladom?
Pravidelný kontakt s chladom môže podporiť termoreguláciu, zlepšiť prekrvenie, zvýšiť odolnosť voči stresu a prispieť k lepšej regenerácii. Pozitívny efekt sa môže prejaviť aj na nervovom systéme, nálade či kvalite spánku.
Jedným z kľúčových mechanizmov je aktivácia hnedého tukového tkaniva, ktoré pomáha telu produkovať teplo. U dospelých je jeho aktivita často znížená, no práve pravidelný kontakt s chladom ju môže znovu stimulovať. Dôležité však je, že benefity neprichádzajú z extrému, ale z pravidelnosti a primeranosti a závisia od celkového stavu organizmu.
Prečo odborníci odporúčajú začať s otužovaním práve na jar?
Jar je ideálnym obdobím na začiatok, pretože podmienky sú miernejšie a telo má možnosť sa postupne adaptovať. Prechod z tepla do extrémneho chladu počas zimy môže byť pre nezaťažený organizmus príliš náročný. Začať však neznamená hneď ísť do extrémov. Otužovanie nemusí byť len o ľadových kúpeľoch či studenej vode. Môže mať aj oveľa prirodzenejšie formy – napríklad nosenie o niečo ľahšieho oblečenia, kratší pobyt vonku s odhalenou pokožkou, chôdza naboso alebo postupné znižovanie teploty pri sprchovaní. Práve takýto prirodzený a postupný prístup je pre väčšinu ľudí udržateľnejší a bezpečnejší než náhle vystavenie extrémnemu chladu.
Dá sa chlad prirovnať k stresu, ktorý nás môže posilniť, ak ho dávkujeme správne?
Áno, chlad môžeme vnímať ako formu tzv. hormetického stresu – teda takého, ktorý v primeranej dávke organizmus posilňuje. Podobne ako fyzická aktivita, aj chlad predstavuje podnet, na ktorý sa telo adaptuje. Je však dôležité vnímať aj celkovú záťaž organizmu.
Ak je človek dlhodobo vystavený vysokému stresu – či už psychickému, pracovného charakteru, alebo fyzickému (napríklad pri chronických ochoreniach, narušenej regenerácii, nedostatočnej výžive alebo zhoršenom metabolickom stave) – ďalší stres vo forme chladu nemusí byť pre telo prospešný. V takýchto prípadoch môže aj otužovanie, ktoré telo „zvládne“, predstavovať nadmernú záťaž a mať skôr negatívny efekt. Preto je kľúčové vnímať chlad v kontexte celkového zdravia a individuálnych možností.
Môže byť pravidelný kontakt s chladom aj forma mentálneho tréningu, nielen fyzického? Pomáha opúšťanie komfortnej zóny cez chlad aj v iných oblastiach života?
Áno, kontakt s chladom má aj výrazný mentálny rozmer. Vystavenie sa nepohodliu vedome a kontrolovane môže posilniť schopnosť zvládať stres a zvyšovať odolnosť aj v iných oblastiach života. Otužovanie nás učí pracovať s reakciou tela na stres – napríklad s dychom, napätím či mentálnym nastavením. Tento princíp sa potom prenáša aj do bežných situácií.
Je krátka studená sprcha ráno porovnateľná s ponorom do studenej vody, alebo ide o úplne iný efekt?
Krátka studená sprcha môže mať veľmi podobný efekt ako ponor do studenej vody, najmä pokiaľ ide o aktiváciu nervového systému a stimuláciu organizmu. Rozdiel je najmä v intenzite – ponor do studenej vody predstavuje výraznejší podnet. Pre väčšinu ľudí je však studená sprcha nielen postačujúca, ale často aj vhodnejšia forma otužovania. Predstavuje miernejší a lepšie kontrolovateľný stimul, ktorý telo dokáže spracovať bez nadmerného stresu.
Existujú aj iné formy otužovania, napríklad vzduchom. Aký je rozdiel v ich efekte?
Áno, otužovanie nemusí byť len o vode. Veľmi prirodzenou formou je aj kontakt s chladným vzduchom – napríklad pobyt vonku s menším množstvom oblečenia, vystavenie pokožky nižším teplotám alebo chôdza naboso. Rozdiel je najmä v intenzite. Voda odvádza teplo z tela rýchlejšie, preto je účinok silnejší. Vzduch pôsobí jemnejšie, no práve preto môže byť vhodnejší na pravidelnú a dlhodobú adaptáciu bez zbytočného stresu pre organizmus.
Ak nechcete, aby vám ušli dôležité správy a analýzy, prihláste sa na náš týždenný newsletter.
